Marilyn Monroe - Nezabudnuteľná Sugar

2.10.2011|Jozef Rigo|

(01.06.1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – 05. 08.1962, Los Angeles, Kalifornia, USA)

Herečka Marilyn Monroe zosobňovala stupeň najväčšej hollywoodskej slávy. Blond vlasy, vyzývavý pohľad a neskrotné pery z nej urobili bohyňu 50-tych rokov. Na jednej strane pôsobila veľmi zraniteľne, na strane druhej mala pulzujúci sexappeal.

Marilyn, vlastným menom Norma Jeane Mortensen, sa narodila 1. júna 1926 v Los Angeles v Kalifornii. Meno jej otca nikdy súd nepotvrdil. Aj preto ju neskôr pokrstili po matke Gladys Baker ako Normu Jeane Baker. Jej matka pracovala vo filmovej strižni štúdií RKO, ale psychické problémy spôsobili, že ju museli umiestniť do psychiatrickej liečebne. Norma Jeane prežila väčšinu svojho detstva v pestúnskych rodinách a dva roky v sirotinci. Dvere za ním zavrela v roku 1937, keď začala bývať pod spoločnou strechou s tetou Grace a jej manželom. Toho ale zamestnávateľ v roku 1942 presunul na východné pobrežie a manželia si viac nemohli dovoliť 16-ročnú Normu živiť. Budúca hviezda mala iba dve možnosti - vrátiť sa do domova alebo sa vydať.

V júni 1942 si vymenila obrúčky s 21-ročným susedom Jimmym Doughertym, s ktorým chodila pol roka. Dvojica bola šťastná, kým Jimmy vstúpil do služieb námorníctva. V roku 1944 ho odvelili do južného Tichomoria. Po jeho odchode sa Norma zamestnala na montážnej linke vo fabrike na výrobu padákov. O niekoľko mesiacov ju objavil fotograf David Conover, ktorý v tom čase fotografoval pre časopis Yank ženy pracujúce v prospech vojny. Do dvoch rokov sa z nej stala žiadaná modelka a začala navštevovať hodiny herectva. Pre modelingovú agentúru Blue Book fotila reklamy na potraviny a šaty.

Keď sa Jimmy v roku 1946 vrátil, Norma sa musela rozhodnúť medzi kariérou a rodinou. V júni toho roku sa rozviedli a so spoločnosťou Twentieth Century Fox podpísala prvý filmový kontrakt. Už od detstva Norma Jean túžila sa stať filmovou hviezdou. V tomto sne ju veľmi podporovala teta Grace. Cesta k jej úspechu bola zložitá, čakal ju rad mužov, ktorí jej pomáhali, čakala jej séria potratov. Nakoniec ju čakala zmluva s Twentieth Century Fox (1949). Týždenne zarábala 125 dolárov. Čoskoro si prefarbila vlasy a zmenila meno. Priezvisko Monroe prebrala od starej mamy. Norma Jean si prevzala meno od herečky z Broadwaya Marilyn Millerovej (zhodou okolností sa potom Marilyn Monroe vydala za spisovateľa Millera). Jej prvá rola vo filme The Shocking Miss Pilgrim mala iba čiastkový charakter. Jej prvým filmom bol Nebezpečné roky (Dangerous Years, 1947). Do 50-tych rokov hrala menej významné postavy.

Zmluvu s Foxom jej nepredĺžili a Marilyn stratila prácu. Zúfalo sa potrebovala dostať z dlhov a vlastniť svoje auto naďalej, aby mohla dochádzať na castingy. Tak sa jedného dňa objavila u  fotografa Toma Kellyho, ktorý jej zaplatil 50$ za jej erotické pózovanie. Tieto fotografie boli neskôr použité v kalendári "Golden Dreams" a to už bola vtedy Marilyn hviezdou. V roku 1952 vyšiel prvýkrát časopis Playboy a Marilyn bola historicky prvou playmate. Marilyn nikdy nemala problémy s nahotou. Keď sa snímky objavili na verejnosti a zistilo sa, že na nich nie je nikto iný ako božská MM, štúdio sa bálo, že jej to poškodí kariéru...

Neskôr však dostala ponuku účinkovať vo filme Všetko o Eve (All About Eve, 1950), ktorý bol rozhodujúci. Výsledkom boli ponuky do filmov ako Urobme to legálne (Let's Make ItLegal, 1951), Taký mladý, ako sa cítiš (As Young As You Feel, 1951), Omladzovací prostriedok (Monkey Business, 1952)Neobťažuj sa klopať (Don't Bother to Knock, 1952). Hviezdneho neba sa po prvý raz dotkla vďaka filmu Niagara z roku 1953. Nasledovala séria úspešných snímok ako Páni majú radšej blondínky (Gentlemen Prefer Blondes, 1953) či Ako sa vydať za milionára? (How to Marry a Millionaire, 1953). V tom istom roku sa stala podľa časopisu Photoplay najlepšou novou hereckou tvárou.

V januári 1954 sa Marilyn vydala za baseballovú hviezdu Joea DiMaggia. Počas ich medových týždňov v Tokiu odcestovala na pár dní do Kórey, kde vystupovala pred vojenským publikom. Po deviatich mesiacoch sa rozviedli. Ich manželstvo rozbila Marilynina popularita a imidž. Počas života Marilyn sa Joe snažil ju získať späť, ale nikdy sa mu to nepodarilo. Joe sa už nikdy neoženil. V roku 1955 sa Marilyn rozhodla zmeniť v úlohách, ktoré od štúdia dostávala. Štúdio po nej chcelo, aby len spievala, vrtela zadkom a nosila veľký výstrih. Ona sa však chcela stať vážnou herečkou, hrať drámu. Rozviazala pracovný pomer s 20th Century Fox a prenajala si byt v New Yorku, kam sa presťahovala. Marilyn sa začala stále aktívnejšie zaoberať myšlienkou seriózneho herectva pod dohľadom Lee Strasberga.

O rok neskôr si založila filmovú spoločnosť Marilyn Monroe Productions. Dva filmy, ktoré vyprodukovala a v ktorých zároveň hrala, jej pomohli demonštrovať talent a univerzálnosť. Jej nová zmluva s Foxom dovolila neuveriteľné možnosti kreatívnej kontroly, za ktoré bola považovaná za najrevolučnejšiu herečku všetkých čias. Prvý film, ktorý nakrútila po návrate bol Autobusová zastávka (Bus Stop, 1956). Film získal cenu vďaka divokej kritike, ktorú Marilyn získala výkonom vo svojej úlohe Cherie the Chanteuse.

Marylin Monroe

Keď bývala v New Yorku, začala chodiť so spisovateľom Arthurom Millerom, ktorý sa jej pokúsil zachrániť kariéru aj život... V roku 1956 sa zosobášili, najskôr na radnici a potom podľa židovskej tradície. Pár sa niekoľkokrát pokúsil o dieťa, ale Marilyn zakaždým potratila. V tejto dobe Marilyn nakrútila svoju najväčšiu komédiu všetkých dôb Niekto to rád horúce (Some Like It Hot, 1959) a za tento film získala Zlatý glóbus. Marilyn vytvorila tridsať filmových postáv. Veľa sa pošuškávalo o jej neprofesionálnom správaní počas nakrúcania filmu Niekto to rád horúce. Záber od záberu mala Marilyn problémy si zapamätať krátke vety. Všade, kam sa len dalo, vylepovali ťaháky. Marilyn mala silnejúce depresie, a stavy úzkosti zajedala tabletkami a zapíjala šampanským. Existujú dohady, že to súviselo s psychoanalýzou, ktorú na svojich hercoch skúšalo Actor's Studio. Metóda im mala pomôcť predviesť čo najdôveryhodnejšie výkony cestou vrátenia sa do minulosti. Miller pre ňu napísal scenár k filmu Mustangy (The Misfits, 1961), ktorý začala natáčať s Clarkom Gableom. Nič ale nešlo hladko. Marilyn počas nakrúcania trpela ťažkými depresiami z rozpadu jej manželstva s Millerom a po skončení nakrúcania sa rozviedli. Ešte smutnejší je fakt, že tento bol posledný film Marilyn Monroe a Clarka Gablea. Clark Gable zomrel na infarkt krátko po uvedení filmu. Marilyn bola veľmi rozrušená a obviňovala sa za svoje časté meškania na pľaci, pretože horúčava a dusno, ktoré panovalo v mieste nakrúcania Gableovi skomplikovalo zdravotný stav. Mala veľké výčitky, že ho zabila.

Už nasledujúci rok ju na odovzdávaní Zlatých glóbusov vyhlásili za Svetovú filmovú favoritku. Marilyn schudla a dostala ponuku hrať vo filme Niečo musí povoliť (Something's Got to Give, 1962). Na nakrúcaní viac nebola ako bola a keď jeden deň miesto do práce odletela na narodeninovú oslavu prezidenta Kennedyho, zamestnávateľ ju vyhodil. Keďže za ňu nevedeli nájsť náhradu, povolali ju naspäť. Marilyn však film nedokončila. V piate augustové ráno roku 1962 našli 36-ročnú nahú Marilyn v jej dome v Brentwoode mŕtvu. V ruke držala telefónne slúchadlo. Jej smrť, ešte viac ako jej život, sa stali predmetom dohadov na celé ďalšie desaťročia. Jej pohreb se konal v úzkom kruhu priateľov a zariadil ho Joe DiMaggio. Na Marilyninom náhrobku je vytesané prosté: Marilyn Monroe.

Od smrti americkej herečky Marilyn Monroe uplynulo takmer polstoročie a stále sa spomína jej meno v rôznych súvislostiach. Dodnes nie je známa príčina jej smrti. Nedávno spôsobila rozruch svojimi výpoveďami, ktoré nahovorila na magnetofónové pásky pre svojho psychoterapeuta a právo vypočuť ich mal iba on. Spovede boli zverejnené v plnom znení a herečka sa v nich zveruje koľkých mužov obšťastnila, pričom sama nikdy nedosiahla orgazmus. Hovorí aj o lesbickom vzťahu ku kolegyni Joan Crawfordovej, ktorá ju obdivovala, Marilyn vzťah ukončila, za čo ju Joan znenávidela. Zveruje sa s podrobnosťami o utajovanom vzťahu k bývalému prezidentovi Johnovi Kennedymu i o problémoch s drogami. Bola pevne rozhodnutá pomer s Kennedym skončiť a prestať s drogami, aby predišla škandálu. V súčasnosti spolu s Marilyn Monroe sa zrodila doba celebrít, tak ako ich poznáme dnes.

Výroky slávnych o Marilyn Monroe:

Arthur Miller, dramatik a jej tretí manžel:
"Jej krása a ľudskosť z nej žiarili. Je druhom umelca, na ktorého človek nenatrafí každý deň. Koniec koncov, bola už stvorená mimoriadnou."

Billy Wilder, režisér filmu Niekto to rád horúce:
"Jedinečná je otrepané slovo, ale v jej prípade to platí. Už nikdy nebude nikto ako ona, hoci Boh vie, že sa ju mnohí pokúšajú napodobňovať."

Clark Gable, herec
"Pri nej sa každý muž cíti hrdo mužom.“

Elton John v piesni Candle in the Wind
„Zdá sa mi, že si prežila svoj život ako sviečka vo vetre.“

Ellia Kazan, režisér Električka do stanice túžba:
"Keď som sa miloval s Marilyn u nej doma, vždycky som potom vyplazil jazyk na Millerovu fotku, ktorá visela nad posteľou."

Laurence Olivier, herec a kolega z filmu Princ a tanečnica:
"Mala v sebe dve úplne rozdielne stránky. Neboli by ste ďaleko od pravdy, keby ste ju považovali za schizofreničku. Raz bola očarujúca a neodolateľná a inokedy bola úplne neznesiteľná."

Zaujímavosti zo života Marilyn Monroe:

  • Jej vzorom bola platinová blondínka Jean Harlowová.
  • Keď nebola pred kamerou alebo fotoobjektívom v spoločnosti, nosila optické okuliare. A v zmluve mala uvedené, že nemusí pracovať, keď má "svoje dni".
  • Jej výška dosahovala len 166 cm.
  • Jej matka mala predkov v Škótsku a otec bol Nór, ktorý sa prisťahoval do USA.
  • Bola taká zúfalá z neustáleho fotografovania bulvárnymi fotografmi, že zamýšľala spáliť si tvár kyselinou. Jej známy Bill Pursel píše, že herečka nemala absolútne žiadne súkromie a neustále jej boli v pätách drzí fotografi. "Pohrozila, že si obleje tvár kyselinou, aby ju prestali neustále fotografovať. Nemala vôbec žiadne súkromie.".
  • V decembri 1953 sa objavila na Playboyi titulnej strane prvého čísla.
  • V máji 1962 zaspievala Johnovi F. Kennedymu slávne Happy Birthday Mr. President.
  • V roku 1999 ju zvolili za šiestu najlepšiu herečku všetkých čias.
  • "Legendu z nej spravili štyri veci," povedal David Lubin, profesor umenia z Wake Forest University. "Stýkala sa so známymi mužmi. Bola manželkou bejzbalovej hviezdy Joea DiMaggia či dramatika Arthura Millera a klebetilo sa o jej vzťahoch s Kennedyovcami. Navyše ju preslávilo jej správanie pri nakrúcaní filmov. Veľmi dôležitú úlohu zohrala jej tragická - patetická - záhadná smrť.“.
  • Ako herečka pritom Marilyn Monroe vôbec nebola zlá, skôr naopak. "Bola lepšia, než si ľudia zvyčajne myslia, bola rodená komička," tvrdí Elayne Rappingová, expertka na popkultúru z Buffalskej univerzity. 

Jej ďalšie filmy:

Letná búrka (Summer Lightning, 1948), Zboristky (Ladies of the Chorus, 1949), Šťastlivo zaľúbení (Love Happy, 1949), Cestovný lístok do Tomahawku (A Ticket to Tomahawk, 1950), Asfaltová džungľa (The Asphalt Jungle, 1950), Guľový blesk (The Fireball, 1950), Pravý hák (Right Cross, 1950), Príbeh z rodného mesta (Home Town Story, 1951), Hniezdo lásky (Love Nest, 1951), V osídlach noci (Clash by Night, 1952), Nie sme zosobášení (We´re Not Married, 1952), Vianočný darček (O´Henry Full House, 1952), Rieka bez návratu (River of No Return, 1954), Niet nad show business  (There´s No Business Like Show Business, 1954), Slamený vdovec (The Seven Year Itch, 1955), Princ a tanečnica (The Prince and the Showgirl, 1957), Milujme sa! (Let´s Make Love, 1960).

  Foto © Wikimedia / CC3

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...