Stanley Kubrick – „Jeho veličenstvo režisér“
Svoj život označil svetoznámy režisér Stanley Kubrick ako dlhú cestu s častými zástavkami. Publikum ho milovalo, kritika zatracovala. Vizionár, samotár, pedant, talentovaný idiot... , takýmito prívlastkami častovali Kubricka jeho spolupracovníci a známi. On na žiadne reči nedbal, nech ho už oslavovali, alebo preklínali, vždy šiel svojou vlastnou cestou a vykašľal sa na hollywoodske konvencie. „Filmové plátno je zázračné médium. Dokáže prebudiť viac emócii ako ktorýkoľvek iný druh umenia.“, znela jeho filozofia a Kubrick sa jej nikdy nevzdal.
Stanley Kubrick sa narodil 26. júla 1928 v New Yorku – v štvrti Bronx, a zaujímalo ho všetko možné, len nie škola. Domov nosil zlé známky, napriek tomu ho považovali za inteligentného. Učenie ho jednoducho nezaujímalo. „Najhoršie na škole je to, že sa snaží deti naučiť všetkému a ako najväčšiu motiváciu používa strach. Strach zo zhoršenia známok, strach z prepadnutia, atď.“ povedal raz Kubrick. Jeho otcovi Jackovi však záležalo aj na známkach a neposlušného syna v r. 1940 poslal na rok k ich prísnemu strýkovi do kalifornského mesta Pasadena. Stanleyho prístup k učeniu sa potom trochu zmenil a začal prejavovať záujem aj o iné veci, nielen o pouličné šarvátky. Úplne prepadol šachu a vypracoval sa na takú úroveň, že ho o pár rokov neskôr v manhattanskych kluboch a v parku Washington Square hral za peniaze.
V 13. rokoch nastal v živote Stanleyho Kubricka rozhodujúci zvrat – otec mu k narodeninám daroval fotoaparát a Stanley sa stal vášnivým fotografom. Vyrážal na dlhé prechádzky po New Yorku a okolí a fotografoval všetko, čo ho zaujalo. Jeho koníček podporoval fakt, že otec bol tiež vášnivý fotograf a mali doma vlastnú temnú komoru na vyvolávanie fotiek. Takto si Stanley Kubrick neskôr vypestoval svoj povestný cit pre svetlo, fotografickú perspektívu, kameru. Zanedlho sa vypracoval na takú úroveň, že bez problémov vyhral v r. 1945 súťaž časopisu Look o najlepšiu amatérsku fotografiu. Šéfov časopisu Look presvedčila Stanleyho fotografia pouličného predavača novín ako smúti nad smrťou prezidenta Franklina D. Roosevelta, a tak iba 16- ročnému Kubrickovi ponúkli trvalé zamestnanie. V nasledujúcich rokoch Stanley nafotil pre časopis Look tisíce fotografií.
Stanley Kubrick pri nakrúcaní filmu Žiara (The Shining) (Foto:
www.gonemovies.com)
Prechod od fotografovania k pohyblivým obrázkom prišiel automaticky. S priateľom Alexandrom Singerom sa rozhodli „vraziť“ svoje úspory do 16- minútového dokumentárneho filmu Day of the Fight ( Deň zápasu, 1950 ) – o príprave boxera Waltera Cartiera na kvalifikačný boxersky zápas, po ktorého výhre získal právo vyzvať na zápas doterajšieho majstra sveta. Po tomto filme dal Kubrick v časopise Look výpoveď a začal sa naplno venovať filmovaniu. Jeho neodškriepiteľný talent si všimli ľudia z filmovej brandže a Kubrick tak mohol nakrútiť niekoľko krátkych dokumentárnych filmov na objednávku. Stále sa však nedostal do povedomia skutočným bossom, na to potreboval dlhometrážny film, avšak nemal peniaze. A tak v roku 1953 obehol všetkých rodinných príslušníkov a priateľov, jeho otec si dokonca vybral svoju životnú poistku, a tak nakoniec Stanley zohnal 13 tisíc dolárov a nakrútil svoj prvý dlhometrážny film Fear and Desire ( Strach a túžba, 1953 ) – príbeh s prvkami sci-fi o fiktívnej občianskej vojne na území USA. Kritiky boli rôzne, no týmto filmom si Stanley získal ohlas publika.
Svoje režisérske schopnosti sa Stanley pustil zdokonaľovať na ďalších dvoch hraných filmoch. V roku 1955 nakrútil z dnešného pohľadu priemerný gangstersky príbeh Killer´s Kiss ( Bozk vraha, 1955 ). Dnes žijúci pamätníci – členovia filmového štábu spomínajú, že Kubrick kvôli nedostatku peňazí dával každý piatok celému štábu voľno, a sám sa potom zaradil do fronty na podporu v nezamestnanosti, ktorá činila 30 dolárov týždenne. ( pretože od svojej výpovede v časopise Look, aj keď nakrúcal filmy, robil tak na vlastné náklady a celý čas bol oficiálne nezamestnaný ). Po tomto filme si ho všimol mladý začínajúci producent James Harris a stal sa už natrvalo producentom všetkých Kubrickovych filmov. Ďalším filmom Stanleyho Kubricka bol The Killing ( Zabíjanie, 1956 ) – film nakrútený v „štýle Hitchcocka“, z prostredia konských dostihov, ktorému dominuje starostlivo naplánovaná lúpež, ktorá však nakoniec nevyjde vďaka náhode : malému dotieravému psíkovi.
Po týchto dvoch filmoch si Kubricka všimla aj všemocná továreň na sny, a tak v roku 1957 vtedy iba 26 – ročný Stanley Kubrick nakrúca svoj prvý hodnotný film: Paths of Glory ( Cesty slávy, 1957 ) – silne protivojnový film, vychádzajúci zo skutočnej udalosti: Francúzsko v období I. sv. vojny, rok 1916. Snaživý generál Mireau (George Macready) velí pri útoku vojenskej jednotky na silne opevnené nemecké postavenie. Zo zištného dôvodu, usiluje totiž o povýšenie, vydá rozkaz k útoku, ktorý nemá nádej na úspech. Plukovník Dax (Kirk Douglas) odvážne útočí so svojimi vojakmi pod najprudšou delostreleckou paľbou nepriateľa. Nakoniec on a jeho jednotka z nezmyselného útoku ustúpia a vrátia sa do vlastných zákopov. Mireau odsúdi sto vojakov k smrti za zbabelosť. Ani Dax, ktorý svojich vojakov bráni, ich neubráni pred brutálnou mašinériou. Generál síce zmierni rozsah potrestania, napriek tomu však nechá troch vojakov popraviť. Plukovníka Daxa, ktorý by pre neho mohol byť nebezpečný, sa obratne zbaví tím, že ho pošle na front do prvej línie.
Kubrick, nemilosrdne zúčtoval s vojenským mýtom a odhalil neľudské dôsledky striktných rozdielov vo vojenských hodnostiach a možnosť ich zneužitia. Rozvinul tu myšlienku, že všetky vojny sa nikdy nekonajú z „užitočných“ dôvodov, ako sa nám snažia nahovoriť vlády, ale kvôli pochybnej cti, sláve a urazenej detskej ješitnosti politikov a generálov. Uvedenie filmu, vyprovokovalo k činnosti cenzúru v mnohých krajinách: vo Francúzsku, Švajčiarsku a vo vojenských kinách jednotiek USA v Európe bol film dočasne zakázaný.
Hoci tento film si získal nadšených divákov, na druhej strane, ako sme už spomenuli, kritika sa ho snažila zatracovať. Kubricka , ale ani nenapadlo aby kritikom vyhovel, viedlo ho k tomu nepríjemné poznanie, že zlé a priemerné filmy môžu čo sa týka komerčných zárobkov dosiahnuť rovnaký úspech ako filmy hodnotné. Preto podľa Stanleyho v čase vzostupu komerčnej televízie musí Hollywood točiť filmy s väčšou úprimnosťou. Na to však ale treba tvorivú slobodu, s ktorou pomerne málo známy režisér nemôže v Hollywoode rátať. Preto z týchto dôvodov prijal Stanley Kubrick réžiu historického veľkofilmu Spatracus ( Spartakus, 1960 ). K réžii sa vlastne dostal náhodou, pretože hlavný predstaviteľ, producent a vlastník autorských práv na Spartaka – Kirk Douglas kvôli nezhodám vyhodil prvého režiséra Anthony Manna, a tak si spomenul na Kubricka, ktorý ho už režíroval v Cestách slávy.
Film Spartacus (1960) sa stal veľkým komerčným úspechom, a celosvetovým hitom. Divákov na celom svete úchvátil z histórie známy príbeh protirímskeho povstania gladiátorov pod vedením Spatraka, ktorý bol nakoniec ocenený 4 Oscarmi ( herec vo vedľajšej úlohe – Peter Ustinov, kamera, výprava, dekorácie ). Pri nakrúcaní sa Kubrick ale v skutočnosti trápil, nemohol meniť scenár, pretože vlastníkom autorských práv bol Kirk Douglas, a bol to vlastne Spartakus podľa Douglasa, ktorého režírovanie prijal Kubrick ako nutné zlo, aby si urobil v Hollywoode dobré meno, čo sa mu však vynikajúco podarilo.
Po premiére Spartaka, sa Kubrick rozhodol sám produkovať vlastné filmy, čím si ako režisér zabezpečil právo posledného strihu, a zároveň sa rozhodol kráčať po ceste filmového umelca a nie po ceste úspešného komerčného remeselníka. Kubrick si povedal: Fajn, už mám nálepku: „som oficiálny filmový režisér“, tak a teraz sa konečne môžem pustiť do nakrúcania príbehu, do ktorého som už dlhší čas blázon. Tým ďalším príbehom bol jeho film Lolita ( 1962 ), nakrútený podľa rovnomenného škandálneho románu Vladimíra Nabokova. Rozdiel medzi mužom a ženou pri prežívaní a ukončení osudovej lásky je podľa mňa hlavným motívom filmu. Muž sa často stáva zúfalou, žiarlivou troskou a žena zostáva hrdou, s ohľadom na zánik vzťahu aj racionálne uvažujúcou osobnosťou - to nie je nič nové. Ak je ale táto myšlienka podaná prostredníctvom kvalitných výkonov hercov, podľa Nabokovovho scenára a pod Kubrickovým režijným vedením o zaujímavý zážitok je postarané. V tomto filme Kubrick zužitkoval známu skúsenosť, že dobro aj zlo nikdy neprichádzajú v nami očakávanej podobe. Z dnešného pohľadu po 40. rokoch na filme toho nie je veľa, čo by mohlo šokovať, no vo svojej dobe film vyvolal obrovský škandál. Aby mohol film uviesť do kín, musel Lolitu Kubrick prestrihať, a aj potom dostal film označenie ako mládeži neprístupný.
Ešte kontroverznejší je ďalší Kubrickov film s dlhým krkolomným názvom: Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb ( Dr. Divnoláska, alebo ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, 1964 ) – skvelá kritická protivojnová satira, kde šialený generál nechá vyslať letku lietadiel s atómovými bombami na ZSSR. Americký prezident sa snaží odvrátiť neodvrátiteľné – tretiu svetovú vojnu. Všetky lietadlá sú odvolané až na jedno. Štáb Pentagonu spolu s prezidentom sa navyše dozvedia, že nacista dr. Divnoláska nainštaloval bez ich vedomia stroj na zničenie sveta, keď sa zaútočí atómovými bombami... V trojúlohe (poručík, prezident, dr. Divnoláska) tu exceluje Peter Sellers.
Kubrick sa tu opäť inšpiroval skutočnými udalosťami – Kubánskou raketovou krízou z r. 1962, ktorú vyvolalo umiestnenie odpaľovacích zariadení pre rakety s jadrovými hlavicami na Kube zo strany ZSSR. Ešte nikdy sme neboli tak blízko k tomu, keď chyba jedného človeka mohla vyvolať 3. sv. vojnu, ktorú sa podarilo zažehnať vďaka osobným rokovaniam prezidentov USA – J.F. Kennedyho a ZSSR – N.S: Chruščova. Oproti iným protivojnovým filmom z toho obdobia si film Dr. Strangelove odnáša trvalú hodnotu. Po tomto filme získal Kubrick povesť umelca, ktorý si môže dovoliť nedbať na príkazy Hollywoodu.
Mnohí najčastejšie poznajú Stanleyho Kubricka ako toho, kto režíroval film 2001: A Space Odyssey ( 2001: Vesmírna odysea, 1968 ). Kubrick sa rozhodol nakrútiť na svoju dobu najlepší sci-fi film všetkých čias, a za týmto účelom spojil svoje sily so slávnym spisovateľom sci-fi Arthurom C. Clarkom, ktorý pre Kubricka napísal román, na základe ktorého bol odvodený filmový scenár. V skutočnosti sa ale román písal súčasne s nakrúcaním filmu, a obaja tvorcovia prispievali do spoločného diela svojimi nápadmi. Píše sa rok 2001 a zo Zeme odlieta výprava k Jupiteru. Palubný počítač Hal 9000 kvôli chybnému programovaniu začína svojim konaním ohrozovať celú posádku. Začína napínavý súboj medzi ľudskou a umelou inteligenciou, v ktorom vyhráva človek.. –takto by sa dal stručne opísať dej filmu. Ten film však treba vidieť, a to aspoň najmenej dvakrát, pretože málokto prvýkrát pochopí myšlienku tejto filmovej meditácie, ktorá je skoro bez dialógov, nahrádzaných tichom, alebo hudbou. Film bol prijatý rozporuplne: jedni ho oslavovali, druhí zasa zatracovali. No faktom je že film je dnes už kultovou klasikou a Kubrick zaň získal svojho jediného Oscara – paradoxne za špeciálne efekty a nie za réžiu ( v tomto filme sa prvýkrát použil trik nadsvetelnej rýchlosti – pri prechode cez hviezdne brány. Tiež Kubrick zmenil pohľad na filmovú hudbu – predtým sa využívala len ako dekorácia, no po tomto filme všetci začali napodobňovať Kubricka a hudba je už od vtedy súčasťou deja ).
Pracovňa pedantného Stanleya Kubricka (Foto: www.bowkera.com)
Po tomto filme sa Stanley Kubrick natrvalo usadil v Anglicku – pri Londýne. Dlhší čas uvažoval okolo r. 1969 začať s nakrúcaním filmu o Napoleonovi, no v r. 1970 prišiel do kín film Waterloo s Rodom Steigerom v hlavnej úlohe, z ktorého sa stal po komerčnej stránke prepadák, preto Kubrick rozhodol, že projekt sa neuskutoční. Namiesto toho začal pracovať na filme: A Clockwork Orange ( Mechanický pomaranč, 1971 ), ktorý po uvedení každého šokoval až naturalisticky verným zobrazením číreho brutálneho násilia. Alex ( Malcolm MacDowell ) sa každú voľnú chvíľu potĺka so svojou partou, a ich jedinou radosťou je ubližovať nevinným ľuďom a znásilňovať ženy. Pri jednej „akcii“ to Alex preženie, a tak skončí vo väznici odsúdený za vraždu. Po necelých dvoch rokoch vo väznici, sa ale dozvedá o novej metóde, ktorá urobí aj z toho najnebezpečnejšieho a najkrutejšieho zločinca slušného a zásadového človeka, a to tak, že v ňom vyvolá odpor k fyzickému násiliu. Celá procedúra údajne trvá len dva týždne, a tak Alex neváha, a prihlási sa. To ale ešte nevie, do čoho ide. Bude to niečo nepríjemné? Pomôže to vôbec?... Silným zážitkom sú niektoré extrémne spomalené, alebo naopak zrýchlené zábery, a tiež všadeprítomná Beethovenova deviata symfónia. Na tento film sa ľudia len tak hrnuli – za 2 týždne sa stal vtedy druhým najlepšie zarábajúcim filmom všetkých čias pre štúdia Warner Bros.( po filme My Fair Lady ). No novinári rozpútali na Kubricka a jeho rodinu veľkú štvanicu: za každý násilný čin, ktorý sa odteraz stal v Anglicku, mohol vraj podľa nich film Mechanický pomaranč. Kubrick dokonca uvažoval, že sa odťahuje do Austrálie, alebo Kanady. Aby si vybojoval pokoj, podarilo sa mu niečo neslýchané: ako jediný filmový režisér mal takú moc, že donútil filmové štúdia predčasne stiahnuť film z kín.
Tentoraz sa Kubrick snažil, aby jeho ďalší film nebol taký kontroverzný: nakrútil 3 hodinovú historickú fresku z 18. storočia: Barry Lyndon ( 1975 ) – životný príbeh mladíka Barryho Lyndona ( Ryan O´Neal ), ktorý sa z bezvýznamného bitkára, povaľača a zlodeja vypracuje cez vojaka a rafinovaného podvodníka, až na váženého občana a rodinného priateľa anglickej kráľovskej rodiny. Pri nakrúcaní sa Kubrick snažil s perfekcionizmom čo najvernejšie zobraziť 18. storočie, chcel, aby divák mal pocit, že sa nedíva na kostýmový film ale akoby okom kamery hľadí do skutočného 18. storočia. Za týmto účelom nechal na aukciách nakúpiť skutočné dobové oblečenie, použili sa len také farby, aké vidíme na starých dobových obrazoch. Natáčalo sa bez použitia reflektorov – len za pomoci slnečného svetla a sviečok, pričom pri snímaní filmu prvýkrát použil techniku známu ako „steadycam“ – teda bez použitia umelého osvetlenia a s použitím špeciálnych kamier vyvinutých pre NASA, ktoré sú schopné snímať za prakticky nulovej viditeľnosti. Film získal 4 Oscary (kamera, kostýmy, výprava, hudba). V Eúrope film prijali celkom dobre, ale v USA, kde boli v tom čase v móde akčné filmy, nenašiel ten film pochopenie.
Sklamaný Kubrick sa rozhodol, že nakrúti dielo, ktoré by sa snažilo vyhovieť ako po komerčnej, tak aj umeleckej stránke. Zvolil si filmový prepis románu majstra napätia a hororu Stephena Kinga: The Shining ( 1980 ) – v našej distribúcii uvedený pod názvom Žiarenie, alebo Osvietenie. Spisovateľ Jack Torrance (Jack Nicholson) má kopu dlhov, a navyše hľadá kľudné odľahlé miesto pre písanie svojho románu. A tak prijíma aj so svojou manželkou a malým synom ponuku na miesto správcu odľahlého horského hotela, ktorý je celú zimu úplne odrezaný od sveta. Onedlho však zisťuje, že samota uprostred hôr je tiesnivá, a že začína prichádzať o rozum... Pamätnou je hlavne scéna, ako sa besniaci spisovateľ v podaní skvelého Jacka Nicholsona dobíja sekerou do kúpeľne, a pritom prosíka smerom k svojej manželke, že jej v skutočnosti nechce ublížiť, že jej chce „iba vytĺcť mozog z hlavy“. Film prijali dobre nielen diváci, ale aj kritika. Iba samotný spisovateľ Stephen King bol taký nespokojný, že sa Kubrick až tak verne nedržal románovej predlohy, že v r. 1997 napísal vlastný scenár k TV filmu The Shining ( Osvietenie, 1997 ) – musíme povedať, že hoci sa tento film verne drží románovej predlohy, umeleckým spracovaním a hlavne sugestívnou atmosférou sa Kubrickovi zďaleka nevyrovná.
Následne sa Stanley Kubrick odmlčal na dlhých 7 rokov, kým prišiel do kín jeho ďalší film: Full Metal Jacket ( 1987 ) – čo vo voľnom preklade značí tiež: Olovená vesta. V našej distribúcii je viac známejší originálny názov. Ide o vojnový film s tematikou Vietnamu. V tom čase to už nebol taký aktuálny námet, pretože Kubricka už predbehli mnohí režiséri a vzniklo niekoľko skvelých filmov, za všetky menujme napr. Platoon ( Čata, 1986 ). No tento film napriek tomu nesie všetky typické znaky Kubrickovej tvorby, preto nemal núdzu o nadšených divákov. Je tu ešte niečo, čo oproti iným filmom nájdeme iba vo Full Metal Jacket: kým väčšina filmov sa prehnane zameriava na hrdinské bojové scény americkej pechoty, iba Kubrick úplne realisticky ukazuje, že nikoho väčšinou nenapadne, čím všetkým musia prejsť nováčikovia, kým sa z nich stanú smrtiace bojové stroje. Nikto z divákov nezabudne na prvú polovicu filmu Full Metal Jacket z výcvikového tábora americkej pechoty, so sadistickým veliteľom, ktorý dokáže nadávať 10 minút v jednom kuse, bez toho, aby sa opakoval...
Začiatkom 90. rokov plánoval Stanley Kubrick nakrútiť rozsiahly film o židovskom holokauste s pracovným názvom: „Lži vojnovej doby“, no v roku 1993 po premiére filmu Schlinderov zoznam, zistil že režisér Steven Spielberg čerpal z rovnakých materiálov, a vo svojom filme vyjadril väčšinu podstatných myšlienok, bez toho, aby vedel o Kubrickovom pripravovanom projekte. Nakrútiť tento film už potom pre Kubricka nemalo význam. Pustil sa do svojho ďalšieho projektu: sci-fi filmu s názvom: A. I.: Artificial Inteligence ( A. I.: Umelá inteligencia ). Kubrick vlastnoručne napísal scenár filmu, technický scenár pre kameru, podrobne navrhol dekorácie a špeciálne efekty. Potom sa stretol s režisérom Stevenom Spielbergom, pretože nejaký čas dokonca uvažoval, že na filme sa bude podieľať iba ako scenárista a producent, a réžiu filmu zverí Stevenovi Spielbergovi, pretože má pre takýto druh filmov lepší cit. Spielberg a Kubrick sa ale zhodli, že filmový projekt odložia na neskoršie, pretože digitálne špeciálne triky boli v tom čase na primitívnej úrovni. Nakoniec film A. I.: Umelá inteligencia nakrútil Steven Spielberg až v r. 2001 podľa scenára Stanleyho Kubricka, ktorý bol už po smrti. Dokázal by Kubrick nakrútiť tento film lepšie ako Spielberg? To sa už nikdy nedozvieme, no pri povestnom Kubrickovom perfekcionizme by to bolo určite majstrovské dielo.
Eyes Wide Shut ( 1999 )– v našej distribúcii okrem originálneho názvu, niekedy známy ako: Spaľujúca túžba alebo Oči dokorán zatvorené je posledným filmom Stanleyho Kubricka. Okolnosti jeho zrodu sú už dnes známe: Prísne utajované natáčanie trvalo takmer tri roky a perfekcionalista Kubrick, neváhal v jeho priebehu znovu obsadzovať niektoré role a pretáčať celé scény. Niet teda divu, že filmový svet čakal na jeho adaptáciu Snových noviel (1926) podľa rakúskeho spisovateľa Arthura Schnitzlera s obrovským napätím. Vzrušené očakávanie bolo ešte stupňované radou nepotvrdených fám o sexuálne odvážnom obsahu filmu a erotický vypätých scénach medzi filmovými i vtedajšími skutočnými manželmi Tomom Cruisom a Nicole Kidman. Zmes žiarlivosťou motivovanej túžby po iluziórnej pomste a pokušenie zmeniť svoj sexuálny život ženie hlavného hrdinu ( Tom Cruise ), neschopného čeliť svojim emóciám nočným New Yorkom, pripravujúcim sa na vianočné sviatky. Až vďaka zisteniu, že sa v niekoľkých prípadoch pohyboval po veľmi tenkom ľade, ktorý sa pod ním neprelomil, len vďaka zhode okolností, prehodnocuje a rozhoduje sa ďalej si nezahrávať s ohňom.. – takto by sa stručne dal zhrnúť obsah Kubrickovho posledného filmu.
Po dokončení posledného strihu, usporiadal Kubrick projekciu pre novinárov. Filmová kritika prvýkrát nešetrila chválou. Kubrick bol šťastím bez seba. O štyri dni nato, 7. marca 1999 zomrel Stanley Kubrick vo veku 70. rokov v spánku na infarkt, vo svojom dome pri Londýne. Jeho smrť je trochu záhadou. Lekári a tiež jeho priatelia a známi sa zhodujú, že dlhodobý stres pri každom nakrúcaní, obavy o každý film, hádky s filmovou kritikou tvorili dlhodobo súčasť jeho života, že pomaly si to nevedel inak predstaviť. Zrazu to všetko bolo preč – a to všetko pravdepodobne spôsobilo v jeho organizme fyziologické zmeny...
Jeden jeho známy o ňom povedal: „Každý, kto pracoval s Kubrickom si do posledného dolára zaslúžil svoj plat, no nik si ho nezaslúžil tak veľmi ako sám Kubrick.“
Stanley Kubrick - „Jeho veličenstvo režisér“ (Foto: www.cinemastudio.com)
Aký bol vlastne Stanley Kubrick?
- Nebol to despota, ako si mnohí myslia. Bol k ľuďom veľmi láskavý, a miloval zvieratá. Ako režisér dokázal byť nekompromisný. Nikdy na hercov nekričal, naopak s ľadovým pokojom trval na svojom.
- Bol veľký punktičkár. Napr. námet na film 2001: Vesmírna odysea hľadal tak, že si urobil zoznam 25 najlepších spisovateľov sci-fi, a potom prikázal svojej sekretárke aby zohnala od každého autora všetky knihy ktoré kedy napísal, a tieto knihy potom Kubrick všetky prečítal. Alebo: keď Kubrick musel na dlhší čas odísť z domu, nechal svojej dcére 15 strán podrobných inštrukcií, ako sa má starať o ich domáce mačky.
- Ako filmoval Stanley Kubrick? Hádať sa s Kubrickom o nejakom filmovom zábere nemalo zmysel, lebo skoro vždy mal pravdu. Kubrick nechcel „iba natočiť film“, každý jeho film musel byť udalosť, lebo diváci naň dlho čakali. Jeden jeho film vydal za desať iných. Filmoval s malým štábom – len okolo 20 ľudí, aby mal všetko pod kontrolou. Preto na jednej strane jeho filmy boli drahé, lebo ich výroba trvala dlho, no na druhej strane často s malým štábom dokázal ušetriť rozpočet. Tiež Kubrick nechcel „iba natočiť nejaký záber“, aby sa presvedčil či je záber dokonalý, bolo ho treba najprv nakrútiť, bežnou vecou bolo každý jediný záber opakovať 30 – 50 krát, a až potom sa v strižni rozhodol, ktorý je najlepší. Na rozdiel od iných režisérov sa jediný nikdy nemusel obmedzovať časom a neprestal kým nebol spokojný. Napr. nakrúcanie prvej scény Eyes Wide Shut trvalo len 2 hodiny, no ďalšia scéna sa natáčala celé 3 týždne. Filmovanie bolo pre Kubricka na rozdiel od iných, neustálou cestou experimentovania a skúšania nových vecí, všetkých možných ciest. Chcel aj od hercov aby do filmu prispievali svojimi nápadmi. „Všetky scény už v dejinách filmu boli nakrútené niekým pred nami, a našou prácou je nakrútiť ich „trochu lepšie“.“ – hovorieval svojim spolupracovníkom Kubrick. Pri režírovaní Kubrickovi výdatne pomáhalo jeho myslenie brilantného šachistu: absolútne sústredenie, nenechať sa znervózniť, ani ovplyvniť názormi iných. Každý jeho film bol vlastne riskantným, no starostlivo premysleným ťahom.
- Prečo kritika neznášala Kubricka? Filmoví kritici sa pokúšali vidieť na Kubrickovych filmoch to, čo na nich nikdy nebolo, a potom boli samozrejme sklamaní. Ďalším dôvodom je že na rozdiel od ostatných režisérov, ktorí ukazujú vo svojich filmoch ľudí, akí by mali byť, prípadne ich aj idealizujú – Kubrick nás vo filmoch ukazoval takých, akí skutočne sme, a to mu mnohí mocní nášho sveta nevedeli odpustiť.
- Stanley Kubrick bol po dvoch krátkych manželstvách od r. 1958 ženatý s herečkou Christiane Harlan, s ktorou sa zoznámil pri nakrúcaní filmu Cesty slávy. Mali spolu 3 deti.
