Život je čudo (Kad je zivot bio cudo)

7.1.2006|S. P. Porubsky|
Život je čudo (Kad je zivot bio cudo)

Keď som pred nejakým časom videl tento film skoro vôbec ma neoslovil. Bola to pre mňa len komédia na balkánsky spôsob s prvkami tragiky a satiry... nebolo to proste ono, čo som očakával od režiséra takých filmov ako Čierna mačka, biely kocúr, alebo Underground. Žeby to bolo spôsobené mojou únavou, alebo počasím?:) Naozaj neviem. Ale nedávno na IFF v Bratislave som videl Kosturicovo najnovšie dielko Modrý cigáň vo filme Všetky tie neviditeľné deti a doslova mi spadla sánka... Nedalo mi to a znovu som si pozrel Kosturicov minuloročný film. Až teraz som si uvedomil, aký skutočne je.. Je zvláštny, je úžasný, je komický, je smutný, je absurdný, je skutočný...

V Juhoslávii pred občianskou vojnou si ľudia žijú svoj život, užívajú si jeho radosti i starosti. To čo sa deje mimo ich dediny ich absolútne nezaujíma. Až do začiatku vojny príbeh vyzerá skutočne ako komédia na balkánsky spôsob. Veď kde chodia autá po železnici a poštár na drezine? Kde sú mulice deprimované láskou tak, že chcú umrieť na koľajniciach nedostavanej trate pod kolesami lokomotívy? Kde sa ožratá mládež baví zostreľovaním pivových fliaš z hláv kamarátov? Kde sú medvede v domoch dedinčanov ako doma? Alebo kde sa futbalový zápas hrá v totálnej hmle a končí hromadnou bitkou? Iba tu, na Balkáne!
Ale prejdem rovno k deju. V úvode sú postupne predstavovaní hlavní hrdinovia zvláštnym spôsobom – satirickým, alebo žeby naozaj skutočným? Srbský inžinier z Belehradu, Luka, sa so svojou rodinou usadí „na konci sveta“, kde pripravuje stavbu železnice, ktorá by tento zabudnutý kraj premenila na turistický raj a prepojila by Srbsko a Bosnu.
Keď vypukne vojna, Lukov život sa značne skomplikuje a musí riešiť vážne rodinné problémy. Jeho syn Miloš, nádejný futbalista, čaká na dobrú správu z Belehradského klubu, kde by mal hrať, ale spolu s ponukou dostáva aj povolávací rozkaz. Jeho matka - Jadranka - to nedokáže zniesť a stráca všetok zdravý rozum. Na oslave Milošovho prestupu do Partizánu Belehrad mu Luka povie, že musí ísť na vojnu. Miloš sa strašne opije, jeho matka odchádza s maďarským muzikantom a Luka zostáva celkom sám. Keď vypukne vojna Luka ju ignoruje a správa sa akoby sa nič nedialo. Jeho život sa zmení na vojnovú zónu, keď mu oznámia, že Miloša zajali. Chce preto narukovať, ale jeho priateľ, kapitán Aleksic, mu to nedovolí. Neskôr mu priatelia privedú ako rukojemníčku Sabahu, moslimku, aby ju mohol vymeniť za zajatého syna. Je krásna, je mladučká a ako inak, Luka sa do nej zamiluje. Pri presúvaní frontovej línie musí opustiť dom pri železnici a spolu so Sabahou odchádzajú do jeho rodnej drevenice kdesi v kopcoch. Absurdno vo filme vrcholí, keď sa jeho žena vráti domov a poštár Velja Lukovi natešene oznámi: „Žena sa ti vrátila!“. Sabaha sklamaná uteká, Luka ju nájde podľa stôp v snehu na moste a presvedčí ju, že ujdú do Austrálie. Spolu idú za kapitánom Aleksicom, aby im pomohol, ale on chce vrátiť Sabahu späť do rodnej krajiny. Luka so zbraňou bráni svoju lásku. Utekajú k rieke, aby preplávali do Srbska. To im však prekazia partizáni, ktorí bránia hranicu a postrelia Sabahu. Luka jej chce za každú cenu pomôcť a odnáša ju do vojenskej základne kde je aj nemocnica. Lekári nedávajú Sbahe veľkú šancu... Končí sa vojna a na moste cez rieku Drinu prebieha výmena vojnových zajatcov. Privážajú aj Sabahu a na nosidlách je vymenená za Miloša. Luka je z toho strašne nešťastný, ale je aj rád, že má doma syna. Konečne môžu ísť domov. Tam to vyzerá hrozne, Miloš nadáva, Jadranka si zas spieva a Luka sa radšej rozhodne ísť preč na drezine. Ide sa zabiť. Ľahne si na koľajnice a čaká na vlak...
Dúfam že si pamätáte na tú Mulicu, ktorá bola taká zúfalá. Pozriete si film až do konca uvidíte ju opäť. Ako vždy koniec býva najlepší, takže prezradím len trošku. Všetko skončí tak ako má...

Film Život je čudo pôsobí oproti Čiernej mačke omnoho prehľadnejšie a najmä vážnejšie, ale zase nie až tak vážne, aby som sa skoro počas celého filmu nesmial. To, že je film prehľadnejší je dané určite menším počtom hlavných postáv a ich lepším vykreslením hneď v úvode, ako aj uveriteľnosťou celého príbehu. Veď každý z nás si hádam pamätá občiansku vojnu v bývalej Juhoslávii. Snáď zbytočné postavy sú starosta a jeho zástupca. No zas bez nich by bolo omnoho menej situačných gagov a humorných situácií. Záleží ako sa na nich pozeráte. Či ako bábky zo zašlej éry, alebo vtipne dosadené postavy na pobavenie diváka. Celý dej sa točí okolo nedostavanej železnice na pomedzí Bosny a Srbska v čase pred vypuknutím občianskej vojny a jednej lásky, ktorá na pozadí tejto vojny vznikla. Emir Kusturica výborne vykreslil nezmyselnosť celého konfliktu, mentalitu ľudí tak v uniforme ako aj v civile i zvrátenú propagandu šíriacu sa zo zahraničných médií. (pozn. autora: Ak niekedy budete mať možnosť vidieť tento film skúste si práve toto lepšie všimnúť.)
Spolu s Rankom Bozicom sa snažili vytvoriť skutočne kvalitný scenár, ktorý presne sadne ako uliaty daným postavám.
Jediné čo mi na filme prekážalo je úvod. Prvýkrát som si neuvedomil aký je začiatok dlhý, no teraz mi pripadal možno až zbytočne roztiahnutý. Na druhej strane je prepletený humornými scénami a akýmsi „vyjasňovaním“ postáv, takže divák snáď lepšie pochopí Lukovu situáciu pred a počas vojny a určite sa aj zasmeje.
Kusturicovo stanovisko je zrejmé: vojna je svinstvo. Jeho film je oslavou radosti zo života, lásky a humanity. Život je predsa zázrak.
Herecké obsadenie je tiež na veľmi kvalitnej úrovni. Vynikajúci Slavko Štimac sa vo filme predviedol vo vynikajúcej forme a Luku zahral skutočne brilantne. Ostatné mená mi bohužiaľ nič nehovoria, predsa len balkánski herci nie sú u nás až tak známi. Hudbu skomponoval Dejan Sparavalo spolu s Emirom Kusturicom a je vymyslená tak, aby presne podfarbovala príbeh. Nie je to žiadna hollywoodska náročná štúdiovka. Je jednoduchá, typická pre balkánsky kraj, taká ako má byť. Ale pozor, melódia je veľmi nákazlivá :).

Čo dodať na záver? Život je čudo je neuveriteľne vtipná komédia, neuveriteľne smutná dráma a neuveriteľne krásny romantický film. Teda úplný mix žánrov so silným príbehom, krásnym obrazom, krásnou hudbou a krásnym koncom... Podľa niektorých, a aj podľa mňa, je film najsilnejším balkánskym filmom všetkých čias.

Život je čudo (Kad je zivot bio cudo)
(Juhoslávia/Francúzsko, 2004, 155min.)
Réžia: Emir Kusturica
Scenár: Emir Kosturica, Ranko Bozic
Kamera: Michel Amathieu
Hudba: Dejan Sparavalo (Čierna mačka, biely kocúr), Emir Kusturica
Hrajú: Slavko Stimac (Luka), Natasa Solak (Sabaha), Vesna Trivalic (Jadranka), Vuk Kostic (Miloš), Aleksandar Bercek (poštár Velja)

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...