96 hodín (Taken)

10.12.2008|Ľubo Martiniak|
96 hodín (Taken)

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden otecko, ktorého už dávno minulá kariéra v tajnej službe predurčila na paranoidného, zato však zodpovedného a milujúceho rodiča. Svoju ratolesť by nepustil snáď ani na vanilkovú zmrzlinu o dva bloky ďalej k zmrzlinárovi, hovoriacemu akosi podozrivo východne. Skutočne nepustil, keby to pravdaže nebol už otec odstrčený a opustený. Manželka (Famke Janssen) si našla omnoho prístupnejšiu a zazobanejšiu náhradu a dcérke zrazu nič neprekáža navštíviť Paríž a trocha si užiť nevinnej mladosti. A tak už len posledný podraz biologického otca, jedno malé klamstvo, a hor sa do rúk pašerákov s bielym mäsom! Aby raz zodpovedný, milujúci a podivuhodne :-) schopný otecko mal čo robiť i napriek odvrhnutiu, ktoré mu jeho najbližší dávali patrične najavo, a popri tom zistili, čo je to najvzácnejšie na svete...

Zdá sa vám táto rozprávka akosi povedomá? Ak áno, tak rozhodne sa niet čomu čudovať. Téma záchrany uneseného dieťaťa z rúk „banditov“ je stará hádam ako sám Hollywood. No podaktorí ešte ani dnes, v dobe premyslených trilerov a vyšperkovaných vizuálnych „blockbusterov“, neprišli na to, že diváci už nehltajú pri každej príležitosti hrdinské a zakaždým prikrášlené činy rodičov, keď niekto siahol na ich často krát nezbedných potomkov, ktorí by si v skutočnosti nezaslúžili ani tú vanilkovú zmrzlinu. Neprišiel na to ani sám „veľký“ Luc Besson (vynikajúci Leon alebo Utrhnutý z reťaze), a napísal príbeh „One Man Show“ ako vystrihnutý z knižky o hrdinských činoch. Ja môžem iba jedným dychom dodať, že mu môžeme byť za tento odvážny čin neskutočne vďační. Dokázal vzkriesiť a zároveň i poctiť tému toľkokrát prehodenú medzi filmármi, že som už ani nedúfal v tak príjemné zaspomínanie a naplnenie mojej spravodlivosti chtivej polovičky. Lenže pravdou je, že za všetky kvality ani zďaleka nevďačíme práve „bráškovi“ Luckovi, ale o tom neskôr...

96 hodín  (Taken, 2008)

96 hodín je tak nehanebne tuctový film, až je vo svojom výsledku nezabudnuteľný. Svojím príbehom by vás mohol odradiť na tri míle, no prikrytý do akéhosi „neprehliadnuteľného“ kabátu v podobe skvelej réžie a tempa, na aké sa nezabúda, plne hrá do strún súčasnému divákovi. Drvivé tempo, inteligentné (i keď priznávam jemne kŕčovité) riešenie situácií, a najmä skvelé pästné súboje vás jednoducho prevalcujú. Režisér  Pierre Morel presne vie, ako na diváka. Tlačí na tie najelementárnejšie ľudské city - najmä na hlad po naplnení spravodlivosti, bez ohľadu na spôsob, akým ju možno dosiahnuť. Jednotlivé obrazy a akčné sekvencie sú naskladané tak prezieravo a v stopáži filmu tak rozvážne, že násilie ktoré používa hrdina - otec Bryan (Liam Neeson) - pre záchranu svojej dcéry, vám prídu ako jediné riešenie a vy skutočne prijmete i fakt, že niekedy v živote nastáva situácia, kedy nekompromisne účel svätí prostriedky. Dokonca i vtedy, keď hrdina neváha namieriť zbraň na manželku svojho priateľa, len aby zdanlivo bezhlavo zachránil toho, koho miluje. Aj keď na vás z každého políčka číha plno klišé a predvídateľnosti, vždy dokážete prepáčiť, ba dokonca i pochváliť režiséra za to, čo všetko dokázal vyťažiť z tak preplácaného scenára. Presne tak, to nie Luc Besson napísal po dlhej dobe opäť kvalitný príbeh, ale práve režisér Pierre Morel zodpovedný za tiež nápaditý Okrsok č.13, dokázal efektne natočiť niečo, čo by v rukách možno niekoho iného skončilo rovno na DVD.

96 hodín  (Taken, 2008)

Zvyčajne nemám vo zvyku dávať podobným snímkam tak vysoké hodnotenie, no film, ktorý vo vás zanechá nejakú stopu a pohne srdcom si ho zaslúži naozaj vysoké. Už spomínaná vynikajúca réžia, skvelý, cielene monotónny herecký výkon Liama Neesona, zatieňujúci výkony všetkých ostatných okolo seba, perfektné akčné scény a osobné súboje sú to najlepšie, čím film 96 hodín disponuje. Dej je možno prvoplánový a nenáročný, nejde priamo do hĺbky s obchodom s bielym mäsom, no napriek tomu viete, že celý tento "biznis“ je neskutočná špinavosť, ktorá vo vás búri všetky zmysly. Čo na tom, že si povieme "Tuctové a trápne!", všetci nakoniec zistíme, že zažiť niečo podobné môžeme aj my, síce určite nie tak filmovo prehnané a moralizujúce (nie že by tento snímok nejako výrazne moralizoval), no predsa silné a pádne na zamyslenie. Odporúčal by som ako povinnosť všetkým rozvedeným manželom, s ktorými sa tak často stretávame v živote i v kine, všetkým čo si myslia, že dnešná doba je to najkrajšie obdobie v dejinách ľudstva a všetkým čo prichádzajú na demagógiu dnešných čias, že im sa nemôže nič stať, aby sa zamysleli nad tým komu dajú vo svojom živote kopačky, aby ho raz nakoniec nepotrebovali. A to nie len ako záchrancu, ale i ako toho, ktorý vás skutočne miluje. Po dopozeraní sa minimálne zamyslíte nad tým, čo znamená milovať, a vôbec vám nebude záležať na tom, koľko vecí a situácií je tam priam neuskutočniteľných. Človek je taký, aký je, preto i napriek už videnému si vás tento film získa, len ho treba správne pochopiť...

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © 20th Century Fox

Odporúčané články

Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...
Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...