Jean Gabin, herec s veľkým H
/17.5.1904 – 1976, Francúzsko/
Jean Gabin chcel byť čímkoľvek iným, len nie
hercom. Jeho otec a matka totiž vystupovali v operetách a kabaretoch, a tak
dobre poznal toto prostredie a neľahký život hercov. Človek sa však niekedy
vyberie aj po ceste, ktorou nechce ísť. Jean Gabin sa stal veľkou osobnosťou
francúzskeho filmu, uznávanou divákmi i kritikmi.
„Herectvo nie je zamestnaním pre muža, ale ľahko sa
ním dajú zarobiť peniaze, preto som sa stal hercom“, takto sa raz vyjadril
pred Marlene Dietrichovou Jean Gabin.
Jean Alexis Gabin
Moncorgé, tak znie celé meno
tohto herca, bol siedmym a posledným potomkom svojich rodičov. Po otcovi prevzal svoj umelecký pseudonym. Najprv
pracoval ako betonár, robotník v zlievárni a v autodielni. V roku 1923 ho otec
predstavil riaditeľovi kabaretu slávnej Folies-Bergéres a tak začala jeho
operetná a muzikálová kariéra. V roku 1930 získal svoju prvú úlohu vo filmovej
operete.
V roku 1930 mu navrhla
filmová spoločnosť Pathé-Nathan zmluvu na spoluprácu vo filme a on ju prijal.
V nasledujúcich piatich rokoch nakrútil 18 filmov.
Dovtedy neznámy
Jean Gabin pracoval so skupinou režisérov ako boli Jacques Tourner a Anatole
Litvak a tak rýchlo získal svoj typický imidž, ktorý sa stal jeho obchodnou
známkou: tvár vyjadrujúca cynismus a znudenosť s nedbalo hompaľajúcou sa
cigaretou. S Brigitte Helm začínal vo filmoch L´etoile de Valencia
a Adieu les beaux jours. Režisér Julien Duvivier bol natoľko nadšený
Gabinovým stvárnením scény v ktorej umiera, že nasledovali ďaľšie podobné
projekty.
„Jeana Gabina ešte pred
niekoľkými mesiacmi nikto nepoznal, a teraz sa z neho stáva veľká filmová
hviezda. Je prirodzený, dýcha z neho dobrota, zhovievavosť...vie byť komický,
ale nikdy nič nepreháňa a je obdivuhodné sledovať, čo všetko vie dostať z toho,
keď jednoducho žmurkne, mykne plecom alebo zaklope prstami na stôl,“
napísala kritička Odetta Pannetierová.
Jean Gabin - telom i dušou námorník
Jeho talent objavil
významný francúzsky predvojnový režisér Julien Duvivier a v roku 1930
dostal od neho prvú filmovú úlohu v snímke Pevnosť zatratených /La
Bandera,1934/. Gabin tu hral vydedenca spoločnosti, večného tuláka, odsúdenca.
Tento typ sa na dlhší čas stal jeho doménou.
Je to človek, ktorý síce
„životom stále kráča nesprávne, ale uchováva si svojím spôsobom čisté srdce“.
Taký bol Gabin ako nezamestnaný vo filme Dobrá parta /Les Bas-fonds,1936/
i ako zločinec na úteku vo filme Pépé-le-Moko /La Belle équipe,1936/.
Obidve tieto diela
režíroval opäť Duvivier. Za postavu ničomníka vo filmovom prepise Gorkého hry
Na dne /1936/ dostal Gabin Dellucovu cenu a za postavu
dôstojníka vo Veľkej ilúzii /La Grande Illusion, 1937/ Veľkú cenu
francúzskeho filmu. Ocenené filmy režírovala ďalšia osobnosť
francúzskeho filmu Jean Renoir. S Gabinom v hlavnej úlohe urobil
aj film Človek beštia /La Bete humaine, 1938/.
Ďalšie dva významné
Gabinove filmy režíroval Marcel Carné: Nábrežie hmiel /Quai des
brumes,1938/ za postavu dezertéra Gabin opäť dostal Dellucovu cenu
a Deň sa začína /Le Jour se léve,1939/. K obom filmom napísal scenár
francúzsky básnik Jacques Prévert.
„Gabin je hercom
s veľkým H. Nakrúcal som s mnohými ľudmi, ale nikdy som sa nestretol s takou
silnou osobnosťou. Je to fantastické, neuveriteľné, musí to vyvierať z veľkej
poctivosti. Gabin je určite najpoctivejší chlap, akého som v živote stretol,“
napísal o ňom v spomienkach Jean
Renoir.
Zľava: Bourvil, Louis de Funés a Jean Gabin vo filme Naprieč
Parížom (La Traversée de Paris, 1956)
Gabinovu úspešnú hereckú
kariéru preťala vojna. Slúžil v námornej pechote.
„...keď okolo mňa
potápali lode, to už nebol film,“
spomínal Jean Gabin. Roku 1941 sa dostal do
Spojených štátov.
Slávna nemecká diva Marlene Dietrichová na Jeana Gabina
rada spomína a bola určitý čas i jeho „matkou“, vtedy, keď spolu s J.Renoirom
ušli z nacistami obsadeného Francúzska do Hollywoodu. Režiséri a producenti
zavolali Dietrichovú, aby sa im venovala a mohla byť ich prekladateľkou
a sprievodkyňou. Musela zohnať francúzsku kávu, vedela piecť typický
francúzsky chlieb, obľúbené kapustové závitky, a aby sa Jean mal s kým zhovárať
po francúzsky.
„Jean Gabin bol bezmocný
ako ryba na suchu, spomína Marlene,
a visel na mne ako osirelé dieťa. A ja som nad ním vo dne v noci matersky
bdela. Starala som sa mu o zmluvy aj o dom. Zariadila som mu ho podľa jeho
želania. Pomáhal mi pri tom jeho priateľ, ktorý s ním ušiel z Francúzska.
Poznášala som z Farmer´s marketu a obchodov v Beverly Hills všetok možný
francúzsky tovar, aby som mu ho zútulnila“.
Jean Gabin nakrútil
v Hollywoode filmy Prístav lásky /Moontide,1942/ a Podvodník /The
Impostor,1944/ tie mu však nepriniesli úspech.
Celý svet pozná Gabinov
veľký herecký talent, lenže jeho citlivosť nie je svetoznáma. Je hrubý navonok
a drsné, chlapské spôsoby len predstiera. „Nepoznám citlivejšieho muža.
V mojich očiach bol dieťaťom, čo sa chúli na matkinom lone, aby bolo milované.“
vyjadrila sa o ňom Marlene Dietrichová.
Ale Jean Gabin nikdy
nepovedal, že Francúzsko je lepšie ako Amerika. Mal rád Ameriku, čo u Francúza bolo
nezvyčajné. Vedel ju jednoducho, rýchlo a do detailu presne zhodnotiť, čoho
väčšina cudzincov nie je schopná. Mal rád Ameriku i Hollywood, mal ho rád bez
veľkoleposti, nie však bez výhrad, a nikdy ho neanalyzoval.
Jean Gabin chcel ísť bojovať za svoju vlasť. Tajne
odišiel z Hollywoodu, odprevadila ho Marlene Dietrichová, na tankovú loď
na front v blízkosti New Yorku. Loď cestou do Maroka potopili, Gabin prežil
ponorkový útok a prišiel ako stroskotanec do Casablancy. Prihlásil sa ako
dobrovoľník do protifašistického odboja. Za bojové zásluhy bol vyznamenaný
Vojenskou medailou a Vojnovým krížom.
Zľava: Lino Ventura, Jean Gabin a Alain Delon vo filme Sicílský
klan (Le Clan des Siciliens, 1969)
Po vojne chytal Jean Gabin
druhý dych a opäť sa stretol s Marlene Dietrichovou a nakrúcali film Martin
Roumagnac /1946/. V tomto filme Gabin nadviazal ešte na svojho predvojnového
hrdinu, ale cítil, že sa musí preorientovať. Zamenil vzdor za životnú istotu. No
i s dobráckou a pokojnou tvárou sa obrátil proti neduhom spoločnosti. Gabinove
a Dietrichovej mená neboli natoľko príťažlivé, aby návštevníkov prilákali do
kín.
„Brala som si to,
pravdaže, veľmi k srdcu ako vždy, keď mám pocit, že som niekoho sklamala. Gabin
si to vôbec nepripúšťal. Vyhlásil sucho: Počkáme.“
vyjadrila sa o neúspechu tohto filmu Marlene
Dietrichová.
Hral úlohy, ako sám povedal, primerané veku, jemnejšie a ľudskejšie. Prirodzená elegancia s veľkým hereckým talentom mu umožnili rovnako dobre zahrať Jeana Valjeana v Bedároch /Les Misérables,1957/ podľa Victora Huga, tuláka v Tulákovi Archimedovi /Le clochard Archiméde,1958/, perfektného komisára Maigreta v sérii príbehov podľa Simenonových detektívok Prípad komisára Maigreta, či človeka na druhej strane zákona – šéfa gangstrov v Sicílskom klane /Le Clan des Siciliens,1969/ režiséra Henriho Verneuila s A.Delonom a L.Venturom alebo ako falošný biskup v kriminálnej komédii Svätý rok /L´anneé sainte,1976/ s J.C.Brialym, nasledovali úlohy s komikom Louisom de Funésom Gentleman z Epsomu /Le Gentleman d´Epsom,1962/ a Tetovaný /Le Tatoué,1968/, Melódia podzemia /Mélodie en sous-sol,1963/ s A.Delonom, Francúzsky kankán /French Cancan,1955/, Slnko darebákov /Le Soleil des voyous,1966/, Prepadnutie v Paname /Du rififi a Paname,1966/, Paša /Le Pacha,1968/, koprodukčný film Heroin /La Horse,1970/, Mačka /Le Chat, 1971/, Prípad Dominici /L´Affaire Dominici,1973/, Dvaja muži v meste /Deux hommes dans la ville, 1973/ s A.Delonom, Verdikt /Verdict, 1974/ so S.Lorenovou.
Na konci života bol Jean Gabin bohatý, rozmarný človek strániaci sa novinárov. Na svojom statku v Normandii choval závodné kone a zomrel v Paríži 15.novembra 1976 na infarkt a zanechal tri rozvedené ženy a tri deti. Jeho posledným prianím bolo, aby bol ako námorník pochovaný do mora. Urnu s popoľom Jeana Gabina vhodili námorníci francúzskej fregaty do Atlantiku niekoľko kilometrov od prístavu Brest v Bretánii.
Zdroj: MovieMania.sk
