Rozhovor s Mirou Fornay, režisérkou filmu Líštičky
Režisérka, ktorá nakrútila nový slovenský film Líštičky, ktorý úspešne uviedla aj na benátskom Bienalle. Práve dnes jej film videli diváci na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave a už o pár dní jeho filmové kópie začínajú púť v slovenskej distribúcii.Vaše dielo je súčasťou vlny, ktorá slovenskú filmovú súš príjemne ovlažila ale i prekvapila. Aké šance majú na slovenskej filmovej pôde mladí tvorcovia?
Nie som prognostik ani veštica, no verím, že šancu máme. Musím tomu veriť, lebo moje témy sú hlavne tu - na Slovensku.
Kedy prišiel nápad natočiť Líštičky a ako vznikla idea filmu?
Myšlienka natočiť Líštičky sa zrodila, keď som končila réžiu na FAMU a začínala študovať réžiu v Londýne (National Film and Television School). Veľa dievčat a aj veľa mojich kamarátok odchádzalo do zahraničia naučit sa jazyk ako au-pair, väčšina do Londýna a jeho okolia. A tak sa začal môj výskum k tejto téme. Trval dva roky a nakoniec som si z množstva príbehov vybrala práve tento, keďže ma najviac oslovil. Vypovedá o emigrantskej skúsenosti z inej drsnejšej a intímnejšej strany a dopĺňa tak iné filmy o nový pohľad na danú tému.
Vo Vašom filme hrajú herci štyroch národností, Slováci, Česi ale i Angličania a Íri. Ako sa Vám s nimi spolupracovalo.
Vynikajúco = päť hviezdičiek.
Akokoľvek sa jedná o fikciu a realita je posunutá trochu na hranu, aby sa zdôraznil konflikt ako aj podporil môj zámer vyprovokovať na túto tému diskusiu - postavy hovoria vo svojich rodných jazykoch čiže po slovensky, anglicky, sem-tam zaznie čeština a poľština a samozrejme asi najviac zaznie vo filme naša, trochu lámaná angličtina.
Ako sa film páčil divákom v Benátkach? Na českých portáloch diváci vyjadrili záporný názor.
V Benátkach sme mali veľmi dobrý ohlas - mali sme tri plné sály a ľudia tlieskali, čo nie je bežné. Práve som sa vrátila zo Stockholmu a predtým sme boli v Nemecku, aj tam film oslovil divákov. Film vyvoláva reakcie a dobré diskusie. A čo sa týka českej kritiky, lebo podľa mňa reakcie divákov sú aj veľmi pozitívne a veľa o filme kvôli malej PR ani nevedia. Ja mám rada konštruktívnu kritiku a kritiku celkovo - je to môj prvý film a verím, že nie posledný. No nechápem istú neobjektívnosť niektorých kritikov - napríklad jedna nemenovaná česká kritička si so mnou cez svoju kritiku riešila dosť osobné veci - to ma veľmi prekvapilo. Taktiež ma prekvapilo, že časť českých kritikov akoby nahneval náš úspech v Benátkach a to, že nás akceptovali na veľmi dobrých festivaloch. Neviem čím to je, no takáto neprajnosť samozrejme zamrzí. Mali sme aj dobré a férové kritiky. To, že moja autorská výpoveď nemusí osloviť každého je úplne v poriadku. Nenatočili sme tento film, aby sme konkurovali Hollywoodu, ale aby sme vyvolali diskusiu. A ja verím, že si film nájde svojich divákov hlavne na Slovensku, lebo predsa len našich ľudí je v zahraničí oveľa viac ako českých a tak ich srdečne pozývam do kina.
Ako prvé, videlo film benátske publikum a potom diváci v juhokórejskom Pusane. Prečo ste sa rozhodli uviesť film najprv v zahraničí a až potom ho premietať na Slovensku.
Prečo práve Benátky? Oni si nás vybrali a splnili mi na istej úrovni môj sen. Mať svetovú premiéru v Benátkach je sen každého debutanta a my sme boli dokonca v súťaži debutov, je to pre film dobrý štart. Potom sme mali ázijskú premiéru v Pusane, ktorý nám ako A festival dal výnimku. To boli pre mňa asi dva najväčšie filmové zážitky, lebo na oboch festivaloch bolo úžasné publikum. Odvtedy film konštantne putuje po festivaloch. Zahraničné festivaly upozornia na náš filmík a dajú nám šancu v slovenskej distribúcii, ktorá vlastne alternatívu nevedie. Verím, že sa to bude postupne meniť. V Latinskej Amerike chodia ľudia do kina na vlastných autorov a domáca produkcia je v kinách nasadená aj niekoľko mesiacov, aby dostala príležitosť a kiná si tak vychovávajú divákov – bohužiaľ v Bratislave nám dali v multiplexe iba týždeň, možno dva.
Druhý film bude možno ešte drsnejší, no zároveň oveľa viac v polohe tragikomédie oproti Líštičkám. Nechcem zatiaľ o filme prezrádzať, lebo ho ešte stále financujeme, no bude sa odohrávať na Slovensku a ja pevne verím, že sa nám ho teraz podarí zafinancovať majoritne zo Slovenska. Akokoľvek Líštičky sú hlavne slovenským filmom, boli financované 85% zo zahraničia Írska a Čiech. Verím, že nádej natočiť majoritne slovenský film tu už je aj vďaka novému audiovizuálnemu fondu. Budeme si držať palce.
Ďakujem za rozhovor. Zdroj: MovieMania.sk Foto © archív
