Frankenstein

24.8.2011|-jr-|
Frankenstein

1931 Mladý vedec stvorí z mŕtvol príšeru. Experiment má bohužiaľ tragický koniec.

TVORCOVIA:
Boris Karloff (43) ako Príšera; vlastným menom Pratt, nastúpil príšerne 40 ročnú vládu hrôzy.
Colin Clive (33) ako doktor Henry Frankenstein; objavil sa tiež vo Frankensteinovej neveste (The Bride of Frankenstein, 1935). Ako 37-ročný zomrel na následky alkoholizmu.
Mae Clarkeová (24) ako Elizabeth; rodená Klotzová. Toho roku jej Jimmy Cagney pritlačil na  tvár polku grapefruitu, čo bola jej najvýraznejšia rola na plátne.
John Boles (35) ako Victor; špión z prvej svetovej vojny a spievajúca hviezda na Broadwayi s dlhou a vyrovnanou filmovou kariérou.
Edward van Sloane (49) ako doktor Waldman; zaškatuľkovaný ako herec profesorských úloh.
Carl Laemmle mladší (23) producent; jeho kariéra v neskorších rokoch upadla do zabudnutia.
James Whale (35) režisér; britský režisér pôsobiaci na Broadwayi a v Hollywoode nováčik. O desať rokov neskôr na výslní filmu opustil svet celuloidového pásu a utiahol sa do ústrania. Venoval sa maľovaniu až do dôchodkového veku.

VZNIK:
Film Dracula od štúdia Universal sa stal začiatkom roku 1931diváckym hitom číslo 1 a nový šéf štúdia Carl Laemmle mladší mal veľkú chuť tento úspech znovu zopakovať... Jeho prianie sa splnilo. Diváci filmového Frankensteina priam milovali. Naviac od tej doby veľmi cítili s príšerou Borisom Karloffom. Bol tak hrozný, tak dojemný a úchvatný, že úradníci Universalu si všimli ako  diváci počas premietania boli v šoku a vyšli na chvíľu zo sály a potom sa vrátili.  Frankensteinov príbeh vždy zarobil veľké peniaze. Román napísala v roku 1817 devätnásťročná Mary Shelleyová kvôli stávke uzavretej medzi manželom Percym Shelleyom a lordom Byronom. Frankenstein na pultoch nikdy nechýbal a aj po mnohých rokoch  ľudia vedeli, že Mary je úspešná spisovateľka, ktorá si vzala nevýznamného básnika. Počas života sa jej románom inšpirovalo až deväť hier a vyniesli jej ďaleko viac peňazí než Percyho básne.
Tiež sa filmu znovu darilo a to v roku 1938, kedy bol znovu uvedený do kín spoločne s Draculou. Do kina prišlo až 4000 ľudí, ktorí sa nemohli dočkať kedy tieto filmy uvidia. Riaditeľ biografa okamžite prenajal ďalšiu sálu v susedstve a začal sa premietať aj tam.
Frankenstein vyniesol Borisa Karloffa na dlhú a výnosnú hviezdnu dráhu zloduchov, ktorá  kontrastovala s jeho skutočnou jemnou a dvornou povahou.

ZO ZÁKULISIA:
Film naháňa hrôzu aj dnes, skúste si to predstaviť ako asi v dobe svojho vzniku roku 1931 mohol na jednoduchých divákov zapôsobiť. Pokiaľ si Frankenstein udržal aj cez priepasť času vplyv na divákov, tak kľúčom k jeho úspechu bol  citlivý výkon Borisa Karloffa. Na jeho tvári boli nánosy účinnej hmoty a divadelných líčidiel. Pritom bol na túto úlohu až tretí v po radí. Lon Chaney, muž tisícich tvárí v mnohopočetných nemých hororoch, ktorý mal hrať Draculu a Frankensteina zomrel na rakovinu hrtana. Ako následníka mu pridelili emigranta maďarského pôvodu Bélu Lugosiho, ktorý v tom čase hrával v divadle Draculu už tri roky. Lenže Lugosi nebol ako Lon Chaney. Sprotivil sa mu zložitý makeup príšery a nechcel  hrať  úlohu, v ktorej  nebude môcť  hovoriť. Po kamerových skúškach sa šéfovia Universalu zhodli na tom, že Lugosi nie je tou najlepšou voľbou pre úlohu Frankensteina. Honba za príšerou pokračovala. Ľudia z Universalu začali nakoniec premýšľať o tom, že by príšera mohla zvládnuť dialóg. Zvukové filmy totiž prevládli nad nemými a broadwayských režisérov, kde medzi nich patril aj James Whale, si v Hollywoode veľmi cenili. Mohol si vyberať ponuky a vyfúkol tak réžiu francúzskemu režisérovi Robertovi Floreymu, ktorý už vykonal prípravné práce Frankensteina.

Frankenstein (1931)

A predsa Whalov film sa stal nepochybnou klasikou! Najväčším Whaleovým darom bolo objavenie Borisa Karloffa, v tej dobe veterána šesťdesiatich drobných filmových úloh. Režisér si ho všimol pri stole v krčme štúdia Universal. Whale neskôr hovoril, že ho na Karloffovi upútalo čosi nevysvetliteľného na jeho tvári. Fyzicky síce nedostačoval, ale to sa dalo ľahko zmeniť – najdôležitejšia bola jeho podivná, prenikavá osobnosť! Cez hrubú vrstvu líčidiel sa Karloffovi podarilo preniknúť jeho osobnosťou. Vďaka skutočnému tvorcovi príšery maskérovi Universalu Jackovi Pierceovi. Výsledok Whaleovej práce bol triumfom pre kameru, ale neradostným údelom pre Borisa Karloffa. Odhady, koľko celá maska vážila sa rôznili od piatich do desiatich kilogramoch. Len každá topánka s desaťcentimetrovou podrážkou vážila takmer 9 kg. Pleť príšery tvorila hmota, ktorá nezapôsobila len na divákov, ale aj na samotného Karloffa. Sivomodrá farba na masky vrhala tie správne senzačné tiene. Boris dotvoril svojimi viečkami konečný efekt. Chcel, aby oči príšery nevyjadrovali inteligenciu, preto jeho viečka zostali napoly spustené. Aby to dosiahol, tak si viečka zaťažil vrstvami vosku, ktorý sa používa na úpravu mŕtvych v pohrebných ústavoch. Maskérovi nestačilo , čo je na tvári, tak  do úst Karloffa vložil drôtené svorky, aby mu stiahli kútiky úst smerom dolu. Prsty mu natrel čiernym krémom na topánky. Skrátený kostým ho opticky predlžoval a  nohavice vypínali oceľové výstuže.
Kto by nechcel byť filmovou hviezdou? Chudák Boris počas nakrúcania v auguste a septembri roku 1931 sa riadne potil a spod oceľovej konštrukcie mu tiekol prúd potu. Horúčavou a potom sa mu piekla hlava, takže bolo treba, aby Pierce neustále upravoval jeho masku. Karloff si napriek tomu udržoval zmysel pre humor.
Celková podoba príšery bola pred premiérou na plagátoch, reklama  dlho udržala tajomstvo pod maskou príšery. Borisa napríklad vodili z maskérne na pľac a naspäť pod prestieradlom. Pri odstraňovaní masky sa začalo u jazvy na čele, ktorá sa dala dobre vziať do ruky. Boli problémy s odstraňovaním zátky na krku príšery (elektródy, s ktorými ho oživili). Karloffovi po nich zostali jazvy aj po desaťročiach. Raz sa Boris Karloff o svojej postave pred štábom po premiére vyjadril pateticky: „moja drahá stará príšera, dlhujem jej za všetko. Je to môj najlepší kamarát“.

VŠIMNITE SI:

  • Niektorých známych scenérií. Dedinu postavili pre predchádzajúci Laemmleho hit Na západnej fronte kľud (All Quiet on The Western Front, 1930).
  • Niečoho, čo príšere chýba. Jack Pierce žiadal Karloffa, aby si dal preč falošné zuby, ktoré mal na pravej strane a tým jeho tvár pôsobila vpadnutejším dojmom.
  • Strihu, ktorý zapôsobil strašným dojmom. V pôvodnej verzii bolo, že príšera sa stretne s malým dievčatkom Máriou, ktorá hádže kvety do vody a príšera sa k nej pridá. Keď kvetiny doplávali, natiahne sa príšera za Máriou a hodí ju do vody, aby zistil, či bude plávať. Lenže jeho experiment nevyšiel. Carl Laemmle mal pocit, že je to príliš doslovné. Takže prvá generácia divákov videla strih hneď po zábere, keď sa príšera približuje k dievčatku. Potom vidíme Máriu mŕtvu v náručí jej otca, ktorý naznačuje krutejší čin než nechcené utápanie. Vynechaný záber archivovali pre neskoršiu dobu.

 

  Foto © archív

Súvisiace články

Comic-Con: Top Gun: Maverick trailer

Comic-Con: Top Gun: Maverick trailer

Tom Cruise prišiel do San Diega na jeden z najväčších pop-kultúrnych eventov, Comic-Con predstaviť dlhoočakávané pokračovanie filmu...