Profesionálna manželka (Potiche)
Dej filmu, ktorý je adaptáciou bezmennej hry Pierra Barilleta a Jeana-Pierra Gredyho, sa odohráva na konci 70. rokov 20. storočia. V malom mestečku Sainte-Gudule sa odohráva komický príbeh točiaci sa v prvom rade okolo postavy vynikajúcej Catherine Denevue. Pôvodný názov Potiche znamená vo francúzštine krehkú vázu zo vznešeného materiálu a používa sa ako ekvivalent nášho "domáca panička".
Žena v domácnosti Suzzane Pujol nemala tridsať rokov manželstva na práci nič iné ako starať sa o manžela, deti, ich deti, písanie básničiek a sem-tam nejaké ručné práce. Jej manžel despoticky vládne nielen v domácnosti, ale aj vo veľkej továrni na dáždniky. Hrebienok mu zrazia zamestnanci a po sérií štrajkov je Suzzane nútená prevziať manželovo kreslo vo vedení továrne. Ku všeobecnému prekvapeniu sa vedenia ujíma s veľkým nadhľadom, gráciou a zdravým rozumom. Snaží sa vyjsť z nepriaznivých čísel po dlhodobých štrajkoch. Darí sa jej najmä s pomocou syna, dcéry a nečakane aj s pomocou socialisticky ladeného politika Babina (Gérard Depardieu). Po niekoľko mesačenej rekonvalescencii sa vracia Robert Pujol do perfektne šliapajúcej a napredujúcej továrne pod vedením Suzzane. Ale nová pozícia nie je to jediné s čím Suzzane bojuje. Doteraz trpezlivo tolerované zálety manžela sa jej s novo nadobudnutou samostatnosťou javia celkom inak.
Francúzskymi médiami ospevovaný a milovaný režisér Francois Ozon je známy vášňou pre herečky, najmä pre tie v jeho filmoch a najlepšie s pár rôčikmi navyše. Sám svoju vášeň označuje za" ľúbostný vzťah, ale nie v sexuálnom zmysle". Po sérií dramatických a formálne vážnejších filmov sa opäť vracia k odľahčenejšej forme prevedenej do ľahkej divadelnej komédie. Filmu 8 žien (2002), ktorý ho katapultoval do širšieho povedomia tiež dominuje silný ženský princíp. V Profesionálnej manželke je jeho hlavnou nositeľkou Catherine Denevue. Vo svojich šesťdesiatich siedmych rokoch nezanecháva akúkoľvek pochybnosť nad stvárňovanou postavou, ktorá je zatiaľ len v stredných rokoch. Nepôsobí na nás ako zostarnutá bývalá hviezda, ktorej sa tlieska z princípu. Potlesk si zaslúži právom predovšetkým energiou, ktorú rozdávala, či už ako domáca panička, riaditeľka továrne alebo ambiciózna politička. O tom či je film komédia alebo paródia nás nútia uvažovať dve strany jej povahy. Zrelá dáma nestráca šarm ani keď rozpráva o radovánkach, ktoré zažívala ako mladá manželom neuspokojená panička.
Film sa pohybuje na hranici medzi komédiou a paródiou. Spočíva to najmä vo výbere predlohy, ktorá je dnes pôsobí ako mierne zastaralá aj v spojitosti s "medzi-triednym" zakázaným zväzkom. Vtedy zosmiešňovala feminizmus ako dobový trend a výstrelok bohatých žien. Vtipne pôsobí najmä tým, že sa ani nesnaží evokovať atmosféru filmov 70. rokov, ani 70. rokov samotných. Francois Ozon nám predostiera ich hypreštylizovanú podobu - pastelové odtiene malebných interiérov, v ktorých sa prevažne dej odohráva, ale aj vychádzka do lesa či scény v továrni, kde vytvára podobnú atmosféru. Tú dotvára v neposlednom rade aj príjemná oddychová hudba.
Za najväcší prínos považujem herecké výkony. Catherine Denevue, Gérarde Depardieu, ale aj ostatný postarší herci excelujú vo svojich rolách. Nepochybne najväčšiu zásluhu na ich výkonoch má množstvo postáv podvádzaných a podvádzajúcich, milovaných a nenávidených, ktorých si vo svojich kariérach zahrali pravdepodobne už nespočetne veľa. Suzzane ale aj Babin majú citovú hĺbku, ale aj nebývalú zrelosť, ktorú im pridáva vek a skúsenosti.
Francois Ozon vytvoril veľmi príjemnú komédiu, na ktorú ani najprv nemusíte mať tú správnu náladu on sám vám ju vytvorí. Neobsahuje prvoplánové vtipy, po ktorých sa hádže celé hľadisko na kolená. Nechá diváka, aby si po malých množstvách utváral pointu sám. S psychikou diváka narába opatrne, ale vždy tak, aby ho nakoniec oblial blažený pocit spokojnosti. Nakoniec je to teda príjemná komédia predvádzajúca nečakané zvraty už zdanlivo daného a nezmeniteľného života. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Continental Film
