New York, milujem Ťa (New York, I Love You)
Poviedkové filmy majú svoje čaro, no aj svoje úskalia. Umožňujú rôznym tvorcom nazrieť na rovnakú alebo podobnú tému z úplne odlišného uhla. Na jednej strane je tak podporovaná pluralitu názorov, pohľadov či postojov, no na druhej strane tak film dosiahne značnú diferencovanosť, čo nemusí každému divákovi vyhovovať. Jednotlivé segmenty môžu byť značne nevyrovnané či výrazne odlišné a výborné poviedky sa striedajú s priemernými či slabými. Aj to je údel poviedkových filmov. Avšak každému divákovi poskytujú niekoľko rôznych možností, ako si v nich nájsť niečo „svoje“...
Pred tromi rokmi predstavil producent Emmanuel Benbihy Paríž, milujem ťa - prvý film z jeho plánovaného cyklu Mestá lásky. Vlastne nikde inde ani nemohol svoj cyklus začať ako v najromantickejšom meste na svete. Každý z osemnástich malých príbehov o láske sa odohrával v jednej z parížskych mestských častí, mal vlastné postavy, vlastný príbeh a Paríž fungovala ako hlavný spojovník a integrálna súčasť takmer každej parížskej poviedky. Naproti tomu je v ďalšom filme zo spomínaného cyklu Mestá lásky New York iba akousi kulisou na pozadí. Desiatka príbehov sa pokojne mohla odohrávať kdekoľvek inde na svete a celkové vyznenie filmu by to výraznejšie neovplyvnilo. New York je oproti Paríži rozdielny aj v postavách, z ktorých niektoré prechádzajú aj do viacerých poviedok. Sú to síce len drobné výskyty, no poviedky a dej sa tak stali celistvejšie a prepojenejšie. Možno je však škoda, že keď sa už tvorcovia rozhodli ísť touto cestou, tak mohli spojiť všetky poviedky a nie iba niektoré. Vďaka tomuto faktu má divák občas ťažkosti zistiť, kde končí jeden príbeh a začína druhý, keďže v Paríži bola každá poviedka uvedená titulkom s názvom štvrte, v ktorej sa odohrávala. Tým nechcem povedať, že by nastúpená cesta prepájania poviedok bola zlá, no predsa len od poviedkového filmu čakám trebárs silné prepojenie ústrednou témou a nie iba niektorými postavami.
Na režisérske stoličky v New Yorku sa posadili menej zvučné mená ako v Paríži. Alebo skôr známejšie v artových a festivalových kruhoch – Jiang Wen, Mira Nair, Shunji Iwai, Yvan Attal, Brett Ratner, Allen Hughes, Shekhar Kapur, Natalie Portman, Fatih Akin a Joshua Marston, krátke predely medzi poviedkami mal na starosti Randy Balsmeyer (na DVD by sa mali objaviť aj dva vystrihnuté príbehy, jeden z nich je debutom Scarlett Johansson). Bežný divák zaregistruje určite Natalie Portman, pre ktorú to bol jej režisérsky debut, Bretta Ratnera a možno ešte jedno-dve ďalšie mená. Bola by však určite škoda, ak by ste na New York už vopred zanevreli kvôli režisérskym hviezdam nižšej svietivosti v porovnaní s parížskym predchodcom. Tejto zostave sa podarilo vytvoriť pozoruhodnú mozaiku príbehov. Niektoré sú milé (Wen, Iwai, Portman), iné sú zaujímavé (Akin) a niektoré som, priznám sa, veľmi nepochopil (Kapur, Nair). Zvyšné štyri poviedky zamilovanej skladačky sú však majstrovské kúsky – Ratner a splnený teenagerský sen, Attal a vyšperkované dialógy dvoch (ne)známych dvojíc, Hughes, známosť na jednu noc a deň potom či Marston a večná láska si skutočne zaslúžia absolutórium a všetky sa presne nesú v duchu lásky v rôznych podobách.
New York je teda možno menej citový, nemá takú atmosféru ako Paríž a jeho príbehy sa môžu odohrávať na akomkoľvek inom mieste, no čiastočná prepojenosť poviedok vytvára konzistentnejší dojem ako Paríž. Herci dokážu nezaujímavý príbeh spraviť aspoň trochu znesiteľnejším a výborný príbeh vyniesť do úplných filmových (poviedkových) výšin. Určite si vo filme aj vy nájdete ten svoj kúsok, ktorý vás zohreje pri srdci a vedľa sediacu lásku donúti objať silnejšie. Paríž nás uviedla do sveta lásky, New York sa zavŕtal do vzťahov, tak uvidíme, kam nás posunie Shanghai, Jeruzalém a Rio, ktoré sa už pripravujú.
