Pevné puto (Lovely Bones, The)
Keď v roku 2001 zožal novozélandský režisér Peter Jackson prvé veľké úspechy s prvou časťou fantasy trilógie Pán Prsteňov, vyzeralo to s ním snubne. O dva roky neskôr, po získaní jedenástich Oscarov, bolo jasné, že od toho momentu nebude mať nikdy problém s financovaním svojich vlastných projektov a prakticky si môže robiť to, čo sa mu zapáči. A tak sa aj stalo – Jackson sa hneď vrhol na svoj sen – natočiť ďalšiu verzie príbehu o King Kongovi. No a postupne sa dostávame aj k jeho poslednému projektu s názvom Pevné Puto, ktoré sa mierne vymyká z celkového konceptu Jacksonovej doterajšej tvorby.
Už pred viac ako dvoma rokmi ma zaujala správa na internetovom portáli Empire, ktorá oznamovala začiatok produkcie na Jacksonovom novom filme, ktorého krátka charakteristika sa mi celkom pozdávala. Hoci pôvodne malo ísť o nízkonákladovú snímku, náklady sa zvýšili po zlepšení úrovne digitálnych efektov. Hneď na to nasledovalo zverejnenie prvého traileru, ktorý ma doslova fascinoval - spojenie skvelých scén s hudbou legendy Briana Ena a melancholickej piesne z dielne škótskych Cocteau Twins ma uistilo v tom, že práve Pevné Puto bude pre mňa pravdepodobne filmom roka. Nuž ale, ako to pri veľkých očakávaniach býva, často sa dostaví sklamanie a hoci Pevné Puto je nepochybne výborným filmom, predsa len mi tam niečo chýbalo. Možno to je spôsobené práve tým, že som sa naň až prehnane tešil, prípadne Jacksonovou snahou vtesnať príbeh v v amerických kinách do rozmedzí certifikátu PG13, ale v každom prípade Pevné Puto nie je pre mňa tým najlepším v roku 2009.
Z príbehu nespomeniem radšej ani slovo. Dôvod je jednoduchý – samotný trailer totiž prezradil viac, ako mal. Myslím, že ak by som ho vopred nevidel, prekvapenie z filmu a dosť netradičný dej by my imponovali oveľa viac. Dá sa povedať, že niečo podobné bude platiť aj pre tých divákov, ktorí už pôvodný román od Alice Seboldovej čítali. Teda v skratke by som to asi opísal tak, že čím menej o samotnom príbehu viete, tým lepšie pre vás a hoci scenár nie je práve dokonalý (s Jacksonom znova spolupracovala aj Philippa Boyens, ktorá už má Oscara za Návrat Kráľa), režisér z neho dokázal vyťažiť čo najviac. Aj vďaka tomu sa bude v priamej závislosti od množstva vedomostí o príbehu zážitok každého diváka stupňovať.
Najväčšou devízou Pevného Puta nie je príbeh, ani digitálne efekty spoločnosti WETA, sú ňou herecké výkony. Iba málokedy sa niečo také dá v prípade hollywoodskej produkcie napísať, Pevné Puto je výnimkou. Celý film prakticky stojí a padá na umení mladej herečky Saoirse Ronan (nominovaná na Oscara za vedľajšiu rolu vo filme Atonement), ktorá v úlohe Susie doslova exceluje. Jackson mal pri jej výbere náramne šťastnú ruku, do roly nevinného dievčaťa, ktoré sa stane obeťou psychopata, sa bezpochyby hodila. Avšak väčšie prekvapenie prišlo v úlohe otca Susie – Jacka Salmona, ktorého stvárnil doteraz pomerne kritizovaný Mark Wahlberg. Hoci jeho doterajšie portfólio pozostáva zväčša z akčných filmov alebo thrillerov, Wahlberg mi na moje osobné počudovanie v úlohe Jacka vôbec nevadil, skôr imponoval. Jeho výkon bol úplne prirodzený a keďže ide o film plný emócií, prechod z prevažne akčného herca do roly milujúceho, starostlivého otca zvládol Wahlberg myslím celkom bravúrne. Nesmiem ale zabudnúť ani na držiteľku Oscara Rachel Weisz, ktorá sa ale žiaľ ako matka Susie vďaka scenáru vo filme príliš neobjavovala. Príjemný závan optimizmu priniesla do príbehu aj Susan Sarandon, ktorá ma nesmierne pobavila svojou skeptickou starou mamou Susie, plnou čierneho humoru a sarkazmu. Naopak, sklamala ma záporná postava George Harvey, ktorú si zahral Stanley Tucci. Nechcem tvrdiť, že by bol jeho výkon zlý, chyba bude skôr na strane scenáristov, ktorí napísali jeho postavu dosť jednoducho, jednorozmerne. Jednoducho je zlý a basta. Na záver ešte spomeniem aj Rose Mclver (áno, jej priezvisko je napísané správne, nič mu nechýba), ktorá ako sestra Susie zohrala v snímke dosť podstatnú rolu a dovolím si predpovedať, že ju čaká snubná kariéra…Zvyšok osadenstva nestojí za špeciálne zmienky, celkovo som si nevšimol nejaké podstatné výkyvy v kvalite hereckých výkonov.
Technické aspekty Pevného Puta sú vďaka dlhoročnej filmárskej praxi Petra Jacksona a jeho tímu na tej najvyššej možnej úrovni. Hoci výprava nie je veľkolepá ako v Pánovi Prsteňov alebo v King Kongovi, vo filme s úplne odlišnou tematikou sa to samozrejme ani nedalo očakávať. Napriek tomu fantasy nádych sveta Susie po jej smrti pridáva snímke extra rozmer, ktorý ho predsa len pozdvihuje nad zvyšok relatívne komorných drám. Strih a kamera taktiež poskytnú zopár veľmi dobrých momentov (scény v uliciach po smrti Susie), nie je im čo vytknúť. Hudobný doprovod patrí k ďalším trefným Jacksonovým výberom – score k Pevnému Putu zložil dosť podceňovaný britský skladateľ Brian Eno, ktorého Duna patrí ku kultovým hudobným sprievodom k filmu. Jeho svojský štýl vystihuje nálady vo filme a je veľká škoda, že na hudobnom trhu ešte stále nie je dostupný a nemal som možnosť vypočuť si ho samostatne ako celok.
Pevné Puto je veľmi špecifickým projektom. Niektorých ľudí nemusí svojou tematikou vôbec zaujať, na druhej strane ak niekoho chytí za srdce, navodzuje mu pocit výborného filmu plného emócií z prostredia rodinného života, ktorého skoro dokonalý kolobeh naruší jediné veľké nešťastie a jeho dopad poznamená celé okolie. Saoirse Ronan v dueli s Markom Wahlbergom hrajú najpodstatnejšie roly a musím priznať, že dve nominácie zo strany kritikov (Critics Choice Awards) za najlepšiu herečku a najlepšiu mladú herečku poputovali práve Saoirse. Príbeh je zvláštny, má svoje čaro a v spojení so všetkým spomínaným tvoria jeden magický celok, ktorý síce nie je dokonalý, má svoje muchy a slabé chvíľky, ale ak vás chytí za srdce, bude to istotne s veľkou silou.
