Gary Cooper - tichý westernový hrdina
(7. 5. 1901, Helena, Montana, USA – 13. 5. 1961, Beverly Hills, USA)
Film starne veľmi rýchlo a jeho slávni interpreti z dôb najväčšieho rozkvetu Hollywoodu nám dnes pripadajú ako dávne legendy. Jedným z nich je aj Gary Cooper, dlhé roky úspešne konkurujúci takým velikánom strieborného plátna ako boli Clark Gable, James Stewart, Spencer Tracy či Cary Grant. Cesty, ktoré títo velikáni viedli niekedy v 30. rokoch minulého storočia k filmu, boli veľmi krivoľaké. Platí to aj u veľkého Garyho Coopera.
Gary Cooper sa narodil ako Frank James Cooper 7. mája 1901 v montanskej Helene ako druhý syn anglických prisťahovalcov Charlesa Henryho Coopera, ktorý sa od svojho príchodu do USA v roku 1885 stačil vypracovať zo súdneho pisára až na rešpektovaného vrchného sudcu, a Alice rodenej Brazierovej. Odtiaľ tiež pochádza Garyho krajanka a kamarátka, kedysi známa hollywoodska legenda Myrna Loyová – bolamedzi hollywoodskymi „La bélle epoque“ prezývaná „žiletka z Montany“. Frankova rodina bola v dobe jeho detstva už jednou z najzámožnejších v meste a vlastnila aj šesť-akrový ranč Seven-Bar-Nine, kde sa mohli Frank so svojim starším bratom Arthurom vyhrať dosýta. Staré dobré časy divokého západu síce už dávno pominuli, ale aj tak sa Frank stačil nadýchať omamného vzduchu starých indiánskych a kovbojských dobrodružstiev.
Lenže to by nebola Garyho civilizovaná matka Alica, aby sa nezľakla „nebezpečia zdivočenia", ktoré v tomto prostredí hrozilo ich synkom, a tak ich roku 1909 poslala do anglickej konzervatívnej školy Dunston School, kde sa pochopiteľne kvôli svojmu prízvuku ako aj neotesanému vystupovaniu stali ihneď terčom najrôznejších posmeškov. Ale zvyknúť si možno na všetko: boli z amerických balíkov praví anglickí gentlemani. Takým už tiež Gary zostal - napoly romantický hrdina Divokého západu a napoly pestovaný gentleman. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa chlapci vrátili do Heleny, Arthur vstúpil do armády a Gary, nakrátko prerušil svoje vzdelávanie, pomáhal počas vojnového nedostatku mužskej
pracovnej sily na rodinnej farme.
"Vstávať o piatej ráno a nakŕmiť 450 kusov dobytku - to nebolo práve romantické" - Gary Cooper o svojich skúsenostiach skutočného života kovboja.
Po vojne ďalej študoval poľnohospodárstvo na Weslean College v montanskom Bozemane. Škola a štúdium ale nikdy neboli pre mladého Garyho, a to ani čo sa týka v USA tak cennej, športovej oblasti. Bol veľmi málovravný a trpel komplexom kvôli svojej vytiahnutej postave (191 cm). Predsa sa však našla oblasť, v ktorom jasne vynikal, - išlo o kreslenie a Gary sa rozhodol, že sa stane karikaturistom. V roku 1922 preto po dokončení jednej školy prestúpil na inú a začal študovať umenie na Iowskej Grinell College. Behom svojho štúdia zažil Gary osudovú automobilovú nehodu, pri ktorom si zlomil bedro. Jeho lekár úraz zle zhodnotil a poradil Garymu, aby sa liečil čo najhojnejšími prechádzkami na koni, vďaka čomu sa síce Gary stal spoľahlivým jazdcom, čo dobre preukázal v mnohých zo svojich neskorších filmov, ale nadosmrti trpel nepríjemnými bolesťami, ktoré mu spôsobovali jeho zle zrastené a nikdy poriadne nezahojené kosti. Prázdniny trávieval v Yellowstonskom národnom parku, kde si zarábal ako vodič autobusu.
V roku 1924 sa jeho rodičia vypravili do Kalifornie, aby vypomohli z núdze akýmsi vzdialeným príbuzným, a zapáčilo sa im tam tak, že sa tam už rozhodli zostať. Pozvali sem aj Garyho a ten prišiel v nádeji, že sa uchytí ako karikaturista v nejakých novinách. To sa mu ale nepodarilo a živiť sa musel drobnými zárobkami najrôznejšieho druhu okrem fotografovania. Frank, alias Gary, sa už chystal vrátiť na východ, keď na jednej prechádzke náhodou stretol troch bývalých kamarátov z Heleny: Jimmyho Galena, Jimmyho Callawaya a Jay "Slima" Talbota, ktorí pracovali ako kovbojskí komparzisti vo filme a prehovorili Garyho, o jeho jazdeckých schopnostiach boli dobre informovaní, aby sa k nim pripojil. Od tej doby pracoval mladučký Gary v mnohých westernoch, kedy jeho úlohou bolo čo najzaujímavejšie padať z koňa. V rokoch 1925-1926 si takto pomerne slušne zarábal, nacvičuje stále krkolomnejšie pády z koňa, za ktoré mu zvyšovali odmeny. Nie je ani presne známe, v koľkých a v akých filmoch si vtedy Frank zahral, naviac mnohé z jeho najpodarenejších kúskov boli použité viackrát.
Stále dookola padať z koňa - to nie je žiadny med lízať a chronické bolesti bedier k tomu tiež príliš nepridajú. Keď Gary videl, aké honoráre si odnášajú primadony, za ktoré on denne nasadzoval krk, pomyslel si, že by ich prácu zvládol rovnako dobre ako ony. Nechal si vtedy zhotoviť sadu fotiek a začal obchádzať filmové štúdia. Spočiatku to nevyzeralo príliš sľubne, až agentka Nan Collinsová jeho kariéru trochu „nakopla“. Vďačí jej aj za svoje nové meno Gary. Prvej vedľajšej role sa Gary dočkal vo filme Víťazstvo Barbary Worthovej (The Winning of Barbara Worth, 1926) a vlastne len náhodou, keď bol obsadený do náhle sa uvoľnenej role Abe Leeho. Rozhodne nesklamal a zaistil si tak zmluvu u Paramounta.
Nasledovali vedľajšie role vedľa slávnej hollywoodskej čertice Clary Bowovej vo filmoch IT (1927)a Deti rozvodu (Children of Divorce, 1927) a skvele zahraná rolička vedľa Bowovej a bisexuálnych hercov z čias nemej éry Richarda Arlena a Charlesa „Buddy“ Rogersa v oscarovej snímke Krídla (Wings,1927). Tá Coopera priblížila kritike aj divákom. Keď už sa predviedol ako nádejný herec, štúdio sa rozhodlo, že z neho stoj čo stoj urobí hviezdu. Začal pochopiteľne vo westernoch – Arizonská hranica (Arizona Bound, 1927) Nevada (1927),Posledný štvanec (The last Outlaw, 1927).
Čoskoro sa presunul aj k milostným filmom a zbavil sa svojej niekdajšej neohrabanosti k ženám - prvú aféru mal pochopiteľne s nenásytnou hviezdou Clarou Bowovou; nebola jediná a Cooper si okamžite vyslúžil povesť Dona Juana. Stal sa „ostýchavým“ sukničkárom a nasledovali aféry s mnohými hviezdami 20. a 30. rokov minulého storočia: s Evelyn Brentovou, Dolores del Rio, Lily Damita, Joan Crawfordovou, Constance Bennettovou, Billie Doveovou, Nancy Carrollovou, Marlene Dietrichovou, Tallulah Bankheadovou, Fay Wrayovou, Carole Lombardovou, Lylian Tashmanovou, Jean Harlowovou, Kay Franciscovou, Barbarou Stanwyckovou, Bette Davisovou, Mona Maria a mnohými ďalšími. Gary Cooper mal zo všetkých najdlhší vzťah s mexickou herečkou Lupe Velézovou. Gary sa odsťahoval od rodičov k Lupe a za svoju vášnivú aféru bol nakoniec postavený pred nemilosrdnou voľbou medzi matkou a milenkou. Volil pochopiteľne istotu v podobe svojej starostlivej matky a jeho bisexuálnymi sklonmi.
V jednej kontroverznej knihe od životopisca Darwina Pottera s názvom „Hollywood bez masky“ o živote Humphreyho Bogarta bol uvedený úryvok Garyho Coopera nad jeho fotkou: „Gary Cooper bol najkrajším živočíchom v Hollywoode. Známy ako „Mula z Montany“ pre svoje sexuálne vlohy poskytoval potešenie ako Lupe Velézovej, tak Howardovi Hughesovi ako Joelovi McCreovi, tak Clare Bowovej.“ Humphrey Bogart sa ním stretol náhodne na večierku v záhrade Garyho krajanky Myrny Loyovej. Vtedy bol Gary so svojím partnerom Joelom McCreom, samozrejme na mieste u Myrny vypukol škandál, keď k nim potajomky vtrhla Garyho priateľka Lupe Velézová a videla ako Gary nežne objímal Joela, začala vrieskať a následne upadla do agónie...
Od westernu sa Gary posunul k vojnovým drámam z prvej svetovej vojny Lilac Time (1928) s Colleen Mooreovou a The Shopworn Angel s Nancy Carrollovou (1928). Z komparzistu sa o menej než dva roky stal hlavný hrdina a náprotivok ženských hviezd Fay Wrayovej, Clary Bowovej alebo Colleen Mooreovej. Vyznačoval sa skromnou technikou a zdržanlivým hereckým prejavom, čo ho odlišovalo od väčšiny jeho teatrálnosťou plytvajúcich kolegov. Zakladal si na prirodzenosti s svoje prejavy obmedzoval skutočne len na to najpodstatnejšie.
Jeho prvým hovoreným filmom bol Muž z Virgínie (The Virginian, 1929) a na svoju umierenosť nadviazal skúpu reč, kedy toho skutočne príliš nenahovoril. To, čo hovoril, však zase stálo za to "When you call me that, smile," ku kľaňajúcemu pištoľníkovi Walterovi Hustonovi (W. Huston je otcom slávneho režiséra Johna Hustona a pradedom Anjelicy Hustonovej). Jeho príjemný, aj keď riedko používaný hlas ukázal Garyho ďalšiu prednosť. V roku 1930 sa zaskvel vo filmoch Texasan (The Texan, 1930) a Muž z Wyomingu (A man from Wyoming, 1930) a mihol sa aj v hviezdami nabitej snímke Paramount Parade (1930).
Z galérie pravých, úprimných Američanov vybočuje Cooperova rola legionára Toma Browna zo Sternbergovho Maroko (The Morrocco, 1930). Išlo o film, v ktorom si zamýšľal Josef von Sternberg predstaviť americkému publiku jeho krajanku Marlene Dietrichovú. Gary Cooper svojím zachmúreným, nehovoriacim legionárom, ktorého prepade krásna Marlene, predviedol jeden z najlepších výkonov svojich raných čias. Ďalej stvárnil húževnatého pištoľníka v snímke Mestské ulice (City Streets, 1931) v gangsterke Dashiella Hammetta, a účinkoval vo filmoch Jeho žena (His Woman, 1931) a Vezmem si túto ženu (I Take this Woman, 1931); Devil and The Deep (1932) a v Hemingwayovom Zbohom, armáda (AFarewell to Arms, 1932), ktoré mu zaistili nový image romantického hlavného hrdinu.
Úmorná práca až na niekoľkých filmoch zrazu Garyho zmáhala, a keď sa v roku 1931 k jeho celkovému vyčerpaniu pridala aj žltačka, nariadil mu jeho lekár, aby si riadne odpočinul. Cez odpor štúdia trvajúceho na striktnom dodržovaní kontraktu sa Gary vydal na odpočinok do Európy, kde sa v Ríme zoznámil s grófkou di Frasso a dalšími celebritami zo starej šľachty i novej smotánky. Gary sa venoval dobrému jedlu, pitiu, móde, pamiatkam a ďalším vysoko ušľachtilým zábavám, ktorými v sebe znovu prebúdzal svoje aristokratické sklony, ktoré mu boli vštepené z pobytu v Anglicku. Prvýkrát navštívil aj safari v Afrike, ktoré mu zostalo aj v ďalších rokoch obľúbenou zábavou.
Herec Gary Cooper v slávnom westerne Na pravé poludnie (High Noon, 1952)
V Paramounte sa medzitým snažili vykompenzovať stratu svojej veľkej star a horlivo zháňali po vhodnú náhradu. Našli ju v osobe mladého Angličana Archibalda Leacha, ktorý sa preslávil pod umeleckým menom Cary Grant. To meno bolo vymyslené pomocou prehodenia Cooperových iniciál a malo pripomínať práve Garyho Coopera. Ten sa dozvedel o novej hrozbe a vydal sa späť do Spojených štátov, ale skoro si prestal robiť starosti, lebo mladý Cary Grant zatiaľ pracoval skôr na svojej komediálnej kariére. Gary si vymohol lepšie zmluvné podmienky a pokračoval vo svojej prerušenej kariére.
V roku 1933 sa na jednej party zoznámil s mladou dievčou Veronikou Balfeovou pod umeleckým menom Sandra Shawová. Nevlastná dcéra wallstreetského magnáta bola na návšteve u svojho strýka Cedrica Gibbonsa, aby skúsila svoju hereckú šťastenu. Po niekoľkých miniroličkách (King Kong) svojho úsilia hranie skoro zanechala a sústredila sa skôr na hľadanie vhodného ženícha. Gary ňou bol ihneď uchvátený a jeho matka teraz nič nenamietala. Svadba sa konala 15. decembra 1933 v New Yorku. Rocky, tak ju volali, sa v kalifornskej spoločnosti nestratila a stala sa obľúbenou hostiteľkou najrôznejších večierkov. Vedľa lásky k prírode ju zbližovalo so svojím manželom, bola nadšenou športovkyňou a Garyho nútila, aby svoj voľný čas trávil jazdou na koni, plávaním, tenisom, športovou streľbou a potápaním. Štvrté výročie svojej svadby oslávil pár tým najšťastnejším možným spôsobom - Rocky porodila Garyho jediné dieťa, dcéru Máriu Veronicu Cooperovú.
Je veľká škoda, že sa Gary v tejto dobe príliš nevenoval komédiám, pretože na to očividne mal - viď rolu v Lubitschovej Design for Living (1933). V úlohe hlavnej hviezdy Paramountu sa udržoval celé tridsiate roky filmami ako The Lives of a Bengal Lancer (1935), Tragický milenec (Peter Ibbeton, 1935), s Marlene Dietrichovou Pokušenie (Desire, 1936) a Generál za svitania lisovaný (The General Died at Dawn, 1936). Potom prestúpil ku Columbii, kde zažiaril ako provinčný lekár Longfellow Deeds v Úžasnej udalosti (Mr. Deeds Goes toTown, 1936) jednej z najlepších Caprových komédií a v jednej z najpríznačnejších Cooperových úloh, za ktorú bol aj prvýkrát nominovaný na Oscara. Taktiež finančne sa mu neviedlo vôbec zle, v roku 1939 bol najlepšie plateným príjemcom mzdy v USA (ročný príjem 482 819 dolárov).
Späť k Paramountu, Gary Cooper stvárnil zromantizovaného Wild Billa Hickocka v DeMillovej Veľký Bill (The Plainsman, 1936) a zahral si v Duša na mori (Souls at Sea, 1937), predtým než nadviazal na spoluprácu s producentom Samom Goldwynom zo Svadobnej noci (The Wedding Night, 1935) hlavným hrdinom filmu Dobrodružstvá Marka Pola (The Adventures of Marco Polo, 1938). Príliš nevyšli komédie Kovboj a dáma (The Cowboy andthe Lady, 1938) s Merle Oberonovou ani riedke Lubitschovo zlyhanie Ôsma žena modrofúzova (Bluebeard´s Eighth Wife, scénár Billyho Wildera a Charlesa Bracketta!; 1938). Celkom vo forme sa predviedol v Beau Geste (1939) ako mladý anglický aristokrat, ktorý vstúpi do cudzineckej légie, aby uchránil svoju rodinu pred hanbou. Remake filmu z roku 1926 sa stal solídnym hitom. Návratu k DeMillemu a hrmotnému akčňáku Severozápadná dopravná polícia (North West Mounted Police, 1940), predchádzali ešte Goldwynove snímky Skutočná sláva (The Real Glory, 1939) a Muž zo Západu (The Westerner, 1940). Bola mu dokonca ponúknutá rola Rhetta Butlera v Juh proti Severu, tú však Gary odmietol a my si v ňom už nikoho iného než Clarka Gablea predstaviť nedokážeme.
Rané štyridsiate roky sú vrcholom Cooperovej kariéry. V roku 1941 získal svojho prvného Oscara za rolu pacifistického vojnového hrdinu Alvina Yorka z filmu Čatár York (Sergeant York, 1941). Okrem toho bol nominovaný aj za Johna Doea z Caprovho horkosladkého sociálno kritického diela To je John Doe (Meet John Doe, 1940); baseballistu Lou Gehriga zo športovej biografie The Pride of the Yankees (1942) a za hlavnú rolu amerického dobrovoľníka Roberta Jordana v španielskej občianskej vojne, Hemingwayovej klasike Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls, 1943), kde mu bola partnerkou Ingrid Bergmanová. Presvedčivo sa predviedol aj v podarenej komédii Howarda Hawksa s Barbarou Stanwyckovou Klbko ohňa (Balls of Fire, 1941) ako nepraktický profesor lingvistiky Bertram Potts, ktorý má za úlohu vyučovať tanečnicu z nočného klubu, do ktorej sa beznádejne zamiluje. Cooperovi v tej dobe dobre platili a Gary sám bol láskyplným a starostlivým manželom i otcom. A predsa neustáli povesti o Cooperových aférkach s hereckými partnerkami a hlavne s Ingrid Bergmanovou. Jeho manželstvo tým však netrpelo.
Herec Gary Cooper s Joan Fontaine boli víťazmi Oscara v roku 1942
Kvôli ťažkostiam s panvou, ktorým Gary trpel od svojej automobilovej nehody zo študentských čias, nebol Gary povolaný k aktívnej vojnovej službe. Spoločne s ďalšími umelcami sa však vydal do južného Pacifiku, aby tu zabával amerických vojakov, čo sa mu vynikajúco darilo. Gary získal prezývku Coop a zdieľal loveckú vášeň s najlepším priateľom, spisovateľom Ernestom Hemingwayom. Hemingway sa mnohokrát vyjadril, že je veľmi rád, že hlavného hrdinu z jeho diel stelesnil vo filmoch Zbohom, armáda (AFarewell to Arms, 1932) a Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls, 1943) práve sympaťák Gary Cooper.
Po prvotriednych filmoch na začiatku štyridsiatych rokov účinkoval Coop v rade priemernejších snímkov – The Story of Dr. Wassell (réžia opäť DeMille, 1944), Casanova Brown (1944), Along Came Jones (1945, Cooper tiež ako producent), Saratoga Trunk (1946), Plášť a dýka (Cloak and Dagger, 1946), Unconquered (1947) a Dobrák Sam (Good Sam,1948). Ani jeho producentské počiny sa nestretli s výraznejším úspechom a svoju vlastnú produkčnú spoločnosť nakoniec predal Universalu. Okolo roku 1947, v dobách maccarthysmu bol aj Coop predvolaný k výsluchu kvôli neamerickej činnosti. Jeho prejav bol silne konzervatívny a protikomunistický, avšak nezmienil v ňom žiadne meno, ako to urobilo mnoho jeho kolegov z brandže.
Ambiciózna Vidorova adaptácia románu Ayna Randa The Fountainhead (1949), kde Gary stvárnil obrazoboreckého architekta. Nijak nevynikali ani ďalšie filmy – Task Force (1949), Jasný list (Bright Leaf, 1950), Dallas (1950) a Vy ste v námorníctve nový (You're in the Navy Now, 1951). Lenže potom prišla zrejme Garyho najväčšia rola - šerif Will Kane z Pravého poludnia (High Noon, 1952) od Freda Zinnemanna po boku krásnej Grace Kellyovej, za ktorý Gary získal druhého Oscara. Na slávnostnom udeľovaní sa ale neobťažoval a požiadal Johna Waynea, aby ho tu reprezentoval. Tento strhujúci príbeh statočného šerifa, ktorý zostane celkom sám v situácii, kedy do mesta prichádzajú zločinci, ktorí na neho majú namierené. Ešte dnes je považovaný medzi najlepšie filmy všetkých dôb (podrobnejšie o tomto filme si môžete prečítať v rubrike „retro“, pozn.red.).
V roku 1949 počas natáčania The Fountainhead sa zoznámil s mladou herečkou Patriciou Nealovou. Preskočila medzi nimi iskra a začala sa aféra, ktorá už bola oveľa vážnejšia než tie predchádzajúce. Po počiatočnom tajnostkárstve sa Gary svojej žene priznal a vysťahoval sa zo spoločného domu, aby mohol žiť so svojou mladou milenkou. Lenže tolerantná pani Cooperová, ktorá doposiaľ nad manželovými záletmi privierala oči (mal pomer tiež s Marlene Dietrichovou, Carole Lombardovou, či Grace Kellyovou), striktne odmietla. Jednak bola veriaca katolíčka, ale koniec koncov ona si ho predsa vyvzdorovala tiež z veľkej lásky. Milenci ušli na Kubu, hľadali útočisko u Ernesta Hemigwaya, ale keď sa proti otcovi postavila aj jeho milovaná dcéra Mária, Gary to vzdal.
Tento nový vzťah však nemohol skončiť dobre. Patrícia bola zo všetkých strán obviňovaná, že zapríčinila rozbitie Cooperovho manželstva a potom, čo otehotnela, dokonca potratila, aby ušetrila Garyho nového škandálu. Nakoniec sa Garymu zhoršil zdravotný stav, z čoho jeho matka vinila Coopovu milenku. Potom už Patrícia vzťah ukončila. K svojej žene sa Gary zatiaľ vrátiť nemohol (a ani príliš nechcel.). Kvôli daniam sa rozhodol žiť v zahraničí. Do USA sa vrátil po 18 mesiacoch. Pobýval na Havaji, vo Francúzsku a v Mexiku. V zahraničí nezabudol ani na prácu a natočil štyri snímky - Paradisov návrat (Return to Paradise, 1953), Blowing Wild (1953), Záhrada zla (Garden of Evil, 1954) a Vera Cruz (1954).
Od roku 1951 sa Garyho zdravotný stav stále zhoršoval. V rokoch 1951 až 1953 musel podstúpiť šesť operácií kvôli odstráneniu rôznych výrastkov. Veľa osobných a zdravotných problémov však zároveň spôsobilo, že Gary teraz vyzeral úplne inak. Stratenú mladosť nahradila zrelosť, ktorú tak dobre prezentoval vo svojich neskorších filmoch. Nejakú dobu ešte žil sám, cestoval Európe a nakoniec sa v roku 1954 vrátil k svojej žene a dcére. Dlhé utrpenie rodinu stmelilo a manželstvo Cooperovcov teraz prežívalo harmonické obdobie.
Teraz sa Gary objavoval v snímkach, kde sa dal dobre využiť jeho zrelý vzhľad aj štýl – Vojnový súd Billyho Mitchella (The Court Martial of Billy Mitchell, 1955) či Muž zo Západu (Man od the West, 1958). Za pripomenutie stojí aj dobrodružný film Vera Cruz (1954), ktorý nakrútil Gary spoločne s Burtom Lancasterom v Mexiku alebo Presvedčenie (Friendly Persuasion, 1956) s Anthonym Perkinsom. Svoj posledný veľký milovnícky part odohral vo Wilderovej snímke Poobedňajšia láska (Love in the Afternoon, 1957) po boku mladej a očarujúcej Audrey Hepburnovej.
Gary sa v boji s nemilosrdným časom nemienil len tak vzdať sa a v roku 1958 podstúpil aj drobnú plastickú operáciu. Znovu sa začal zaujímať o filmovú produkciu, založil produkčnú spoločnosť Baroda Productions, s ktorou nakrútil tri zo svojich menej typických filmov –Strom na vešanie (The Hanging Tree, 1959), Cesta do Texasu (They Came to Cordura, 1959)a Skáza Mary Deare (The Wreck of the Mary Deare, 1959).
Na prelome 50. a 60. rokov sa Garyho zdravotný stav rapídne zhoršoval. V apríli roku 1960 bola Cooperovi diagnostikovaná rakovina prostaty. Na naliehanie svojej ženy a dcéry neskôr „prestúpil“ ku katolickej cirkvi. Na konci roku 1960 nakrútil v Anglicku posledný film: Nahý okraj (The Naked Edge, 1961) - svoj jediný thriller. V roku 1961 získal Gary Cooper čestného Oscara za celoživotné dielo. V tej dobe na tom však už bol tak zle, že sa nemohol osobne zúčastniť slávnostného predávania ceny. Ocenenie za neho prevzal jeho priateľ James Stewart. Dňa 13. mája 1961 v šesťdesiatke svoj zápas s rakovinou prehral. Pochovaný je na Sacred Heart Cemetery v New Yorku.
Zaujímavosti zo života veľkého Garyho Coopera:
- Záľuby: rybárčenie, plávanie, potápanie, lov, jazda na koni
- Obľúbené zviera: pes - hlavne boxer a doberman
- Obľúbené jedlo: divá kačka na slanine, biftek s vajcom, čerešňový koláč
- Najbližší priatelia: herec James Stewart, maliar Pablo Picasso, herec a spevák Bing Crosby
- Slávne filmy: Maroko, Úžasná udalosť, Ôsma žena Modrofúzova, Čatár York, Komu zvoní hrana, Na pravé poludnie, Poobedňajšia láska, Muž zo Západu
- Hovorili o ňom: "Všetci neustále opakujú, že bol veľký. Ale Coop skutočne veľký bol. Bol to najlepší filmový herec, s akým som kedy pracoval." režisér Robert Preston
"On jediný dokáže zahrať Roberta Jordana z môjho románu Komu zvoní hrana tak, ako si to prajem." Spisovateľ Ernest Hemigway - Citát:
"Celú moju kariéru sprevádzalo neuveriteľné šťastie. Myslím si, že som skôr priemerný herec."
"Jediný úspech, na ktorý som naozaj hrdý, sú priatelia, ktoré som v tejto brandži získal."
"Otec bol pravý Západniar a ja som sa po ňom vyviedol!" - Gary Cooper o svojom otcovi, rodenom Angličanovi.
Výber filmografií veľkého Garyho Coopera:
Dick Turpin (1925), Hrmiace stádo (Wild Horse Mesa, 1925), Miznutie Američana (The Vanishing American, 1925), Triky (Tricks, 1925), Čarovný kopec (The Enchanted Hill, 1926), Sledovať vašu manželku (Watch Your Wife, 1926), Sieť pavúka (The Spider's Net, 1927), Beau Sabreur (1928), Súdny deň (Doomsday, 1928), Prvý bozk (The First Kiss, 1928), Sedem dní dovolenky (Seven Days' Leave, 1930), Robiť zo mňa hviezdu (Make Me a Star, 1932 - portrét), Žijeme pre dnešok (Today We Live, 1933), Jedna poobednajšia nedeľa (One Sunday Afternoon , 1933), Alica v ríši zázrakov (Alice in Wonderland , 1933), Operátor 13 (Operator 13, 1934), Teraz a navždy (Now and Forever, 1934), Hollywood Boulevard (1936 - portrét), Dievča rozmanitosti (Variety Girl, 1947), To má veľký cit (It's a Great Feeling , 1949 - portrét), To je veľká krajina (It's a Big Country, 1951), Springfieldka (Springfield Rifle, 1952), Rána do Paríža (Boum sur Paris, 1954).
