The Box
Živo si spomínam na vlnu undergrundového ošiaľu Donieho Darka Richarda Kellyho. Samozrejme takýto typ filmu sa u nás mohol tešiť len DVD sláve, ktorá ho dnes medzi zarytými filmovými nadšencami radí medzi kultové diela. Malá sláva, ktorá ale stačila k tomu, aby producenti a najmä slovenskí distribútori nechali filozoficky zasneného Kellyho zavítať konečne na strieborné plátno. Jeho najnovšiemu počinu sa to dokonca podarilo i do slovenských kín, a to už je, vzhľadom na zvláštny štýl filmu, nadľudský výkon. Box, ako znie jeho jednoduchý slovenský distribučný preklad, ale svojmu kino prívlastku ktovieako nepomáha. Ak si odmyslím jeho viaczmyselnosť, tak jediné na čo by bolo možné nalákať, je herecké obsadenie a možno, ale skutočne iba možno, kultovosť Donieho Darka. Priznám sa, toto jeho najznámejšie dielo, som nepochytil dodnes, a ani ma to u srdca príliš nebolí. A tak je jasné, že i na aktuálne Kellyho filozofovanie odo mňa dobré slovo nikto nedostane, i keď v prípade Boxu sa jedná o štipku kvalitnejšie a „ľudskejšie“ natočený psycho-triler, ako tie ostatné veľmi svojrázne pokusy (Southland Tales). Richard Kelly mi teda už dávnejšie ukázal, že mi dvaja si rozumieť nebudeme. Touto čarovnou krabičkou to len potvrdzuje, a aj keď hrá na slušné atmosférické husle, sláčik v podobe absurdnosti deja, pekne škrípe. V konečnom dôsledku je príbeh veľmi slušne postavený na istom sociologickom výskume „nevedno koho“. Dvaja mladí ľudia - manželia Norma a Arthur , spokojne žijúci a pracujúci mladí rodičia majú k životu všetko čo potrebujú. Dieťa, pekné bývanie a spočiatku dosť peňazí. Posledná z menovaných vecí však zrazu a takou pravou zhodou okolností akú si len dokážete predstaviť, zrazu pominie. Na to vstupuje tajuplný a mrazivo charizmatický Arlington Steward, ktorý prichádza z nanajvýš nemravnou ponukou. Norma dostane záhadnú škatuľku s veľkým červeným tlačítkom a ponukou, že ak do 24 hodín stlačia dané tlačítko, dostanú 1 milión dolárov- proste od niekoho. Táto nevšedne lákavá ponuka, má však jeden háčik. V tom momente zomrie niekde na svete jeden človek.... Z tohto je asi každému jasné, že sa naskytá jasná dejová linka, ktorá by mohla potenciálne vyťažiť maximum z pocitu viny a pokušenia. Opak je však pravdou. Celý film je vo svojej podstate rámcovaný úvodom a záverom, to ostatné je už len nezmyselná a dokonale mätúca vata, ktorá nedáva žiaden význam. V úvode sa zoznámime s postavami a dokonalým Frankom Langellom, ktorý svojím výkonom hravo poráža i vedúcu dvojicu Diaz (Norma) - Mardsen (Arthur). Jeho prítomnosť neraz vyvoláva mrazenie na chrbáte, dokonca i pri bežnej rutinnej konverzácii.
Príbeh sa rozohrá na plné obrátky, atmosféra amerických 70.-tych rokov je dokonalá a filozofická dilema perfektne vygradovaná. Úvodu následne nádherne sekunduje záver, ktorý originálnym spôsobom uzatvára kruh a možno(!) dokazuje v čom spočíva tajuplnosť experimentu s tlačítkom. Viac neprezradím, pretože ak niekto nejakou šialenou náhodou nájde pointu(jednu z point ....vôbec nejakú pointuJ, tak by som prezradil dozaista veľa. Nakoniec sa dostávame k tomu ostatnému, počas čoho by v kine mohol každý divák pokojne odskočiť na veľkú toaletu alebo zájsť do neďalekého občerstvenia kúpiť ďalší polliter coca-coly. To čo sa odohrá od úvodného zlomu situácie, pripomína jeden veľký sen. Nie šialený, ale dokonale mätúci a nič nehovoriaci výlet do sveta režisérovej fantázie. Scénka v knižnici svojou bizarnosťou a nelogickosťou len naznačuje, množstvo ďalších otázok, ktoré by zodpovedali o čo tu vlastne ide. Režisér otvára hneď niekoľko odpovedí a vyústení, až som sa v tom všetkom úplne stratil. Každej prikladá rovnakú váhu a podporuje ich rovnakým množstvom argumentov, pričom ich nejasnosťou necháva diváka v mori otázok a očakávaní záveru. Od konšpirácie vládnej NSA, cez sociologický výskum nejakého šialeného jednotlivca až po mimozemskú civilizáciu, je všetko možné a zároveň nemožné. Nepriťažilo by nič z vyššie spomínaného, keby už popísaný záver nebol v skutku úplne o niečom inom. Napokon v kine nastala chvíľa, kedy som sa mal zamyslieť nad pointou, a odrazu zisťujem, že mi to je srdečne jedno. Všetko čo som chcel vidieť, som videl už v úvode a doplnil v závere. Nech už sa jednalo o čokoľvek, vyhrala forma nad obsahom, a to sa u tak skvelo nadhodenej "ľaťky" nemalo stať.
Zabŕdať hlboko do hereckého osadenstva by nebolo asi príliš múdre. Okrem spomínaného Franka Langellu je to čistý priemer s tým, že ak existuje niekto, kto si dokáže predstaviť Cameron Diaz a Jamesa Mardsena v 70. rokoch ako manželský pár, tak sú to určite len castingoví manažéri. Ich vzájomná manželská iskra je na hranici uveriteľnosti.
The Box je jednoznačne určený predovšetkým pre Donieho nadšencov, a tých čo radi psycho- trilery toho najhrubšieho razenia, či tých ktorý Akty X považovali len za zrnko konšpiračného dna. Tí ostatní môžu zabiť úvodnú pol hodinku a záverečných 10 minút, a určite im to postačí pre jednoznačnejšie pochopenie. Avšak kto je ochotný v dnešnej dobe 3D blockbusterov, zaplatiť v kine za takéto niečo?
