Boxer a smrť: Súboj o vlastnú tvár

8.10.2009|Tomáš Tvrdoň|
Boxer a smrť: Súboj o vlastnú tvár Každodenný boj o holý život, šikana, (ne)ľudský teror, hlad a „práca, ktorá oslobodzuje“. Bezútešný, deprimujúci priestor, obohnaný stovkami metrov ostnatého drôtu, guľometné veže na každom kroku, dych smrti nebezpečne blízko a nad tým všetkým sa týčiaci, „večne“ dymiaci komín. A v neposlednom rade milióny mŕtvych nevinných ľudí, ktorí poväčšinou zhrešili len tým, že sa narodili iní. Rasovo, etnicki, konfesionálne, jednoducho iní. Také boli koncentračné tábory - továrne na smrť - najdrastickejšie a najsmutnejšie miesta v dejinách Európy.

V jednom takomto nemenovanom tábore sa odohráva i príbeh Solanovho psychologického filmu Boxer a smrť a jeho hlavného protagonistu Jána Komínka (Štefan Kvietik). Tento slovenský väzeň a pästiar sa v už beztak ťaživom prostredí lágru dostáva zhodou okolností do ešte komplikovanejšej situácie. Veliteľ tábora Sturmbannfűhrer Walter Kraft (Manfred Krug), náruživý športovec a profesionálny boxer, si z neho spraví hračku - živé boxerské vrece. Aby to bola (aspoň na letmý pohľad) férová hra, zahrnie Komínka množstvom privilégií. Ten sa následne kvôli získaným výhodám stáva terčom opovrhovania ostatných spoluväzňov. Jeho život v tábore už nie je len zápasom o holú existenciu, ale i bojom proti kolektívnemu odmietnutiu, odporu a závisti. V tejto zúfalej a psychicky vypätej situácii, keď „stráca takmer všetku pevnú pôdu pod nohami“, nachádza jedinú oporu a útočisko u starého Poliaka Venžlaka (Józef Kondrat) , ktorý sa stane jeho trénerom a kamarátom zároveň.

Každý zápas, ktorého výsledok je vopred jasný, je aj absurdný. Absurdný však neznamená bezo zmyslu. Pretože bezo zmyslu určite nie je Komínkov dôvod, prečo si zas a znova nasadzuje boxerské rukavice a vstupuje do neférového súboja s Kraftom, aby sa opäť nechal knokautovať k zemi. Chce žiť – dôvod až primitívne jednoduchý a logický. Lenže v ľudskom pokolení je akosi zakorenené, že nie vždy konáme logicky, účelovo a pragmaticky. Som rád, že je tomu tak, pretože naše životy si potom zachovávajú punc originálnosti a nepredpovedateľnosti a my sa nemusíme vždy opierať len o ratio, ale zostáva nám i druhá možnosť. Naše pocity a emócie. Tak aj postava Jána Komínka nekoná v závere filmu uveriteľne, tak ako by to bolo v súlade so „zdravým“ rozumom, tak ako by konala väčšina z nás, ale s ohľadom na vlastné svedomie a priority. Čisto pocitovo. Férovo v neférovej situácii.

Boxer a smrť

Intímnosť filmovej výpovede je do veľkej miery dosiahnutá minimalizmom formotvorných prvkov. Predovšetkým hudbou Viliama Bukového. Tej je vo filme približne len päť minút, ale na svoju dobu je natoľko progresívna, že si vyslúžila ocenenie Daria Milhauda na MFF v San Franciscu (1963). Tibor Biath bravúrne zvláda prácu s kamerou, ktorá je úsporná, zároveň veľa vravná a v niektorých momentoch aj dostatočne subjektívna, aby divákovi umožnila lepšie stotožnenie s hlavným protagonistom filmového diela. Boxer a smrť je veľmi silný príbeh, ktorý čo i len trocha citlivejšieho diváka určite prinúti zamyslieť sa nad jeho posolstvom. Nenásilne, bez falošného pátosu vypovedá intímny príbeh jedného človeka, ktorý sa sebe vlastnou revoltou postavil proti zverskej ideológii, aby si mohol ponechať svoju vlastnú tvár.

Boxerský súboj väzňa s veliteľom lágru je funkčnou a nadčasovou metaforou mnohých ľudských osudov. Život sa s nami ľuďmi často pohráva len tak bez pravidiel - ako mačka s myšou, ako Kraft s Komínkom.

  Foto © SFÚ - Anton Podstraský

Súvisiace články

Trailer k filmu Panstvo Downton

Trailer k filmu Panstvo Downton

Jeden z najúspešnejších televíznych seriálov Panstvo Downton mieri v rovnomennom filme na strieborné plátna. Seriál, ktorý má na...