Valčík s Baširom (Waltz with Bashir)

11.6.2009|Daniel Kováčik|
Valčík s Baširom  (Waltz with Bashir)

V roku 1982 poslal generál Ariel Šaron izraelské jednotky do susedného Libanonu, aby sa tam pripjili k falange miestneho maronitského kresťana a kryptofašistu Bašíra Džamaíla. V Libanone práve zúrila občianska vojna a židovský štát si povedal, že je vhodná doba zamiešať sa do cudzieho konfliktu. Operácia niesla názov Veľká borovica a jej cieľom bolo vyhnať Arafatovu OOP z krajiny. Židovskí vojaci sa v podstate túlali a poriadne nevedeli, kam až majú ísť. No spojenectvo so zločincom vedie do pekla a priviedlo ich tentokrát ďalej, než by chceli. Keď počas okupácie hlavného mesta Bejrútu falangisti z pomsty za atentát na milovaného Bašíra, uplatňujúc tak princíp kolektívnej viny, zmasakrovali palestínskych civilistov v utečeneckých táboroch Sabra a Shatila, izraelská armáda sa len nečinne prizerala. A pre mnohých to bol zážitok, na aký by najradšej už navždy zabudli.

Bez ohľadu na znalosť historického pozadia udalostí, o ktorých rozpráva režisér Ari Folman, jeden z mnohých účastníkov masakry, ktorí „zabudli“, nám jeho Valčík s Bašírom poskytuje viac než sugestívny zážitok. Film, využívajúci rôzne druhy animácie od klasickej, flshovej až po 3D, bol v roku 2009 nominovaný na Oscara a cenu BAFTA za najlepší animák a najlepší cudzojazyčný film, získal Cézara, Zlatý glóbus a autor hudby Max Richter si odniesol Európsku filmovú cenu Felix.

Snímku otvára nezabudnuteľná, ako nášľapná mína agresívnou drum´n´baseovou hudobnou linkou ťahaná scéna s 26-timi rozzúrenými psami bežicimi nočným mestom. Tento snový výjav speje k paradoxnej pointe – svorka sa zastaví pod oknom domu, akoby si prišla vybaviť účty s chlapíkom, ktorý vykukne von. A – áno, v tej chvíli sa prebudíme. Spolu s Boazom, ktorému sa tento sen opakuje 20 rokov po traumatických udalostiach v západnom Bejrúte. Svojmu priateľovi, filmárovi Arimu, sa zdôveruje on a postupne mnoho ďalších epizódnych postáv, pomáhajúc mu zrekonštruovať z vlastnej pamäte vymazané spomienky na vojnu v Libanone. Boaza poverili, keďže nedokázal zastreliť človeka, aby umlčal presne 26 štekajúcich psov, ktorí mohli prezradiť pohyb vojakov. Takého drobné miniatúrne obrázky sú typické. Kde vtedy bol Ari? A prečo si nedokáže na nič spomenúť? Chráni ho pamäť pred nebezpečným poznaním?

Valčík s Baširom (Waltz with Bashir, 2008)

Východiskový motív režiséra, ktorý ako postava svojho vlastného filmu rekonštruuje dávne traumatické udalosti vytesnené z pamäti a nahradené len snovou sekvenciou, ktorej presný význam sa nedozvieme (lebo pamäť nekopíruje skutočnosť, ale ju nanovo vytvára, ako tvrdí jedna z postáv) sa z hľadiska kompozície a rozprávačskej stavby príbehu ďalej rovíja len v opakujúcej sa línii dokumentárnych rozhovorov, prinášajúcich rôzne nové postavy a rôzne, spolu len voľne súvisiace obrazy vojny. Pôsobí to miestami trochu chaoticky, avšak samotné tieto kúsky spomienok sú natoľko hypnotické a bizarne snové (veľká postava nahej ženy s drobným vojakom v lone, plávajúca v mori vedľa vojnovej lode...), že spoľahlivo pútajú pozornosť až do konca. Ako celok je Valčík tak trochu len spojivom jednotlivých obrázkov, jeho vnútorná štruktúra je povrchová, nenesie „vnorený“ význam – dôraz je na obsahu a veľavravných obrazoch (v jednej scéne vidíme zastavené fotografické momentky). Žánrovo sa pohybuje kdesi medzi vojnovou reportážou a klasickým dokumentom „hovoriacich“ hláv, no miešajú sa v ňom aj prvky snovej narácie či komornej konverzačky, evokujúce príbehovosť, avšak len fragmentárnu. Komixovo abstraktná linka kresby a jednoduchá flashová animácia sa striedajú s 3D. Pozoruhodná je práca s mimikou, tváre postáv, raz celkom zrejme štylizované a naskicované, odrazu hrajú drobnými pohybmi vyjadrujúcimi tie najjemnejšie emócie, akoby išlo o živých hercov (podobne ako v už sopímínanom Scaner Darkley). Trebárs pri spovedi účastníka masakry v závere – scéna akoby ironicky parafrázujúca typické rozhovory s nacistickými dozorcami z koncentračných táborov v dokumentoch, s navlas rovnakými prejavmi potláčanej zodpovednosti!

Animácia, štylizovaná miestami do podoby počítačovej hry, trochu pripomína maďarský Distrikt Árona Gaudera a inde zasa vyzerá ako dodatočne skreslený „živou“ kamerou nasnímaný obraz ako v Linklaterovom Scanner Darkley. Táto rôznorodosť umožnila art directorovi Davidovi Polonskemu spojenie sna a skutočnosti, magicky poetizujúcich spomalených záberov takmer ako z iného sveta (rovnomenný „valčík“ uprostred guľometnej paľby), ktoré sú azda len dodatočnými predstavami alebo upravenými spomienakmi zúčastnených, a dokumentárneho realizmu (najmä záverečné surové zábery reportážnej TV kamery).

Valčík s Baširom (Waltz with Bashir, 2008)

Valčík... je panoptikom, svojou formou tématizuje tvar spomienky, pamäť a jej mnohorakú plastickosť, ktorá je jeho vnútorným námetom a formujúcim prvkom poháňajúcim rozprávanie až k záverečnému rozjasneniu (prechod od animácie k živej kamere), ktoré zadzuje predošlé drobné situáácie do spoločenského kontextu vojnového utrpenia.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Sony Pictures Classics

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...