2012

17.11.2009|Stano Sokolský|
2012

Ak by som si bol náhodou v časovej tiesni a chcel by som si ušetriť čas strávený písaním tejto recenzie, mohol som si kľudne prejsť zbierku mojich starších kúskov, nájsť tam patričný dokument s názvom Deň Po Tom, spraviť niekoľko menších úprav a recenzia na nový výtvor režiséra Rolanda Emmericha by bola hotová. Avšak dám si tú námahu a predsa len sa budem (na rozdiel od Emmericha) snažiť vytvoriť niečo nové.

Hoci Emmericha ako režiséra som od jeho prvých komerčne úspešných počinov (Hviezdna Brána, Deň Nezávislosti) mal celkom v obľube, jeho tvorba sa za posledných skoro 10 rokov kvalitatívne zhoršila. Už samotný Patriot nestál zaveľa, Deň Po Tom bolo katastrofické klišé prepchaté skvelými efektmi od ILM a z 10 000 Pred N. L. sa vykľul nemastný - neslaný experiment, ktorý priveľa divákov nenadchol. No a 2012 je...vlastne môžem predsa len použiť nápomocné klávesové skratky Ctrl+C a Ctrl+v : katastrofické klišé prepchaté skvelými efektmi od ILM.

2012 (2009)

Aby som vám priblížil dej v skratke, nemusím sa nejako extra namáhať - vedec, o ktorom sa zo začiatku pochybuje (Chiwetel Ejiofor), načrtne možnú nadchádzajúcu celosvetovú katastrofu lídrom ľudstva, ktorí jeho predpovede zo začiatku berú skepticky. Zmeny sa však začínajú neodvratne diať a Emmerich sa začne vo svojom scenári (na filme sa podieľal scenáristicky a aj producentsky) už tradične venovať osudom rôznych skupiniek ľudí, ktorých cesty sa (ako to už tradične v jeho snímkach býva) v závere spoja pri pokuse o záchranu svojich životov. Okrem toho si počas skoro 160-tich minút užijete asi pol hodinu trápnych filozofických rozhovorov, užialených scén a niekoľko minút záberov so špičkovými CGI efektmi od Industrial Light & Magic. A to je všetko. Nič viac, nič menej.

Aký film vám tento krátky náčrt pripomína? Ak si odmyslíme rozdielne typy katastrôf, ktoré v Emmerichových filmoch postihli ľudstvo a spôsoby, akými sa zachránilo, tak jadrá filmov Deň Nezávislosti, Deň Po Tom a 2012 sú prakticky skoro identické. Deň Nezávislosti bol jedinečný práve tým, že tento rozkúskovaný spôsob rozvíjania príbehu s pomocou opisu osudov ľudí z rôznych sociálnych skupín bol čerstvý a originálny. Avšak v prípade 2012 sa s týmto typom deja stretávame už po tretí krát a to mu na originalite jednoznačne nepridalo. Emmerich iba mierne zmenil postavy, dejová línia zostala (vznik katastrofy, manévre ľudstva, vyvrcholenie katastrofy a nakoniec jej útlm), apokalyptická tematika taktiež, takže už to tu raz bolo. Pre mňa osobne je príbeh hodný nula bodov.

2012 (2009)

Hoci John Cusack je strašne sympatický chlapík a doteraz ho mám na mysli v postave mierneho zmätkára z romantickej komédie Láske na Stope (kde si zahral s Kate Beckinsale), v 2012 je tak ako ostatní herci iba figúrkou v rukách režiséra, ktorého zjavne výkony jeho zverencov nijako extrémne netrápili. Subjektívne si myslím, že herci sú v prípade tejto snímky druhoradí, na prvom mieste stoja zjavne bombastické digitálne efekty, no a výsledok tak aj vyzerá - postavy sú bezrozmerné drevené bábiky, ktoré s tým istým výrazom na ksichte preplávajú od úvodu filmu až po jeho záver. Nepomohla ani prítomnosť klasika Dannyho Glovera, alebo pôvabnej Thandie Newton. Herci - nula bodov.

Žiadna revolúcia sa v tomto prípade nekoná ani čo sa týka technickej stránky tohoto projektu. Emmerich má svoje zabehané spôsoby, ktoré nemá žiaden dôvod meniť, takže experimenty so strihom alebo kamerou nečakajte. Ako som už spomenul - jediné, čo sa dá v 2012 ohodnotiť na (skoro) 100 percent, sú efekty, ktoré sú naozaj ohromujúce. Ani nie tak svojou kvalitou, skôr takpovediac "megalomanstvom" a vlastne je to odvahou režiséra, kam až ďaleko dokázal dôjsť v procese deštrukcie celej planéty...Hudobný doprovod Emmerichovho dvorného skladateľa Haralda Klosera (Deň Po Tom, 10 000 Pred N. L.) je znovu nevýrazný a chýba mu nosná melódia, ktorá by mala dostatočne pútavý charakter. Kde sú časy Johna Williamsa, alebo Jerryho Goldsmitha...

2012 (2009)

2012 je vlastne Deň Po Tom s miernym faceliftom. Menej náročných divákov istotne nadchnú CGI triky, ktoré celý projekt nadnášajú nad pomysleným filmovým bahnom, skoro 160 minút je ale aj na takúto plejádu efektov priveľa. Okrem toho treba vzať na vedomie aj fakt, že v dnešnej dobe nie sú hity so skvelými efektmi tak zriedkavé, ako to bolo za čias Dňa Nezávislosti. Emmerich by si už mal tento detail konečne uvedomiť a staviť na inú kartu. Na záver ešte ironicky dodám, že ani John Rambo nevyšiel zo svojich nebezpečných dobrodružstiev bez škrabnutia, Cusackovi a jeho rodine sa to ale podarilo aj napriek prebiehajúcemu koncu sveta (skoro až do úplného záveru). Ak som v minulosti ohodnotil Deň Po Tom na 60 percent, v prípade 2012 to nemôžem zopakovať a to práve kvôli chýbajúcej originalite. Znova katastrofický film s podobnými črtami - začína to byť už poriadne nudné a ani ILM so svojou vizuálnou mágiou na tom nič nezmenia.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Itafilm agentúra, s.r.o.

Odporúčané články

Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...
Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...