Tulpan
Srdce na stepiKazachstan má vlastný filmový priemysel. Ale ako priznáva režisér Sergey Dvortsevoy je ,,veľmi slabý.“ Dodáva, že hlavným problémom sú hlavne chabé scenáre. No režisérovi sa aj napriek prevahe štátom dotovanej kinematografie podarilo natočiť okúzľujúci kus filmového diela, ktoré ide proti prúdu. Na festivale v Cannes tým zviditeľnil nielen seba a kinematografiu svojej krajiny, ale i svojich spoluobčanov. Vzhľadom na nelichotivé zobrazenie drsného života sa ozvali predstavitelia vlády, protestujúci proti spôsobu vykreslenia Kazachstanského národa. Prirodzene, potom čo investovali nemalé financie zo štátneho rozpočtu do propagácia Kazachstanu ako pokrokovej a vyspelej krajiny, je problém ak sa niekto, kto žil 28 rokov v tejto krajine rozhodne na život v nej nazerať inou perspektívou. Perspektívou Kazachstanských ,,kovbojov.“
Režisér a scenárista Sergey Dvortsevoy, doposiaľ dokumentarista sa rozhodol prerozprávať príbeh, ktorý by vylíčil život na nehostinnej stepi. Vďaka citlivému filmárskemu oku sa diváci môžu tešiť na ,,autentické“ zdokumentovanie života, aj napriek tomu, že sa jedná o hraný/fiktívny celovečerný film. Svojimi dlhými zábermi bez strihu, ručnou kamerou a 180 stupňovým snímaním zaznamenáva každodennú rutiu v bohom zabudnutej krajine. Zaraďuje sa tým do prúdu neo-neorealismu presláveného belgickým súrodeneckým duom, bratmi Dardennovcami. Aj tí si najprv osvojili dokumentárny štýl, no po čase zistili, že čím ďalej, tým viac inštruujú osoby pred objektívom. Dvortsevoyov dôvod je prostejší, chcel iba podať výpoveď o živote na stepi.
Tulpan začína uprostred malej chatrčky, akejsi kožušinovej verzii eskimáckeho iglú. Vzrušený mladík rozpráva strhujúci príbeh zo svojej služby v námorníctve. Postarší manželský pár počúva so stoickým výrazom. Napadnutie chobotnicou prijímajú taktiež apaticky. Viac ich zaujíma, či mladý námorník získal nejaké vyznamenania. Ani prísľub stáda desiatich oviec a (zbytočného) lustra sa im nevidí. Prestrih na roztúžených mladíkov, vyvádzajúcich za doprovodu pesničky od Boney M, Rivers of Babylon na roztrasenom traktore. ,,Máš veľké uši,“ nálada ihneď upadá. Dôvodom na zamietnutie pytača sú údajne jeho odstávajúce uši. ,,Je to jediné dievča v okolí,“ na prvý pohľad vtipné konštatovanie, no nie pre obyvateľov na ,,Stepi hladu,“ ktorý musia cestovať celý deň, aby sa dostali k susedom. Asa zažíva horké pokorenie, nielen že ho odmietla jediná slečna súca na vydaj v širokom-ďalekom okolí, ale nebude sa môcť zaradiť do spoločnosti, nakoľko jeho postavenie a kariéra sú determinované sobášom. Staršie ročníky v dialógoch okamžite objavia kontúry socialistického systému, ešte predtým ako sa postavy začnú oslovovať súdruh.
Snímka sa úspešne vyhýba jednoduchému uchopeniu a monožánrovému zaradeniu. Čo začína ako pozorovanie agrárnej spoločnosti stredného Kazachstanu a jej socialistického režimu sa čoskoro začne prelínať s viacerými dejovými linkami. Hlavný hrdina Asa sa snaží získať ruku mladej Tulpan (v preklade Tulipán), čo sprvoti vyzerá ako klasická schéma Rómeo a Júlia sa čochvíľa zvrhne do konfrontácie modernej emancipácie so zaprášeným tradicionalizmom. Tulpanin skutočný dôvod na zamietnutie sobáša nie sú veľké uši, ale jej ambicióznosť a snaha vyhnúť sa osudu, ktorým postihol jej matku. Nechce sa stať Asovou ,,otrokyňou,“ resp. nechce zapadnúť do konvenčne chápanej paradigmy socialistickej ženy, ktorá zatiaľ čo jej manžel pracuje na stepi varí, perie a stará sa o deti. Asa túži po živote svojich predkov, no Tulpan sa túži vymaniť z reťazí tradície a vydať sa v ústrety modernej spoločnosti, kde sú si ženy i muži rovnocenní.
S touto problematikou súvisí i sólová linka súvisiaca s Asom, kedy musí mladý hrdina čeliť modernému chápaniu spoločnosti. V námorníctve je zvyk si nakresliť svoj sen na spodnú stranu šatky. Asov sen je mať vlastnú farmu a stádo, o ktoré by sa staral. Chýba mu len nevesta. Hrdinovo vnímanie života kopíruje život nalinajkovaný jeho predkami. Po uprchnutí nádejnej manželky nastáva precitnutie. Vytrhnutie zo zasnenia a postavenie sa zoči-voči skutočnosti, že sa časy menia a spolu s nimi i spoločenské konvencie. Nádej vidí v uprchnutí do mesta, miesta s neobmedzenými možnosťami, variácie na Americký sen. Do východnej kultúry Kazachstanu začínajú rapídne prenikať sociálne aspekty Západniarov. Percepcia západnej kultúry je výrečne demonštrovaná na Asovom kamarátovi, traktoristovi Bonim, ktorá sa obmedzuje iba na zastaralý pop (Rivers of Babylon) a vytrhnuté strany z pornografických plátkov s dámami majúcimi obrovské prednosti. Téma dospievania, tzv. coming-of-age, je príznačná pre túto dejovú linku a vyvrcholí v magickej scéne s novonarodeným jahňaťom. Asa prijíma svoj osud a zisťuje, že jeho srdce patrí stepi.
Podpornú dejovú linku tvorí každodenná rutina rodiny Asovej sestry a zápletka so záhadnými smrťami jahniat. Viac ako dejová podpora, prispieva k výpovednej hodnote dokumentárnej stránky filmu. Režisér mapuje zápasenie rodiny s poveternostnými podmienkami, nehostinnou stepou a manželovými pracovnými povinnosťami. Šancu na relokáciu ohrozuje náhly regres novonarodených jahniat. Aj keď pastierova rodina je nomádskej povahy, ich domovom je step a nezáleží na tom, na ktorom mieste bývajú. Spestrenie na prvý pohľad monotónneho života tkvie aj v mobilnej povahe bydliska. Súčasťou rodinnej drámy je aj Asove precitnutie a uvedomenie si skutočných hodnôt. Jeho snaha o individualizáciu naráža na bariéry odlúčenia, no postupne zisťuje, že by nemohol žiť v meste, nakoľko si ctí rodinné hodnoty a podľa vzoru manželstva svojej sestry by chcel žiť aj on, na vlastnom ,,kúsku raja“ nachádzajúcom sa na stepi. Ako rebelský akt dospievania vykričí sestrinmu manželovi, čo si myslí o jeho jednoduchom živote, no neskôr zisťuje, že v živote je nutné robiť kompromisy a niečo obetovať.
Medzi devízu patrí aj režisérovo narábanie s priestorom a mizanscénou. Široké, takmer panoramatické zábery sú vždy vyplnené figúrami rozdelené imaginatívnymi horizontálnymi líniami, pričom v strednom výseku sa odohráva dej a spodný a vrchný fungujú ako doprovodný komentár. Medzi dialógmi, či dejom často prestriháva na zábery s manifestáciou prírody (vodné víry, zatúlaná ovca) a stepou (zábery dostratena zdôrazňujúcimi rozsiahlosť priestor) fungujúcimi nielen ilustračne, ale i ako bezslovný komentár, či výstižné metafory a alegórie. Tulpan, filmový klenot zo stepi, si získa srdcia divákov úprimným príbehom o dospievaní v bývalom sovietskom bloku, vzťahu s prírodou i objavovaním hodnôt a portrétom národného života aj napriek vládnej propagácii a lobovaniu za moderný a progresívny štát.
