Nine
Režisér Rob Marshall (Memoirs of a Geisha, Chicago) prichádza s ďalším filmom plným hviezd, tanca a umeleckej nadsázky. Otázkou je, či na snímku Nine platí rovnaký recept, podľa ktorého bol uvarený jeho predošlý muzikál - spomínané Chicago.
Predstavme si najskôr príbeh. Slávny taliansky filmový režisér Guido Contini (zahral si ho Daniel Day-Lewis), sa zúfalo snaží nájsť harmóniu v jeho pracovnom i súkromnom živote. Všade ho prenasledujú novinári, jeho agent, rieši konflikt so svojou múzou, matkou, manželkou, milenkou. A zároveň sa po neúspechoch jeho posledných filmov pokúša natočiť film nový, na ktorý zatiaľ nemá napísaný scenár. Čo sa hereckého obsadenia týka, ako som už povedal, je hviezdne. Ako Guidova múza sa nám predstaví Nicole Kidman, v role jeho matky vystupuje Sophia Loren, jeho manželku hrá Marion Cotillard, milenku si zahrala Penélope Cruz. Okrem nich sa nám predstaví ešte Gudiova priateľka ako Judi Dench, novinárka Kate Hudson, a Guidov zážitok z minulosti – Saraghina, ktorú hrá popová hviezda Fergie.
Zvykne platiť pravidlo, že film príliš nabitý hviezdami sa, paradoxne, stáva prepadákom. No ja si dovolím tvrdiť, že tentokrát to tak nie je. Marion Cotillard hrá tolerantnú manželku, s typicky francúzskym šarmom, nežnú a oddanú, no i ona má svoje hranice a keďže Gudio ako umelec má problémy sám so sebou, dostávajú sa do konfliktu. Nicole Kidman je Claudia, režisérova hviezda, jeho múza. Od začiatku filmu sa okolo nej nesie zvláštna noblesa a potom nasleduje zaujímavý zvrat. Sophia Loren hrá starostlivú matku a radkyňu zároveň – jej syn rady naozaj potrebuje. A rovnako radí i Judi Dench, ktorej zároveň dochádzajú nervy. Penélope Cruz ako Carla režiséra zúfalo miluje a jeho umeleckosť a rozpoltenosť ju ničí. Všetky tieto konflikty a zvraty dávajú hercom priestor, ktorý využili na úrovni, no myslím si, že predsalen sa mohli zaskvieť ešte viac. Daniel Day-Lewis ale hral naozaj geniálne. Vystupuje prirodzene ako umelec, ako dieťa – trochu naivne, hravo a ľahko. Prežíva smútok, má problémy sám so sebou, všetko sa točí okolo neho a on to nevidí (a či si to uvedomí nejdem prezrádzať). Kate Hudson a Fergie sa mi vryli do pamäte hlavne vďaka tancu.
Áno, presne tak, celý film sa nesie v znamení tanečných a speváckych scén – jednotlivé hviezdy predvádzajú svoje umenie a tak podkresľujú dané okamihy deja. Celé score je chytľavé (spievam si ho doteraz) a niektoré tance tiež zanechali skvelý dojem.
Práca kamery je dobrá a v snímke sa vyskytuje množstvo pestrých scén – vnímame Taliansko z pohľadu jeho miest i prírody, sledujeme smotánku na večeri i zákulisie príprav filmu a to všetko za sprievodu dobrých svetelných efektov.
Keď mám zhodnotiť celý film subjektívne, dávam mu plný počet, pretože ma oslovil po viacerých stránkach. Ale pri objektívnom pohľade dávam 4 – cítiť tu vplyv Chicaga, snímka mohla byť ešte viac talianskejšia, herci mohli spraviť ešte viac, dej mohol byť ešte pestrejší a, čo je pre divákov rozhodujúce, film je dosť náročný na pochopenie (čo však môže byť aj výhoda).
