Hodnotíme: Stargate Universe a koniec fenoménu

17.5.2011|Ľubo Martiniak|
Hodnotíme: Stargate Universe a koniec fenoménu Posledná televízna séria s prívlastkom Stargate skončila. Ako inak nižšia sledovanosť je dnes logicky tým najväčším meradlom úspešnosti. Tento fakt by sme ešte pochopili, keby spolu s Universe neskončila i celá sága Stargate, ktorú sme mohli vídať na televíznych obrazovkách takmer 14 rokov v rôznych filmových variantoch. A preto myslíme, že táto dnes už kultová seriálová a filmová obluda si zaslúži nejaké to nostalgické a rekapitulačné slovko navyše. Veterán menom Stargate Stargate je skutočný fenomén. Dovolím si tvrdiť, že vychoval minimálne celú jednu generáciu priaznivcov sci-fi žánru, a pokojne živí ešte aj dnešnú mládež. Sám som túto ságu a všetky jej „spinoffy“ sledoval od začiatku. Tešil sa a jasal nad novými epizódami a nad nekonečnou fantáziou scenáristov. Množstvo nápadov v ešte väčšom množstve filmového materiálu. Fenomén Stargate sa vo výsledku môže pochváliť troma televíznymi hranými sériami a jedným animovaným nepodarkom menom Stargate: Infinity, ktorý bežal, chvalabohu, len v jednej jedinej sérii v rokoch 2002 – 2003. Okrem toho sme mohli vidieť štyri celovečerné filmy na čele s najstarším veteránom Stargate už z roku 1994 s Kurtom Russellom v úlohe Jacka O´Neila. Navyše povychádzalo more knižných resp. komixových, prevažne amatérskych „fan“ príbehov. Už po uvedení úvodného filmu v réžii Rolanda Emmericha, ktorý plnohodnotne bežal i v amerických a európskych kinách bolo jasné, že takýto geniálny námet nemôže len tak skončiť. Samotný Emmerich plánoval celú trilógiu, no plány ohľadom Dňa nezávislosti mu tento zámer nedovolili zrealizovať. Štúdio MGM následne v roku 1997 pristúpilo už iba k seriálovej variante Stargate SG-1, tak ako ju poznáme v súčasnosti. Dnes už vieme, že to bolo jedno z najrozumnejších rozhodnutí štúdia a my sme mohli jasať nad genialitou vkusne rozpracovaného akčného sci-fi seriálu, ktorý rozvíjal ďalej svoju vlastnú mytológiu. SG-1 dostala na úvod plnohodnotný pilot pod názvom Stargate: The Childern of the Gods, ktorý v roku 2009 získal nový trikový outfit, navyše v dlhšom režisérskom zostrihu. Na tento seriál o skupine pozemských prieskumníkov z veliteľstva SGC putujúcich bránou Stargate na čele s vždy pohodovým Jackom O´Neilom, ktorý riešia a objavujú rôzne neuveriteľné častokrát až filozofické problémy a ochraňujú našu galaxiu pred hrozbou z vesmíru, nadviazal súčasne i „spinoff“ Stargate: Atlantis (2004). To, že dokázali vedľa seba existovať dva bratské seriály takmer tri roky (2004 - 2007), svedčalo o hlbokej studnici nápadov a o širokej fanúšikovskej základni, ktorá bola ochotná pristúpiť na bravúrne paralelne rozpracovanú ságu. Tým dostal seriál úplne iný priam až osudový rozmer, ktorý nemal v televízii obdobu. V roku 2007 varianta SG-1 skončila a ďalej pokračoval už len možno trošku slabší (práve o Richarda Deana Andersona) Stargate: Atlantis, ktorý sa na televíznych obrazovkách uživil v piatich sezónach až do začiatku roka 2009. Atlantis bol dejovo i charakterovo veľmi podobný SG-1. Podobne mal naštartovanú hlavnú dejovú linku točiacu sa okolo potopeného mesta Altantis v sústave mimo našej galaxie, na ktorú je naviazaný problém s krvilačnou mimozemskou rasou Wraithov. O´Neila vystriedal John Sheppard a jeho prieskumná skupina a objavovanie nepoznaného v dejovo samostatných epizódach mohlo pokračovať ďalej. Navyše tieto dve najdlhšie série Stargateu dostali i celovečerné bonusy. Stargate SG-1 sme si mohli užiť v celkovo dvoch celovečerných filmoch. Obidva boli uvedené pomerne nedávno roku 2008. Jeden z nich Stargate: The Ark of Truth bol natočený v podstate ako plnohodnotné zakončenie série SG-1, v ktorom sa tým SG-1 pokúšal zabrániť invázii mimozemskej polopovznesenej rasy Ori. Druhý Stargate: Continuum bol však už samostatným celovečerákom s vlastným dejom točiacim sa okolo invázie goa´uldov na Zem, kde sa tvorcovia pustili do cestovania v čase, ktoré bolo i v samotnej sérii zakaždým vďačnou, no nie príliš častou témou. Atlantis mal však už iba jeden celovečerák pod názvom Stargate Atlantis: Rising z roku 2004. Podľa roku je už asi každému jasné, že sa jednalo o pilotný film série, v ktorej dôjde na samotný objav adresy do mesta Altantis vo vzdialenej galaxii Peagasus. Jediný film pre Atlantis mal však práve v tomto roku doplniť ešte jeden celovečerák z pera scenáristu Josepha Mallozziho, ktorý však skončil v šuplíku. Ktovie, plnohodnotného uzatvorenia Atlantisu sa možno jedného dňa dočkáme, no po neblahom páde aktuálnej série Stargate: Universe, o ktorej bude ešte len reč, sa táto myšlienka stáva ešte hmlistejšou. Od Atlantisu k Universeu Na záver „nekonečného“ Atlantisu nadviazal ešte v tom istom roku 2009 už spomínaný „spinoff“ Stargate: Universe. Cieľ tvorcov bol jasný a výrazne odlišný od pôvodnej série. Tí čo to nepochopili už zo slov scenáristov ešte pred premiérou, sa o tomto tvrdení presvedčili hneď po prvých epizódach. Diametrálne odlišný dej a príbeh, v ktorom brána hrá už iba druhé husle, sa nejednému odrastenému fanúšikovi nepozdávala – prechod od akcie a vedeckých hypotéz k dráme a strachu z prežitia. Myšlienka sprístupniť dej aj bežnému tuctovému divákovi, ktorý nie je práve fanúšikom sci- fi žánru nebola teda najšťastnejšia myšlienka. V akomkoľvek inom prípade (sérii) by sa podobné kroky dali pochopiť, no v prípade Universea to bol už na začiatku klinec do rakvy. Tento akt zmeny, ktorý mal zvýšiť ratingy a pritiahnuť divákov, tak stroskotal na rozporuplných názoroch. Tvorcovia sa snažili ku konci prvej sezóny rozohrať starú známu dejovú linku, tentokrát vysoko filozofickú myšlienku ohľadne hľadania prapôvodu vesmíru a jeho prvotnej inteligencie (v podstate Boha), ktorá by sa ťahala celou sériou, avšak neprehľadné topenie sa v dramatických kľučkách a charakterových štúdiách sa tvorcom akosi nedarilo vyškrtať. Rozporuplné „Universum“ Spomínané charaktery boli však bravúrne, ľudsky rozpracované, a najmä nevídane uveriteľné. V istých situáciách som chápal smerovanie seriálu, no zároveň som strácal pocit, že sledujem Stargate. Akcia ustupovala dráme a pozvoľný postup deja nie a nie skončiť. Na druhej strane náhodná skupinka prevažne obyčajných ľudí, vojakov, a pár vedcov uväznených na starobylej antickej lodi Destiny, logicky nemohlo napredovať tak dynamicky ako tím SGC. Tým sa tvorcovia dostali sami do slepej uličky, z ktorej viedla len cesta charakterovej sci-fi. Riešilo sa viac diplomacie a čaro akčno-mytologickej značky Stargate plnej šokujúcich objavov sa vytrácalo. Nie že by akcia ustúpila úplne do úzadia, ale tých pár opakujúcich sa pletiek s neznámymi mimozemskými civilizáciami (teda presnejšie dvoma) a neustály boj o prežitie začínali už pomaly nudiť. Spojenie so Zemou pomocou kameňov akurát ďalej rozvíjalo dramatické pletky a záverečné cestovanie v čase v druhej sérii, ktoré spôsobilo kopec absurdných situácií bolo síce perfektne premyslené a pre záver série ako takej až osudové, no v rámci dejovej linky misie Destiny absolútne bezvýznamné. Ťažko povedať, nakoľko tvorcovia vedeli, že ďalej ich televízia nepustí, a nakoľko museli prerábať scenár. Každopádne po dlhšej pauze uprostred druhej sezóny prišli so zakončením s akým prišli. Samozrejme bolo jasné, že misiu Destiny sa nepodarí v deji naplniť, a tak zvolili šalamúnske riešenie, ktoré prinieslo alternatívnu budúcnosť posádky a otvorené zakončenie v hybernačných komorách. Suma sumárum, dobre naštartované pokračovanie odkazu Stargate nedostalo práve plnohodnotného nástupcu, čo sa podpísalo aj na klesajúcej sledovanosti. Nič to však nemení na tom, že ako pokus o zmenu mal Universe viac než dobre naštartovanú pozíciu, z ktorej by sa v budúcnosti dalo ešte pohodlne ťažiť. Kde bol teda problém? Odchované diváctvo jednoducho nezaujímali charakterové pletky. Toto jadro fanúšikov fenoménu Stargate chcelo presne ten široký, nádherne osudový a neprebádaný vesmír, ktorý naštartovali jeho predchodcovia. Universe v prvotných diváckych predstavách otváralo nekonečné možnosti fantázie a skôr to filozofické hľadanie. Všetko však raz musí skončiť a výnimkou nemôže byť ani Stargate. Okrem toho nič ešte nie je stratené. V televízii sa plány menia takmer denne, takže nie je nikde napísané, že sa k nášmu obľúbenému kultu jedného dňa nevrátime v poctivom nástupcovi pôvodnej série, ktorý prispeje k zabudnutiu na nemastný-neslaný Stargate: Universe. O tom svedčí aj fakt, že štúdio MGM sa v najbližšej dobe ešte nechystá vzdať svojich licenčných práv. Na cestu a záver: Na tomto mieste by bolo dobré priať si do budúcnosti návrat k tejto téme. Snáď sa niekto ešte spamätá a osloví divákov ďalším podareným spinoffom. Ešte stále je čo vyrozprávať. Už teraz sa zaručene teším a ďakujem tým, čo tento čiastočne nostalgický a vyčerpávajúci článok dočítali až sem. Zdroj:  MovieMania.sk Foto © archív

Súvisiace články

Seriálové novinky HBO na apríl 2021

Seriálové novinky HBO na apríl 2021

Po filmových novinkách prichádzajú na rad seriálové novinky. Priaznivci seriálov si určite prídu na svoje, tešiť sa môžu napríklad na...