Judy Garland - zlaté dieťa MGM

9.11.2008|Jozef Rigo|
Judy Garland - zlaté dieťa MGM

(10.6.1922, Grand Rapids, Minnesota, USA – 22.6.1969, Londýn, Anglicko)

Judy Garlandová prežila osud typický pre "zlaté dieťa" Hollywoodu. So všetkým dobrým i zlým. Narodila sa v umeleckej rodine ako Frances Ethel Gummová a s dvoma staršími sestrami Mary Jane a Virgíniou od troch rokov vystupovala v skupine Sestry Gummové. Už ako malé dievča mala nádherný sýty hlas a dokázala si podmaniť publikum. A jej ambiciózna matka si to veľmi dobre uvedomovala. Poslala svoju najmladšu dcéru predčasne do sveta, ktorý bol mámivý a krutý zároveň a bola to tiež jej vina, že Judy svoj život nezvládla.

Pre amerických divákov predstavuje legendu, u nás je bohužiaľ väčšina jej filmov neznáma, a preto pre našich divákov bude už navždy predovšetkým dievčatkom zo snímky Čarodejník z krajiny Oz a matkou slávnej Lízy Minnelliovej, aj keď je bezdebaty jedným z najväčších fenoménov, ktoré sa v americkom filme zrodil.

Dievčina okúzľujúca talentom i bezprostrednosťou sa na striebornom plátne objavila prvýkrát ako trinásťročná. Vtedy si ju na kamerových skúškách, kam ju prihlásila matka, všimol hollywoodsky agent Roger Edens, hľadajúci nové talenty a pripravil s ňou pieseň, ktorú spievala na predstavení pri príležitosti narodenín velikána Hollywoodu Clarka Gablea. Vystúpenie malo veľký ohlas a hlavné úlohy sa začali len  tak hrnúť. A zrazu Frances Gummová začala používať umelecký pseudonym  Judy Garlandová. Všetci jej prorokovali úspech a slávu a mali pravdu. Stala sa vysoko ocenenou akvizíciou štúdia MGM, zvlášť potom, čo ako sedemnásťročná zažiarila v úlohe Dorotky v hudobnom filme Čarodejník z krajiny Oz (The Wizard od Oz, 1939). Bola tak dobrá, že získala špeciálneho Oscara a pesničku Tam za tou dúhou si začala spievať celá Amerika. Pôvodne ju mala dostať Shirley Templeová, tiež úspešná detská filmová hviezda, lenže tá vtedy bola jedným z najväčších zdrojov príjmov filmovej spoločnosti Fox, ktorá v poslednej chvíli odmietla svoje "zlaté dievčatko" MGM požičať.

Judy Garland v úlohe Dorotky vo filme Čarodejník z krajiny Oz (The Wizard of Oz, 1939)
Judy Garland v úlohe Dorotky vo filme Čarodejník z krajiny Oz (The Wizard of Oz, 1939)

Mladučká hviezda sa stala miláčikom publika a čakali na ňu ďalšie, najmä muzikálové úlohy. Jej častým partnerom i kamarátom sa stal Mickey Rooney, ďalšia slávna detská hviezda. Dvojica sa stala americkým symbolom: bola vojna, ale oni boli schopní tancovať, spievať, snívať, prežívať lásku a milovať svoju vlasť. Judy s Mickeym sa naraz dostali medzi najlepšie platené filmové hviezdy svojej doby. Kolotoč skúšok, natáčaní, vystúpení, pózovania pre fotografov a rozhovory s novinármi, v ktorom sa ocitli, bol nad ich sily. Vlak šoubiznisu, do ktorého malú Judy strčili, sa rútil desivou rýchlosťou a ona nabitý program prestala zvládať. Prášky na povzbudenie striedala s pilulkami na spanie, začala piť a nakoniec siahla po drogách. Prvýkrát to bolo, keď mala osemnásť rokov, sprevádzali ju po celý život a nikdy sa jej nepodarilo vymaniť sa z bludného kruhu závislostí.

Judy Garlandová bola entertainer, takže na javisku stála sama. Samozrejme mala jednu obrovskú výhodu: vždycky za sebou mala orchester alebo aspoň klavíristu. Hudobná nápoveda je niečo, o čom napríklad činoherci, môžu len snívať, pretože emotívnosť, ktorá je s hudbou spojená, publikum naladí. Ale ani to jej asi nestačilo. Judy Garlandová sa ako dvadsaťjedenročná  prvýkrát nervovo zrútila a od tej doby vydávala veľa peňazí tiež na psychiatrov. Prepadala sa do čiernočiernych depresií, niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu a prestala byť spoľahlivá. Hollywood je síce na hviezdne maniere zvyknutý, ale všetko má svoje medze. Opakovane nedodržiavala svoje záväzky, nedokončila film Annie Get Your Gun, neprišla na natáčanie filmu Royal Wedding, nedodržala ani zmluvu na natáčanie filmu Show Boat.

A Judy, ktorá si sama so sebou nevedela rady, vyvádzala mimo miery tak dlho, až s ňou štúdio MGM rozviazalo zmluvu. Garlandová potom síce absolvovala radu úspešných koncertných turné po Amerike i v Európe, ale v Hollywoode s ňou prestali počítať. Bola povestná tým, že nedodržuje termíny natáčania, že sa občas stratí neznámo kam a na ako dlho, že nerešpektuje dohody. A tak sa stalo, že úlohy prestali prichádzať. Jediný režisér George Cukor se rozhodol, že to s Judy skúsi znovu a natočil s ňou hudobný film Zrodila sa hviezda /A Stars in Born, 1954/. Bol to triumfálny návrat, ale trval len krátko a už sa neopakoval. Ešte v roku 1961 zažiarila vo filme Norimberský proces, kde bola za vedľajšiu rolu nominovaná na Oscara.

Judy Garland (Summer Stock, 1950)
Judy Garland v Summer Stock (1950)

Aj v súkromnom živote sa Judy Garlandová marne snažila zakotviť - bola päťkrát vydatá. Vyberala si buď nesprávnych partnerov alebo s ňou tí dobrí život na tobogane nevydržali. Prvýkrát sa nakrátko vydala počas vojny ako dvadsaťjedenročná. S druhým manželom, režisérom Vincentom Minnellim, mala dcéru Lízu, ktorá síce zdedila matkin talent ako herečka a speváčka, ale dopadla skoro ako ona včítane opakovaného liečenia od závislosti na drogách a na alkohole. Vincent Minnelli však bol tajný bisexuál a manželstvo sa po piatich rokoch rozpadlo. Nasledoval zväzok s producentom Sidom Luftom, z ktorého sa narodili dve deti, dcéra Lorna a syn Joseph. "Pieseň Tam za tou dúhou sa stala súčasťou jej života. Symbolizovala  všetky jej sny a priania a som si istý, že ľudia to tak vnímali a práve to im vháňalo slzy do očí, keď počúvali mamu spievať." spomína syn Joseph Luft.

Po trinástich rokoch Luft stratil nervy a od rodiny utiekol, takže najstaršia Líza sa musela starať o mladších súrodencov, keď bola matka zfetovaná alebo opitá. So štvrtým mužom, Markom Herronom, Judy oddal buddhistický kňaz, piaty manžel Mickey Deans si ju vzal dva mesiace pred jej smrťou. Odmietol zaplatiť pohreb i prevoz rakvy do Ameriky, všetko musela ako obvykle zariadiť Líza. "Život s ňou bol k zblázneniu. Matkou v rodine som vlastne bola ja a ona sa chovala ako dieťa. Ako šesťnásťročnej  mi bolo jasné, že pokiaľ rýchlo neodídem z domova, dopadnem rovnako ako moja matka." spomína dcéra Líza Minnelliová.
Štyridsaťsedemročná Judy Garlandová zomrela sama v londýnskom hoteli a nikto sa nedozvedel, či predávkovanie liekmi bol úmysel alebo nešťastná náhoda.
Judy žila extrémne a relativne krátko, neschopná opustiť drsný svet šoubiznisu, ktorý ju od detstva vysával, pohlcoval a ničil, bez neho však predsa nedokázala existovať. Najskôr preto, že bola jeho dokonalým stelesnením.

Americká herečka Judy Davisová si vynikajúco zahrala postavu Judy Garlandovej v autobiografickom televíznom filme Život s Judy Garlandovou: Ja a moje prízraky režiséra Roberta Allana Ackermana (TV - Life with JudyGarland: Me and My Shadows, 2001). Z  filmu sa zrodilo motto: Natočila desiatky skvelých filmov, ale tým najpodivuhodnejším bol jej vlastný život. Príbeh fenomenálnej speváčky a herečky Judy Garlandovej.

Ďalšie filmy:
Stretneme sa v St. Louis (Meet me in St. Louis, 1944), Hodiny (The Clock, 1945), Ziegfeldov kabaret (Ziegfeld follies, 1946), Veľkonočná prehliadka (Easter Parade, 1948), Pirát (The Pirate, 1948), Pepe (Pepe, 1960), Norimberský proces (Judgment at Nuremberg, 1961), Údolie bábik (Valley of the Dolls, 1967).

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © archív

Súvisiace články