Diabol (Devil)
M. Night Shyamalan ešte pred niekoľko málo rokmi patril medzi renomovaných režisérov, keď dokázal natočiť také filmy ako Šiesty zmysel (1999), Vyvolený (2000) alebo Znamenia (2002). Jeho vlastné scenáre boli pomerne originálne, nechýbal v nich záverečný zvrat a mali svoju dusnú atmosféru. Avšak s pribúdajúcimi rokmi sa z jeho filmov vytrácalo všetko zaujímavé a po rozporuplnej Osade (2004) prišla Žena vo vode (2006), Stalo sa (2008) a naposledy Posledný vládca vetra (2010). Z obľúbeného Inda zostal iba akýsi vyblednutý tieň, ktorého filmy lákajú už len na kedysi slávne meno režiséra a po skončení filmu vyvolávajú skôr uštipačný úsmev ako obdiv. Ani jeho posledné prepadáky mu však nezabránili v tom, aby prišiel s novým projektom – tentokrát ale iba v úlohe producenta a autora námetu. Diabol sa tak stal prvým filmom z pripravovanej série nadprirodzených thrillerov The Night Chronicles, ktoré M. Night Shyamalan plánuje priniesť na plátna kín.
Vo výťahu administratívnej budovy vo Philadelphii sa stretáva pätica ľudí, z ktorých nikto nemá úplne čisté svedomie a minulosť. Čo čert nechcel (alebo vlastne možno aj chcel), výťah sa zasekne a dve ženy a traja chlapi zostávajú uväznení v malej výťahovej kabínke. Stiesnený priestor, blikajúce svetlá ani vzrastajúca nervozita nepridávajú nikomu na nálade. Po dlhšom výpadku svetla je jedna zo žien porezaná a narastajúce napätie na niekoľkých metroch štvorcových by sa začína stupňovať. Ďalší výpadok bude konečnou zastávkou pre jedného z cestujúcich a začína sa tak maratón podozrení a vzájomných obvinení z vraždy. So zvyšujúcim sa počtom mŕtvol sa znižuje aj počet podozrivých, no rozlúštenie záhady, kto je zosobnením samotného diabla, sa vôbec nezdá byť bližšie. Aby však klaustrofobickí diváci nemali problém s malým výťahom, dej sa odohráva i v iných častiach budovy a na scénu vstupujú ďalšie postavy. Hlavnou mimovýťahovou postavou je philadelphský detektív Bowden (Chris Messina), ktorý sa k vyšetrovaniu dostane viac-menej iba zhodou okolností, keďže neďaleko rieši prípad samovraždy. No nie všetko je také náhodné ako sa zdá na začiatku a podľa starých legiend a príbehov samovražda predznamenáva príchod samotného diabla na zem.
Film začína pomerne pozvoľna, no je to iba rozjazd pred nástupom do výťahu. Veľmi vydarená hra svetiel (prípadne ich vypnutie) skombinovaná s kvalitným zvukom a doplnená typickou hororovou hudbou vytvárajú kvalitnú klaustrofobickú atmosféru. Najmä scény, kedy je svetlo vypnuté, otvárajú dvere divákovej fantázie, keďže zo splete zvukov a ruchov si každý vyskladá svoj vlastný priebeh tých niekoľkých sekúnd. Horšie je to, že tých niekoľko scén je síce zaujímavých, no Diabol ako celok napriek svojej skromnej stopáži obsahuje pomerne dosť „vaty“, ktorá film skôr brzdí ako posúva dopredu. Herci nepodávajú žiadne extra výkony, no keďže sa na scéne väčšina z nich nezdrží viac ako pár minút, zase o takú tragédiu nejde (hoci predavač matrací mi pomerne statočne liezol na nervy, no odišiel ako prvý...).
S blížiacim sa koncom sa pomaly vyjasňuje príbeh, no nie pre každého bude úplne prekvapujúci. Stále tu hovoríme o skupine piatich ľudí a jedného policajta, pričom už logicky ich minipríbehy a minulosť musia mať buď spoločného menovateľa, alebo bod, kedy sa pretnú. Napriek tomuto faktu záver aspoň trochu pripomenie Shyamalanove dávnejšie námety a scenáre, čo je po jeho posledných filmových pokusoch určite potešiteľná správa. Diabol si pri svojom skromnom rozpočte na seba zarobil už počas otváracieho víkendu, tak je cesta pre ďalšie dve časti minisérie The Night Chronicles otvorená. Ak sa v ďalších filmoch podarí zvýšiť napätie, mohlo by sa jednať o celkom interesantnú záležitosť.
VERDIKT MOVIE MANIA: 
