Vlkolak (Wolfman, The)

19.2.2010|Stano Sokolský|
Vlkolak (Wolfman, The)

Túto recenziu by som chcel začať dvojicou upozornení, ktoré možno niektorým čitateľom vyjasnia poniektoré fámy a polopravdy šíriace sa o tejto snímke. Za prvé - Vlkolak nie je a ani nemá byť vynovenou verziou slávneho hororu zo štúdia Universal z roku 1941. Mnoho mojich známych totižto očakávalo prakticky identický film s vyššie uvedenou klasikou a práve preto bola väčšina z nich sklamaná. Tohtoročný Vlkolak je Waggnerovou skoro 70 ročnou verziou iba inšpirovaný, čím došlo k priestoru na zmeny v scenári a hlavných postavách. Ďalším omylom, za ktorý sú zodpovedné internetové databázy IMDB a v našich končinách ČSFD, je zaradenie Vlkolaka prvotne do žánru horor, čo je veľmi mätúce, keďže novinka patrí skôr do kategórií thriller a dráma. Dúfam, že tieto fakty napomôžu niektorým fanúšikom k zmene prístupu k najnovšej verzii Vlkolaka.

Ako som už spomenul, pokiaľ máte vo filmoch o vlkolakoch čo i len zbežný prehľad, príbeh filmu vám nebude neznámy. Istý dobrodruh (Benicio Del Toro) je pohryzený záhadným zvieraťom terorizujúcim časť viktoriánskeho Anglicka a následky zranenia na seba nenechajú dlho čakať - počas splnu sa pravidelne mení na netvora vraždiaceho všetko živé v jeho najbližšom okolí. A tak ďalej - myslím, že nikomu som neprezradil nič, čo by na filmoch s touto tematikou nebolo úplne jasné. V tohtoročnej verzii Vlkolaka však režisér Joe Johnston (Jumanji, Hidalgo, má na svedomí aj dizajn Yody zo série Star Wars, na ktorej aj pracoval a je držiteľom Oscara za vizuálne efekty v Dobyvateľoch Stratenej Archy) pridal aj nové prvky, ktoré podľa môjho názoru už toľko krát pretriasaný príbeh mierne vylepšili a posunuli ho zo skupiny krvavých hororov do drámy a thrilleru. Hoci krvavých scén je dosť (a poniektoré idú do dosť nechutných detailov, preto je rating filmu "do 18 rokov neprístupný"), o strašenie divákov v tomto filme primárne istotne nejde, zato však krásne a dokonale vykresľuje ponurú atmosféru vo viktoriánskom Anglicku a to nielen na vidieku, ale aj v samotnom industriálnom Londýne. V tomto ohľade snímka vyniká a mne osobne nálada vzdialene pripomínala prácu Tima Burtona v jeho Ospalej Diere. V každom prípade žiadne prevratné úskoky a zvraty v príbehu nečakajte, dej je viac menej lineárny, experimenty s časovými líniami či vedľajšími minipríbehmi až na malé výnimky fakt nečakajte. Týmto samozrejme ale nechcem tvrdiť, že by nedokázal zaujať a už vôbec nemôžem napísať, že by bol nudný, skôr naopak.

Vlkolak (2010)

Herecké výkony sú dominantným aspektom vo Vlkolakovi. Hoci produkcia filmu prechádzala dlhú dobu "pôrodnými bolesťami" (pôvodná premiéra bola stanovená už a rok 2007), predsa len dokázala nalákať hviezdy prvej kategórie, medzi nimi v hlavných úlohách nájdete Oscarom ocenených Benicia Del Tora a Anthonyho Hopkinsa napríklad aj Huga Weavinga (trilógie Pán Prsteňov, Matrix), Emily Blunt (Diabol nosí Pradu), Davida Sterna (Piráti Karibiku), ale aj Geraldine Chaplin. Ako vidíte, celkom pekná zostava kvalitných hercov, ktorí svoje schopnosti v tomto prípade aj náležite využili a predvádzajú skvelé výkony. Hoci postavy neboli scenáristami napísané dokonale, najme v prípade Emily Blunt, najväčším jackpotom bol pre Johnstona výber Del Tora do roly Lawrencea Talbota, ktorý odviedol poriadny kus práce a v prípade stretov jeho postavy so svojím vlastným otcom Sirom Johnom Talbotom (ľadový Hopkins) ide doslova o herecký koncert na Striebornom plátne. Hugo Weaving, ktorého detektív Abberline je založený na skutočnej historickej postave (bol zapletený v prípade Jacka Rozparovača, narážka na to je aj priamo vo filme), je vypočítavý a chladný, s úspechmi alebo bez nich tvrdohlavo kráča za svojim cieľom - vyriešením vrážd spôsobených záhadnou beštiou. Pokiaľ teda máte v láske temné filmy o vlkolakoch, nebudete sklamaní.

Technické aspekty filmu sú zvládnuté na profesionálnej, ale nie vždy nutne na vysokej úrovni. Proti kamere a strihu nemám žiadne výhrady, Johnston zostal verný osvedčeným metódam a odolal v dnešnej dobe populárnym experimentom a záberom v slow-motion. Najviac by som asi vyzdvihol výpravu, ktorá síce je v prípade anglického vidieku trochu komorná, ale na druhej strane je detailná a prostredie Anglicka v 19tom storočí pôsobí dôveryhodne. To isté sa dá napísať aj o scénach odohrávajúcich sa v Londýne, v ktorých sa nezabudlo na všetko, čo nasvedčuje životu veľkomesta v časoch priemyselnej revolúcie. Čo však mierne sklamalo, boli vizuálne efekty. Nejde ani tak o dizajn samotného vlkolaka, ide skôr o ich úroveň - pri dnešnej úrovni CGI technológií som sa zamýšľal, prečo je kvalita digitálnych trikov zhruba na úrovni Underworldu 2 (rok 2006) a to aj napriek tomu, že rozpočet Vlkolaka bol na tento žáner netradične vysoký (150 miliónov USD). Veľká škoda, že sa na túto v dnešnej dobe dôležitú charakteristiku snímky pozabudlo a zjavne sa jej nevenoval dostatok pozornosti.

Vlkolak (2010)

Osobitný príbeh má za svojim zrodom samotná filmová hudba (soundtrack od známych kapiel v tomto prípade nečakajte). Tá bola pôvodne zložená Dannym Elfmanom, ktorý je na takýto žáner filmov takpovediac špecialista (Ospalá Diera, Batman - oba filmy s veľmi podobnou ponurou atmosférou). Z nejakého dôvodu sa ale neskôr štúdio Universal prekvapujúco rozhodlo, že Elfmanov doprovod sa k filmu jednoducho nehodí a o nové score sa mal postarať Paul Haslinger (autor prevažne elektronického podmazu k filmom zo spomínanej série Underworld). Nakoniec však znovu došlo k zmene a Elfmanova hudba bola nakoniec použitá vo finálnej verzii Vlkolaka, čo bol podľa môjho názoru správny krok - neviem, či existuje skladateľ, ktorý by sa na hudobný doprovod k takto gotickému filmu hodil lepšie. Elfmanovo score som si už párkrát vypočul aj samostatne a môžem zodpovedne prehlásiť, že žiadneho milovníka filmovej hudby istotne nesklame. Zároveň dokonale dopĺňa a vytvára tak potrebnú náladu v snímke, bez ktorej by to jednoducho nebolo ono.

Vlkolak je špecifickým projektom, ktorý sa neteší prílišnej náklonnosti kritikov. Slabé hodnotenia sprevádzal aj relatívne nízky príjem v americkej Box Office, kde za celý týždeň Vlkolak získal iba 60 miliónov Amerických Dolárov, čo nie je práve najlepší výsledok. Avšak názory samotných divákov sa od tých profesionálnych dosť líšia a mne osobne sa snímka aj napriek niekoľkým chybám celkom páčila. Nepatrí medzi to najlepšie v tomto roku, ale má svoje čaro a ak ste v minulosti pozitívne prijali napríklad Burtonovu Ospalú Dieru, Johnstonov Vlkolak vám bude taktiež imponovať. Dĺžka snímky je veľmi prijateľná (104 minút) a práve preto si myslím, že by ste mali obetovať jeden pokus v kine. Vlkolak nie je dokonalý, niekedy pokuľháva, ale myslím, že stojí za to.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Bontonfilm

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...