Babylon A.D.
K Vianociam na Slovensku tradične patria rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Mrázik, Perinbaba, či film S tebou ma baví svet. Tradície, ako sa zdá, upadajú a potom, ako ste si na Štedrý deň mohli prepnúť na akčný Con Air, či na Šakala, sa vôbec nečudujem, že režisér najnovšieho postapokalyptického diela Babylon A. D., Mathieu Kassovitz, súhlasil so stanovením premiéry na dátum 24. December 2009. Takže namiesto troch čarovných orieškov, prihlúplej Marfuši či snehotvornej periny, sa pokocháte príliš neúnavným Vinom Dieselom, ktorý bude chrániť živý „ľudský“ zázrak.
Blízka budúcnosť. Rusko. Životy ľudí prechádzajú zaťažkávajúcim obdobím a vonku platí len jedno pravidlo: Zabi alebo budeš zabitý. Nie príliš dôverčivý žoldnier Thoorop (Vin Diesel) dostane ponuku, ktorá sa jednoducho neodmieta. Má z bodu A- neolitický kláštor dopraviť do bodu B – Kanada mladé dievča, Auroru (Mélanie Thierry), ktorá je zároveň ľudskou schránkou na prenos vírusu, ktorý môže ohroziť ľudskú populáciu. Za pätami majú dotieravú sektu, ktorá túži len po jednom: po Aurore. Ako skončí dlhá cesta plná útrap a nastražených pascí?
Veľmi podarený postapokaliptický námet z dielne štúdií Fox prešiel menšími, no veľmi podobnými problémami ako filmoví Watchmen. Tento krát to však nebolo také horúce a rovnako prepierané v médiách ako v prvom prípade. Námet vychádzajúci z príbehu Babylon babies od Mauricea G. Danteceho nám ponúka pohľad OPÄŤ do blízkej budúcnosti, v ktorej sa nejakým zaujímavým spôsobom udržala aj reklama na Coca Colu Zero. Tak je. Budúcnosť v New Yorku sa príliš podobá prítomnosti, a to nehovorím ani o mizerných a miestami roztomilých trikoch, či nevkusnom využití modrého filtru. Filmu, ktorému z pôvodnej dĺžky ukrojili, napríklad v USA a UK, 15 minút, zatiaľ čo Francúzi a Nemci si odtrpeli 101 minútovú verziu, nepomohli ani krásne zábery ruskej zasneženej tundry, belasé realisticky trpiace oči Mélanie Thierry, z ktorých sa tisnú slzy do očí aj tomu najtvrdšiemu chlapovi, či hĺbavo zachrípnutý hlas Vina Diesela, ktorý nás svojím „premúdreným“ príhovorom uviedol do deja.
Obsadenie vo filme bolo síce neskromné, ale neodviedlo takú prácu, ako menej žiadaní herci. Vin Diesel. Tvár, ktorú si spájame najmä s furyanom Riddickom, či so zbesilým šoférom Dominicom Toretom, tento krát obliekol ruskú kožušinu, prisťahoval sa do susedstva k matrioškám a stal sa zjazveným Thooropom, ktorý neverí ani vlastnému tieňu, nie to ešte ľudskej bytosti. Diesel sa síce tváril neúnavne, no na jeho výkone bolo jasne vidieť, že na podobné akčnejšie naháňačky už má pokročilý vek a s ťažkým srdcom Vám hovorím, že som mierne znechutená z toho, že pre túto neznesiteľne neoholenú a potetovanú postavu sa vzdal úlohy Hitmana, ktorá by sa mu iste postarala o väčší úspech. Michelle Yeoh, ktorú si určite pamätáte ako charizmatickú biologičku zo žiarivého Sunshine, stvárnila dýchajúci prívesok mladej Aurory, sestru Rebeku, ktorá sa v neolitickom kláštore, ako sa ukáže, nenaučila len modliť a štopkať ľanové ponožky. Aj keď neodohrala svoju postavu práve najhoršie, predsa sme len od nej zvyknutý na lepší výkon. A v neposlednej rade mladučká Mélanie Thierry, ktorá bola pre mňa hádam jedinou správnou voľbou v tomto filme. Aurora bola v jej podaní cielene schizofrenická a ujačaná ako sa patrí, i keď tá jej hystéria Vám začne pri konci liezť pekne na nervy. A keď už nič iné na tomto filme sa Vám nebude pozdávať, aspoň sa pobavíte na celkom vtipných občasných hláškach, či neskutočne prasacom Gérardovi DePardieum.
Musím sa priznať, že záver filmu ma neskonale dojal. Práve preto som viac ako presvedčená, že záver urobí z filmu celkom pozerateľnú snímku, ktorá sa hrabe do budúcnosti skôr ako štáb stihol odstrániť z lietadla neveľkú nemalú reklamu na produkt, ktorý dominuje v našom súčasnom storočí. A žeby Coca Cola Zero nastúpila na dráhu nadčasového nápoja sa mi veľmi nezdá.
