Kráľovstvo zverstiev (Animal Kingdom)
Začnime tým, že matka neplnoletého Joshuu ´J´ Codyho bola mŕtva a nikto za ňou nevyronil ani len slzu. Niet sa čo čudovať. Drogy jedného dňa pozvú smrť na návštevu nejednej ochabnutej ľudskej existencii. Jediné čo vám potom zostane, je maximálne zvyšok pofidernej rodinky topiacej sa v kaluži drog a špinavých peňazí, ktorá akoby bez chrbtovej kosti robí všetko preto, aby mali policajti čo na práci a popritom sa navonok tvári, že je všetko v najlepšom poriadku. Ale, teda pekne poporiadku. Strýko Pope sa zatiaľ úspešne vyhýba pobytu v chládku ako čert krížu a strýko Darren len bezducho pritakáva plynúcim, do pekla ľudskej duše smerujúcim skutočnostiam. Aby však nebolo všetko tak ponuré, jeden člen rodiny Baz má špinavej práce akurát tak dosť a chce s riskantným podnikom raz a navždy seknúť. Krásna žena a kšeft s peniazmi na burze. Však viete... Myslíte tiež na to svetielko nádeje v tej skrz-naskrz prehnitej rodine, kde i matka troch nepodarených synov Janine (neprehliadnuteľná Jacki Weaver) zatvára oči nad špinavosťou, ktorá sa okolo nej deje a neváha napokon zosnovať aj vraždu svojho vlastného vnuka, len aby nezostala sama? Vychutnajte si to, pretože Bazova hlava zaručene dlho nezostane pohromade a Joshove tiché vnímanie okolia a túžba po pomste bez povšimnutia...
Mohol by som pokračovať ďalej a vyzradiť vám takmer všetky dejové pohnútky a zvraty, rútiace sa z takmer dvojhodinovej stopáže a ešte stále by som nedokázal popísať ako neskutočne prehnitý a bezútešný svet jednej rodiny sa nám tvorcovia snažia priblížiť. Austrálsky režisér David Michôd má skúsenosti len so zopár neznámymi dokumentárnymi záležitosťami a u nás o ňom zaručene doposiaľ nikto ani len nepočul. Nič to však nemení na tvrdení, že sa mu na poli dramaticko-gangsterských záležitostí podarilo šikovne zamiešať kartami. Nie! Na Rietchieho humor a odľahčenie dopredu zabudnite. Deväť ročné zbieranie skúseností a postupné spisovanie scenára o zločineckom predmestí Melbourne, určite nevykazuje status nadhľadu. Dostáva sa nám čistokrvná mozaika jednej jedinej rodiny rozpadajúcej sa pod ťarchou kriminálu, a nič nenasvedčuje tomu, že tento príbeh môže dopadnúť šťastne. Veľa myšlienok a skutkov nie je priamo odhalených a zostáva na divákovi, aby si ich počas pozvoľna plynúceho deja poskladal z mnoho rôznorodých náznakov. Aj napriek tomu, že film má len veľmi slabú dejovú kostru a takmer dve hodiny, na zbytočné vysvetľovačky paradoxne nieto času. Režisér právom hádže za hlavu kvetnatú stavbu deja a celú svoju pozornosť zameriava na charaktery. Na tomto mieste treba podotknúť, ako veľmi je nutné túto skladačku chápať, čoby charakterovú štúdiu o rozklade ľudského svedomia a mysle pod tlakom zločinu či polície. Dejovo sa jedná o veľmi chudobnú drámu bez výraznejšej akcie. Celý je vystavaný na našom diváckom pozorovaní, čo sa stane z hrdinami - kam ich vlastné správanie dovedie. Z toho prirodzene plynie, ako veľmi film stojí a padá na hereckých výkonoch. Pre našinca, samozrejme, obrovská výhoda v neznámych tvárach, ktorá necháva vychutnať si herecké divadlo naplno. Všetci zúčastnení sú jednoducho dokonalí. Od mladého Jamesa Frechevillea v úlohe prihľadajúceho Joshuu, cez strýka Popea v podaní skvelého Bena Mendelsohna, ktorého by ste mohli poznať z nedávneho Proroctva Alexa Proyasa, až po asi najznámejšieho Guya Pearcea v tele detektíva Nathana Leckieho, ktorý ide po krku Coleovie rodine a zároveň vidí v nevýrečnom Joshuovi istú nádej pre jeho vlastnú budúcnosť. Bez tak silnej hereckej osádky by Michôdova réžia zlyhala na plnej čiare. Navyše samotný scenár je do značnej miery skúpy na slovo a skôr necháva vyniknúť sile okamihu a zúčastnených, ako by mal zbytočne obkecávať. Častokrát bez hudby a zvukových doprovodov s kamerou za chrbtom alebo v statickom obraze plynú z plátna iba čisté emócie. O policajné oddelenie sa dej len jemne obtiera v súvislosti s vyšetrovaní podozrivých, a ich častokrát rovnako nehanebné činy sú našej mysli ponechané napospas. Preto aj postava Nathana je sem skôr pre lepšie pochopenie druhej strany. Doo prostredia však nie je vsadený samoúčelne. Cez jeho aktivitu lepšie vnikáme do Joshuovho komplikovaného vnútra a intenzívnejšie chápeme celkový tlak okolností, čoraz viac stláčajúce Coleovie rodinu.
Vo výsledku sa jedná o pomerne ťažšie stráviteľnú záležitosť, aj keď sa to zo začiatku vôbec nemusí tak zdať. Na konci sa preto podaktorí pristihnú, že vôbec netušia, o čo v tomto „kráľovstve nezmyslu“ vlastne komu ide, no je potreba si uvedomiť, že sa jedná presne o ten prípad, kedy sú stredobodom pozornosti ľudia a ich reakcie a nie vizuál či počet rozbitých áut. Zopár útekov pred zákonom, či pomsta rodinného príslušníka ani zďaleka nedokážu vynahradiť inak dramatické vyznenie.
Pre divákov, ktorý podobné vzťahové a ľudské záležitosti trávia radšej cez cool obrázky, odporúčam vyhnúť sa veľkým oblúkom. Ostatní záujemcovia, ochotní naladiť sa na polovičatý minimalistický prístup režiséra a množstvo ťažko stráviteľných situácií majú dvere otvorené dokorán. Nedokážem posúdiť, nakoľko si práve vás Kráľovstvo zverstiev dokáže omotať okolo prstu, ale ak máte záujem porozmýšľať si nad hranicami materinskej lásky, či nad absurditou resp. logikou správania sa ľudí, ktorý sú už tak hlboko na dne, že si samotné dno ani nepripúšťajú, je tento film presne pre vás. Navyše, pre vytrvalcov bdelých až do konca si režisér necháva malý bonbónik, ktorý trošku zamotá hlavu (alebo vyjasní?) okolo Joshuovho už tak neodhadnuteľného charakteru....Chuťovka skôr pre tých náročnejších...
VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © ASFK
