Meryl Streep - stálica filmového neba

21.2.2009|Jozef Rigo|
Meryl Streep - stálica filmového neba

(22. 6. 1949, Summit, New Jersey, USA)

Meryl Streepová patrila vždy k najtvrdšie pracujúcejším herečkám Hollywoodu. Preslávila sa schopnosťou ponoriť se do svojich postáv a fyzicky sa premeniť tak, aby čo najlepšie splnila nároky na ňu kladené. Je známa svojím perfekcionizmom a prípravou. Vyznačuje sa krehkou nenápadnou krásou, vďaka ktorej sa z nej môže stáť prostoreká ženská nezaujímavého vzhľadu i nádherná a oslnivá dáma. Najčastejšie ju môžeme vidieť v úlohách žien, ktoré sa musia postaviť neľútostným ranám osudu a riešiť neľahké životné situácie. V jej prípade sa dá použiť prirovnanie, že dozrieva ako víno. Skutočne, rok od roku je lepšia a lepšia. A žiari nám pred očami!

Ako Mary Louise Streepová je jedinou dcérou z troch detí úradníka    farmaceutickej firmy a reklamnej výtvarníčky. V mladosti sa zaujímala o operu a navštevovala lekcie spevu. Ten sa jej zišiel aj v hereckom povolaní, zvlášť pri filme Mamma Mia!. Napokon vyštudovala herectvo v univerzite na Yale, kde bola jej spolužiačkou Sigourney Weaverová. Ale ešte predtým, ako sa pustila do štúdia dramatických umení, prihlásila sa na právo. V deň prijímacieho pohovoru zaspala a zobrala to ako znamenie, že jej je súdené niečo iné. Tým iným bolo herectvo. Divadlu sa začala venovať už na strednej škole v Bernardsville a svoje herecké aktivity ešte viac rozvinula počas štúdia angličtiny a dramatického umenia na prestížnej Vassar College v Poughkeepsie, kde na seba upozornila v inscenácii Strindbergovej Slečny Júlie. Cez letné prázdniny vystupovala so zájazdovým divadelným súborom Green Mountain Guild z Vermontu. Prvú filmovú úlohu jej ponúkol režisér Fred Zinnemann. Bolo to v roku 1977 a išlo o snímku Júlia (Julie, 1977), v ktorej stvárnili hlavné úlohy Jane Fondová a Vanessa Redgraveová.

V rokoch 1970 - 1973 absolvovala hereckú prípravu na Yale Drama School a Joseph Papp ju ihneď angažoval do newyorského Public Theatre. Od polovice 70. rokov pôsobila na významných mimobroadwayských scénach, kde slávila úspechy v aktovkách Arthura Millera Pamäť dvoch pondelkov, Tennessea Williamsa 27 vozov plných bavlny (cena Theatre World Award), v Čechovovom Višňovom sade a Shakespearovských hrách Henrich V., Oko za oko Skrotenie zlej ženy (New York Shakespeare Festival).

Na Broadwayi se prvýkrát predstavila v roku 1977 v Brechtovom a Weillovom muzikáli Happy End. Do širšieho diváckeho povedomia vstúpila prostredníctvom televízneho seriálu Holocaust (1978), kde za úlohu mladej nemeckej ženy Inge Helmsovej-Weissovej, ktorá dobrovoľne nasleduje svojho židovského manžela (James Woods) do koncentračného tábora si získala cenu Emmy 1978.

Pred filmovou kamerou si počínala tiež veľmi sľubne, ako o tom svedčí jej prvá nominácia na Oscara roku 1978 za úlohu dievčiny Lindy, ktorej jej snúbenec (Christopher Walken) na následky otrasných skúseností z vietnamského zajatia zošalie v spoločensko-psychologickej dráme Lovec jeleňov (The Deer Hunter, 1978) . Svoju hereckú kariéru tak začala raketovým štartom. Bohužiaľ ju ale práve v tomto období stretlo veľké nešťastie, keď zomrela jej životná láska John Cazale, s ktorým sa spoznala práve pri nakrúcaní tohto filmu. A tak sa zlomená Meryl rozhodla oddať naplno svojej práci, v ktorej nachádzala únik pred neznesiteľnou bolesťou. Potom prišla klasická komédia Woodyho Allena Manhattan (1979), kde stelesnila jeho bezcitnú bisexuálnu exmanželku. Populárna hviezda a laureátka na Oscara roku 1979Zlatého glóbusa roku 1979 sa z nej rázom stala práve úlohou emancipovanej Joanny Kramerovej, ktorá opúšťa manžela (Dustin Hoffman) a sedemročného synka (Justin Henry), aby sa mohla naplno a nezávisle seberealizovať v dráme podľa rovnomenného románu Averyho Cormana Kramerová versus Kramer (1979).

O svojich kvalitách charakterovej herečky presvedčila dvojúlohou viktoriánskej, nešťastne zamilovanej Sarah Woodruffovej a súčasnej elegantnej filmovej herečky Anny, ktoré stelesnila vo filmovom prepise románu Johna Fowlese Francúzova milenka (French Lieutenant's Woman, 1981), za svoj výkon získala cenu BAFTA roku 1981, Zlatý glóbus roku 1981 a ďalšiu nomináciu na Oscara roku 1981.

Náročnú, expresívne poňatú kreáciu, za ktorú bola ocenená Oscarom v roku 1982, sa Meryl Streepová predviedla v úlohe nešťastnej a zúfalej Poľky Sofie Zawistowskej, ktorá márne hľadá so svojim americkým milencom (Kevin Kline) únik od hrôzostračných spomienok na pobyt v koncentračnom tábore v Osvienčime-Brzezinke, v ktorom stratila celú rodinu, manžela a jej dve krásne deti, vo sfilmovanom románe Williama Styrona Sophiina voľba (Sophie's Choice, 1982).
Celkom protikladný typ hrdinky - povahovo jednoduchú, bezprostrednú a temperamentnú dievčinu – vytvorila Meryl Streepová v postave robotníčky z oklahomskej továrne na plutónium menom Karen Silkwoodová, ktorá doplatila vlastným životom na to, že sa pokúsila odhaliť pravdu o porušovaní bezpečnostných zásad a ochrany zdravia zamestnancov v sociálno-kritickej dráme podľa skutočnej udalosti Silkwoodová (Silkwood, 1983). Následujúci film Zamilovať sa (Falling in Love, 1984), v ktorom si znovu zahrala po boku Roberta De Niro, jej vyniesol cenu David Award, taliansku obdobu Oscara. V roku 1985 si zahrala vo filmoch Viac než dosť (Plenty, 1985) a Spomienky na Afriku (Out of Africa, 1985), pričom za druhý z nich bola nominovaná na ďalšieho Oscara a získala druhú cenu David Award. Kritika film roztrhala na handry, ale Streepová sa vďaka svojmu výkonu plnému škodoradostného nadhľadu stala hviezdou. Nasledovali dva projekty s Jackom Nicholsonom Horkosť (Heartburn, 1986) a Ako nepoddajný plevel (Ironweed, 1987), za ktorú bola nominovaná na siedmeho Oscara.

Meryl Streep vo filme Sophiina voľba (Sophie's Choice, 1982)
Meryl Streep vo filme Sophiina voľba (Sophie's Choice, 1982)

Skutočným prípadom, ktorý sa stal v Austrálii bola inšpirované tiež dráma Výkrik v tme (A Cry in the Dark, 1988), v ktorej sa predstavila ako Linda Chamberlaineová, manželka pastora sekty adventistov (Sam Neill), nevinne odsúdená za údajnú vraždu svojho dieťaťa.

Po ďalších úspešných drámach ako napríklad Spomienky na Afriku nebolo na konci 80. rokov pochýb, že je hviezdou prvej kategórie. Iróniou osudu začala jej kariéra práve v tejto dobe upadať. Kritici sa vysmievali, že na plátne pôsobí chladne. Všetkým týmto intrigám vyrazila dych, keď prijala rolu hádavej pisateľky červenej knižnice v čiernej komédii Diablica (She-Devil, 1989). Okrem psychologicky zložitých partov Meryl Streepová zvláda i odľahčenejšiu polohu humornej nadsádzky, ako o tom presvedčila úlohou herečky Suzanne Valeovej v smutnej komédii podľa autobiografickej knihy herečky Carrie Fisherovej (známa protagonistka princeznej Leily z kultového filmu Hviezdne vojny) Pohľadnice z Hollywoodu (Postcards from the Edge, 1990). Tiež úlohou starnúcej muzikálovej divy Madeline Ashtonovej, ktorej sa jej kúpená nesmrteľnosť príliš nevydarila v bláznivej čiernej komédii Smrť jej pristane (Death Becomes Her, 1992) po boku súperky Goldie Hawnovej a manžela Brucea Willisa. Pre Meryl bola zaujímavá postava Clary v koprodukčnom filme Dom duchov (The Houseof the Spirits, 1993). Filmu pridáva na autenticite hviezdne obsadenie. Estebana, ktorý prešiel v živote tvrdými skúškami (nadobudnutie si majetku tvrdou prácou kvôli láske, náhla smrť snúbenice Rosy) vynikajúco stvárnil Jeremy Irons. Dokonale sa stotožnil s jeho búrlivou a neoblomnou povahou v mladosti, ale aj so zlomeným osamelým starým mužom, ktorý ľutuje svoje omyly a prosí o odpustenie svoju ženu i dcéru. V roli jeho trpezlivej a milujúcej manželky excelovala práve Meryl Streepová. Blancu ako silnú osobnosť, schopnú bojovať za svoju lásku a za svojich najbližších i napriek nepriazni osudu, výborne zahrala Winona Ryderová. Role  temperamentného tvrdohlavého Pedra sa zhostil nemenej slávny Antonio Banderas. Výrazným charakterom je aj Estébanova sestra Férula, ktorú brilantne stvárnila Glenn Closeová. Opisuje osudy troch generácií čílskej rodiny Truebovcov pred vojenským prevratom v roku 1973. Esteban Trueba chce priviesť k oltáru Rosu del Valle. Ale snúbenica umiera a jej mladšia sestra Clara, obdarená zvláštnymi jasnozrivými schopnosťami, onemie. Esteban opustí mesto, aby v čílskom vnútrozemí získal majetok a slávu. Svoje ciele časom dosiahne, ale žiaľ a osamelosť z neho urobia obávaného despotu.

V rokoch 1994 - 1996 bola po sebe trikrát nominovaná na Zlatý glóbus filmami Divoká rieka(The River Wild, 1994), Madisonské mosty (The Bridges of Madison County, 1995) a Marvinova izba (Marvin's Room, 1996) a taktiež bezúspešne sa uchádzala o Oscara v roku 1995 za úlohu farmárky Francescy Johnsonovej a  jej krátkom citovom vzplanutí k cestujúcemu fotografovi (Clint Eastwood) rozpráva komorný milostný príbeh podľa románu Roberta Jamesa Wallera Madisonské mosty. Najpočetnejšiu skupinu v jej galérii ženských portrétov zaujímajú postavy emancipovaných žien, hľadajúcich sebe samu, svoj spôsob života, svoje miesto v spoločnosti.

Meryl Streepová sa potom objavila vo filmoch Predtým a potom (Before and After, 1995) a Hlavne nesmieš ublížiť (First Do No Harm, 1997) v ktorom si zahrala matku epileptického dieťaťa, ktorá sa snaží nájsť účinnú alternatívnu liečbu. Úloha jej vyniesla nomináciu na Emmy. Za film podľa predlohy Ammy Quindlenovej Jediná správna vec (One True Things, 1998) získala svoju jedenástu nomináciu na Oscara. V roku 1999 sa Meryl Streepová naučila hrať na violončelo kvôli filmu Wesa Cravena Hudba môjho srdca (Music of the Heart, 1999), príbeh o učiteľke hry na violončelo a slobodnej matke, ktorá sa snaží pomocou hudby presvetliť život mestských detí. Za prácu na tomto filme bola nominovaná na dvanásteho Oscara.

Medzi jej ďalšie snímky patrí film Hodiny (The Hours, 2002), za ktorý bola ocenená na Berlínskom filmovom festivale a za ktorý získala ďalšiu nomináciu na Oscara. Za svoju rolu vo filme Adaptácia (Adaptation, 2002) získala Zlatý glóbus. V roku 2001 sa spolu so svojou rodinou presťahovala do New Yorku, kde si zahrala v divadelnom hite The Seagull. Súčasťou hviezdneho obsadenia boli tiež Kevin Kline, Christopher Walken, Marcia Gay Harden, Natalie Portman, John Goodman a Philip Seymour Hoffman.

Meryl Streepová drží spolu s Jackom Nicholsonom rekord v počte získaných Glóbusov - má ich šesť (a celkovo 21 nominácií). Trofej za Adaptáciu prišla po dvadsiatich rokoch za úspech s filmom Sofiina voľba, čo herečke poskytlo ďalšiu príležitosť na vtipný komentár: "Bola som na túto cenu nominovaná hádam 789-krát, ale naposledy som ju získala, keď ešte boli druhohory."  Streepová si dokáže zo seba vystreliť a vrásky jej nerobí ani starnutie. Tvrdí, že sa o svoj vek prestala starať už ako tínedžerka a nechápe, prečo sú v súčasnosti mladí ľudia takí posadnutí zovňajškom. Mrzí ju však, že pre herečky jej veku zostali v Hollywoode väčšinou úlohy namosúrených rafík.

V roku 2003  Meryl Streepová dostala Cézara za celoživotný prínos svetového filmu a cenu „Commandeur de l´Order des Arts et des Lettres“, najvyššie ocenenú francúzsku filmovú trofej. V roku 2003 nasledoval epický seriál z produkcie HBO Anjeli v Amerike (Angels in America, 2003), v ktorom stvárnila hneď štyri rôzne postavy. Seriál jej vyniesol Zlatý glóbus a cenu SAG pre najlepšiu herečku. V rovnakom roku si zahrala vo filme Manchurianský kandidát (The Manchurian Candidate, 2004).

Rola skúsenej terapeutky, ktorá rieši problémy svojej klientky Rafi (Uma Thurman) stvárnila vo filme Prime (2005). Rafi je sklamaná z mužov a Lisa jej poradí, aby si našla takého muža, ktorý jej vráti chuť do života. To sa Rafi podarí a Lisa je spokojná s pozitívnym vývojom svojej klientky, ale len do tej doby než zistí, že tým mužom je práve jej vlastný syn. A ďalšie megaúspechy na seba opäť nenechali dlho čakať. Ako šéfka prestížneho módneho časopisu fascinovala v ľahko komediálnom hite Diabol nosí Pradu (The Devil Wears Prada, 2006). Dalo by sa povedať, že film stojí práve na jej hereckom výkone.

Úloha Donny z muzikálu Mamma Mia! (2008) jej môže vyniesť pätnástu nomináciu na Oscara. Meryl Streepová je ale už teraz rekordérka v počte oscarových nominácií. A dokáže stvárniť tri "úlohy" naraz tak, aby vo všetkých vynikala - je herečka, matka aj manželka. Meryl Streepová je v prvom rade výborná charakterová herečka. Dramatické roly jej pristanú, ale sama vyhlásila, že má rada aj komédie. Zmysel pre humor jej určite nechýba. "Tento film robím preto, aby som zahanbila svoje deti. Keď uvidia moje tanečné čísla, budú také pokorené, že sa budú musieť odsťahovať niekam na Aljašku,“ povedala o účinkovaní v muzikáli Mamma Mia!. Úloha Donny v muzikáli Mamma mia! sa jej zapáčila. Na príbehu oceňuje, že je ľudský, jeho jadro tvorí citový život, vzťah matky s dcérou a priateľstvo medzi ženami. Nezabudla vyzdvihnúť ani pesničky skupiny ABBA, ktoré si spievala už po prvom zhliadnutí divadelnej verzie muzikálu na Broadwayi. Bolo to po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a Streepová vtedy napísala hercom poďakovanie za radosť, ktorú jej priniesli.
Meryl Streepová je predstaviteľkou kultivovaného herectva s umiernenými gestami, svoje role komponuje podľa zákonov psychologického prežitku a pravdivosti, ale tiež estetiky. So svoju rodinou a s režisérom A. J. Pakulou sa Meryl Streepová zúčastnila 1. ročníku MFF Zlatý Golem v Prahe v roku 1995 pri príležitosti promietania filmu Sophiina voľba. Súkromný život má Meryl, dalo by sa povedať, uhladený. Tragické pre ňu bolo, keď jej životný partner John Cazale v roku 1978 zomrel na rakovinu. Meryl na to reagovala podľa svojho - oprela sa tvrdo do práce. „Hrala som ako mašina. Ale bola to podľa mňa tá najlepšia terapia. Musela som tvrdo pracovať, aby som nemohla myslieť na niečo iné.V noci, kedy som končila s natáčaním, som spadla vyčerpaná na posteľ a zaspala." Po pol roku sa, podľa priateľov, prekvapene vydala  za sochára Dona Gummera. Zjavne mala šťastie, ich manželstvo klape bez problémov. Manželský pár žije s jedným synom Henrym a troma dcérami Mary, Grace a Luisa v horách Connecticutu na 35 hektárovom ranči s vlastným jazerom. Los Angeles definitívne opustili. „To mesto mi naháňa strach," podotkla Meryl.

Meryl Streep vo filme Mamma Mia (2008)
Meryl Streep vo filme Mamma Mia (2008)

V poslednom čase  táto stálica hollywoodskeho neba uvažuje o tom, že definitívne ukončí svoju hereckú kariéru pre nedostatok slušných úloh pre herečky jej veku. Táto na svoj vek dobre vyzerajúca herečka už má plné zuby stereotypov spojených so starnúcimi ženami. Bežne sa s nimi stretáva aj v hollywoodskych scenároch. "Naozaj uvažujem o tom, že skončím, kým sa nenájdu scenáre, ktoré by nás, staršie ženy, vykresľovali aj inak ako bláznivé a hrozné," povedala niekoľkonásobná držiteľka Oscara.

Zaujímavosti zo života Meryl Streepovej:

  • Keď sa pripravuje na svoje role, púšťa si klasickú hudbu.
  • Kvôli filmu Hudba môjho srdca sa učila hrať na husliach (šesť hodín denne, osem týždňov).
  • Na poslednú chvíľu odmietla úlohy v snímkach Minority Report, Kráľovná Alžbeta a Evita.
  • Diane Keaton ju nazvala "géniom mojej generácie".
  • Robert De Niro sa nechal počuť, že práve s ňou spolupracuje najradšej.
  • Je velmi dobrou priateľkou Cher. Keď bola spoločne s Cher v roku 1987 nominovaná na Oscara a sošku získala práve slávna speváčka, Meryl vyskočila z kresla a začala úprímne tlieskať. Prehry berie športovo.
  • Drží rekord na Zlatý glóbus. Vyhrala ich šesť.
  • Svoju garderóbu z filmu Diabol nosí Pradu venovala prostredníctvom aukcie charite.
  • Meryl nevadí lietanie, ale má panický strach z helikoptér.

Filmografia Meryl Streepovej:
Zvádzanie Joea Tynana (The Seduction of Joe Tynan, 1979), Pokoj noci (Still of theNight, 1982), Chráň si svoj život (DefendingYour Life, 1991), Tanec na konci leta (Dancing at Lughnasa, 1998), dokument Clint Eastwood: Preč z tieňa (Clint Eastwood: Outof the Shadows, 2000), Bratia ako sa patrí (Stuck on You, 2003), Zajtra nehráme (A Prairie Home Companion,2006), V ten večer (Evening, 2007), Unesený (Rendition, 2007), Hrdinovia a zbabelci (Lions for Lambs, 2007), Dark Matter (2007), Pochyby (Doubt, 2008), Chaos (2008), Julie & Julia (2009), Dirty Tricks (2010).

Zdroj:  Moviemania.sk

Súvisiace články