Hancock
Kariéra Willa Smitha priam prekypuje sci-fi žánrom. Po úspechu na televíznych obrazovkách so seriálom Fresh Prince z Bel-Air ho do hollywoodskej špičky dostal Deň Nezávislosti, o rok na to nasledovali Muži v Čiernom, za nepodarené sci-fi sa dá považovať aj Wild Wild West, no a v poslednom čase to boli blockbustery Ja, Robot a Som Legenda. No a od tohto trendu ďaleko neodskočil ani tentokrát s Blockbusterom Hancock. Príbeh o dosť nepodarenom superhrdinovi na seba pútal pozornosť už dlhú dobu vďaka vtipným trailerom a celkom zaujímavým nápadom. Predsa len nie je príliš často možné vídať superhrdinu lietať s fľašou whisky v ruke a udržiavať rovnováhu vo vzduchu. Ukážky zaujali aj mňa, od Hancocka som očakával dobrú zábavu so zápletkou na úrovni a nadpriemerné spracovanie, nie všetky očakávania sa žiaľ splnili.
Dielo Petra Berga (The Kingdom) by bolo dokonalým - keby bolo presne o polovicu kratšie. Samotná idea padlého hrdinu s nadprirodzenými schopnosťami, ktorý je závislý na alkohole a nie je práve ohľaduplný, sa ukázala ako veľmi bohatá zásobáreň vtipných situácií, čierneho humoru a gagov. V tomto duchu sa prakticky nesie prvá polovica snímku, John Hancock v snahe pomáhať ľuďom (ktorá nie vždy pochádza z jeho dobrej vôle) nehľadí na následky svojich činov a bez dôkladného premyslenia kritických situácií demoluje všetko, čo mu príde do cesty. Hoci jeho úmysly vôbec nie sú zlé, médiá ho vďaka deštrukcii a hulvátskemu správaniu nemajú práve v láske. Pri jednom z takýchto incidentov sa Hancock stretne s Rayom, ktorý sa rozhodne pomôcť mu vrátiť sa naspäť do normálneho života superhrdinu a použije na to psychologický ťah založený na uväznení Hancocka. Do tohto momentu je film zábavný, hoci niektoré klišé scény dojem trochu kazia. Potom však nastáva obrovský zvrat v deji - prekvapenie, ktoré sa bohužiaľ dá z indícií celkom jasne vytušiť, obráti film totálne naruby, dokonca by som povedal, že aj tématicky - a to sa vo filmovom svete nestáva veľmi často. Tento zlom navodzuje pocit, ako keby sa v istej minúte snímku skončila ľahká sci-fi komédia s prvkami skvelého čierneho humoru a vystriedala ju sci-fi dráma plná scén, ktoré mohli diváci vidieť už v minimálne desiatich filmoch v minulosti. Ako keby scenáristom došiel dych a rozhodli sa nechať Hancocka trpieť iným spôsobom, ktorý ale prezrádzať nebudem.
Will Smith si samozrejme svoju rolu užil a musí sa uznať, že mu aj celkom sadla. Jeho postava sa celkom podobá na mierne sarkastického detektíva z filmu Ja, Robot. Filmové plátno vďaka svojmu zjavu spraví príťažlivejším oscarová Charlize Theron, ktorá však nanešťastie dostala ďalšiu bezrozmernú rolu podobnú tej z Aeon Flux, teda žiadna sláva. Za zmienku stojí samozrejme aj Ray, ktorého si zahral Jason Bateman, ten priveľa vody taktiež nenamútil, nič však nepokazil, teda jednou vetou – všetci ostali zatienení Willom Smithom.
Vizuálnej stránke filmu nie je čo vytknúť. Hoci kamera by sa v niektorých scénach mohla pohybovať troška jemnejšie, vcelku to bol taký dobrý priemer. Musím povedať, že v dvoch scénach celkom liezla na nervy, ale to sa dá prepáčiť. Výprava sa taktiež nepohybuje ani v jednom z extrémov, uspokojí každého. Digitálne efekty niektorých možno ale sklamali. Čo sa týka deštrukcie a súbojov, tie boli na vysokej úrovni, ale stvárnenie letu Hancocka možno trocha sklamalo, v každom prípade sa to nechytá na let Supermana v jeho poslednom pokračovaní, hoci rozpočet oboch filmov nie je až tak rozdielny.
Score od Johna Powella nepatrí k špičke. Jeho pôvodná hudba k Jumperovi alebo Happy Feet si uznanie zaslúžila, avšak tá k Hancockovi vôbec nie je výrazná, hoci snaha o akúsi „Hancock Theme“ tam predsa len bola, jej výsledky boli ale dosť nezaujímavé. Nie veľmi konzistentné score milovníkom filmovej hudby určite chýbať nebude, Powell dokáže jednoznačne pracovať aj lepšie.
Po asi 40tich minútach filmu som sa veľmi natešoval, že Hancock je nadmieru zábavným projektom, ktorý ma nesklamal. Po spomínanom rádoby prekvapivom zvrate bolo kompletne všetko obrátené naruby a film sa dostal do ľahko predvídateľného dojazdu s nie príliš vydareným záverom. Je veľká škoda, že to takto dopadlo, prvá polovica Hancocka pobaví fakt každého, scenáristi zvyšok nemuseli tak zdramatizovať a mohli tak udržať príbeh Johna Hancocka na vysokých priečkach zábavy pre všetkých. Ak ohodnotím prvú časť štyroma a tú druhú dvoma hviezdičkami, tak mi vyjde priemer 3 a to je aj finálne skóre. Teda 3 z 5.
