Nezabudnuteľný Poliak Zbigniew Cybulski
(3.11.1927 – 1967, Poľsko)
V jedno nedeľné januárové ráno roku 1967 na wroclavskej stanici naskakoval oneskorený pasažier do idúceho vlaku. Spadol pod kolesá a o niekoľko hodín zomrel v nemocnici. Zbytočná smrť človeka, ktorý sa už za svojho krátkeho života stal legendou, mýtom, symbolom. Bol to veľký poľský herec Zbigniew Cybulski. Zomrel ako žil, písali noviny. V behu, unáhlene, stále akoby hľadal svoj cieľ, zmysel života.
Zbigniew Cybulski
Zbigniew Cybulski – muž
s tmavými okuliarmi a napätým výrazom – stelesňoval postoje, túžby a sny svojej
a zároveň niekoľkých ďalších generácií.
„Mnohokrát ho
porovnávali s iným hercom, symbolom Ameriky – Jamesom Deanom. Tak ako
Dean bol svojho času zosobnením určitej epochy amerického filmu /viď jeho
životopis v našom profile/, ale i celej americkej spoločnosti, tak aj Cybulski
bol vyjadrením nielen určitého vývojového štádia poľskej kinematografie, ale
i životného pocitu poľskej mládeže – a zďaleka nielen poľskej – na prelome
päťdesiatych rokov,“ napísala neskôr
kritika.
Od smrti Cybulského prešlo
takmer 40 rokov, mnohé mýty padli, zrútili sa symboly, na legendy sa zabudlo.
A predsa keď si pozrieme ktorýkoľvek z filmov, kde hral, jeho herecký prejav nás
elektrizuje, upúta, nadchne. Nezabudnuteľný je
predovšetkým jeho Macek Chelmicki z filmu Popoľ a diamant /Popiól
i diament, 1958/ režiséra svetového mena Andrzeja Wajdu. Tento tragický hrdina z prvých povojnových rokov, ktorý
sa má rozhodnúť, či vyplniť rozkaz, alebo ísť za hlasom svojho svedomia,
stelesňuje osudy celej vojnovej generácie. Na osude jednotlivca režisér ukázal
vlastne osud celého národa.
Lyrický hrdina
v dramatických situáciach, ktoré sú nadčasové, zodpovedal Cybulského
prirodzenému hereckému naturelu. Nerozhodovalo, či žil
v súčasnosti, ako napríklad vo Wajdovom filme Nevinní čarodejníci
/Niewinni czarodzieje,1960/ alebo vo filme Salto /1965/ režiséra
Tadeusza Konwického, či v minulosti, ako vo filme Rukopis nájdený
v Zaragóze /Rekopis znaleziony w Saragossie,1965/ režiséra Wojciecha Hasa.
Zbigniew Cybulski vo filme Popoľ a diamant (Popiól i diament, 1958)
Zbygniew Cybulski každú postavu dlho dotváral na svoj obraz, podmanil ju, podriadil svojim hereckým výrazovým prostriedkom. A potom ju zahral tak, ako keby oddávna prežíval jej život. Hral seba samého v rôznych situáciach a rôznych kostýmoch. Nenávidel rutinu a šablónovitosť. Jeho prevteleniam divák uverí okamžite, a to je najvyššie ocenenie. Divákov i kritiku mimoriadne zaujal aj Cybulského hrdina z filmu Ôsmy deň týždňa /Ósmy dzien tygodnia,1958/ režiséra Aleksandra Forda. Je to človek, ktorý láskou túži zmeniť svet. Po rokoch naň nadviazala úloha Frederika vo švédskom filme režiséra Jőrna Dőnnera Milovať /Att älska,1964/.
O Zbigniewovi Cybulskom
vyšli a vychádzajú monografie doma i v zahraničí, roku 1969 Jan Laskowski
nakrútil jeho filmový životopis pod názvom Zbyšek, robia sa retrospektívy
z jeho filmov, jeho osobnosť presahuje rámec umenia. Bol to vynikajúci umelec
a zaujímavý človek – srdečný, objavujúci sa všade tam, kde ho najmenej
očakávali, stále v strehu, plný energie a chuti s každým si pohovoriť, prijať
názor iných, ale za svoju pravdu hotový položiť hlavu.
Nie náhodou mu venoval
pozornosť francúzsky filmový režisér René Clair, francúzski spisovatelia
Vercos, Louis Aragon a Jean Cocteau, taliansky
spisovateľ Alberto Moravia, nemecká herečka Marlene
Dietrichová... Ktorákoľvek jeho rola od
životných až po tie vo filme, v divadle, televízii či rozhlase je
neopakovateľná.
„Odišiel v polovici
slova, v polovici gesta, tak ako bol zvyknutý odchádzať z priateľských
stretnutí, keď sa ospravedlňoval, že odchádza iba na chvíľku,“
napísal o ňom jeho priateľ, poľský filmový
kritik Krisztof Teodor Toeplitz.
Po jeho tragickej
predčasnej smrti natočil Wajda Všetko na predaj, film inšpirovaný
hercovým životom.
Jeho ďalšie filmy: Ako byť milovaná /Jak byc kochana,1963/, Kariéra /1955/, Koniec nocí /Koniec nocy,1957/, Vlak /Pociag,1959/, Láska v dvadsiatich rokoch /L´amour á vingt ans,1962/, Dvojitý delfín /Jutro Meksyk,1966/, Šifry Szyfry,1966/, posledný film Jovita /Jowita,1967/, najlepší komediálny film Giuseppe vo Varšave /Giuseppe w Warszavie,1964/ a ďalšie.
Zdroj: MovieMania.sk
