Tretí muž (The Third Man)
1949 Spisovateľ komerčných románov pátra vo Viedni po stopách starého kamaráta.
TVORCOVIA:
Joseph Cotten (44) ako Holly Martins; najviac sa vryl do povedomia divákov filmami s O. Wellesom, debutoval v Občanovi Kaneovi. Bez oddychu pracoval viac ako tridsať rokov, mal šťastie na úlohy v klasických filmoch.
Orson Welles (34) ako Harry Lime; chlapčenský génius nádherne rozkvitá.
Alida Valliová (28) ako Anna Schmidtová; statočná talianska antifašistka, ktorej sa prorokovala hviezdna kariéra. Predpoveď nevyšla. Zato vyšiel v roku 1954 na povrch škandál so sexom, drogami, vraždou – vraj s herečkinou účasťou.
Trevor Howard (34) ako major Calloway; v piatom roku húževnatej štyridsaťročnej hereckej kariéry.
Bernard Lee (41) ako seržant Paine; charakterný herec, ktorý sa preslávil úlohou šéfa Jamesa Bonda, povestného M.
Carol Reed (43) producent/režisér; filmový umelec na vrchole kariéry – nakoniec získal Oscara za film Oliver (1968).
VZNIK:
Carol Reed predal neobvykle krátku hlavnú úlohu Orsonovi Wellesovi pri večeri. Keď režisér vysvetľoval, že postava Harry Lime sa objaví až v polovici filmu, Welles poznamenal, že by sa radšej objavil až po dvoch tretinách. Mohol si vybrať 20% podielu na zisku alebo 100 000 dolárov vopred. Welles sa však rozhodol pre hotovosť, aby mohol financovať vlastný film Othello (1951) a uspokojiť naliehavé požiadavky amerického daňového úradu. Neskôr svojho rýchleho kroku, vzhľadom k obrovskému úspechu filmu, dosť ľutoval...
Orson Welles mal Tretieho muža zo všetkých svojich filmov najradšej! Bol to jediný film, na ktorý si raz za dva – tri roky našiel čas a pozrel si ho v televízii. Kritikom sa tiež páčil. Oslavovali Tretieho muža ako najlepší britský film roka. U divákov na celom svete mal tento film obrovský ohlas. Dosť mu pomohol dobový kult rozšírený medzi mládežou, ktorá súperila, kto uvidí Tretieho muža viackrát. Viedenskí mešťania tento film prijali tolerantne, dokonca s istým nadšením pre Reedovu víziu ich rodného mesta.
ZO ZÁKULISIA:
Súdobému publiku Tretieho muža sa okamžite vzdialila autentická, stiesnená atmosféra povojnovej Viedne. Alexander Korda v zaoceánskom telefonáte varoval Josepha Cottena, že v Európe je nedostatok takmer všetkého a vyzval ho, aby si vzal so sebou pár citrónov na koktejly. Cotten musel podstúpiť tyranie okupačnej byrokracie, ktorá ho vyhodila z vlaku 50 km pred cieľom, pretože nemal doklady v poriadku. Zato Orson Welles došiel bez problémov. Práve sa pohyboval medzi filmovaním a milostným románikom v Taliansku a podarilo sa mu dohodnúť s C. Reedom, že mu dá dva dni dopredu vedieť, kedy má byť na pľaci. Welles dohodu dodržal a na pľac sa vždy dostavil včas a ešte stihol s Cottenom prehodiť pár slov.
Carol Reed dokázal za krátky čas (päť týždňov) nájsť inšpiráciu k improvizácii nádherných scén , ktoré Greene nemal v scenári, napríklad prvý záber na Wellesa v temnej chodbe. Pretože túto scénku chcel nakrúcať ináč ako len púhe mihnutie Harryho Limea pred Hollyho očami. Použil fakt, že mačka, ktorá inak sedela v byte Valliovej ako kulisa sa odmietla hrať s kvetinami, ktoré jej Cotten zdvorilo ponúkol. Režisér vymyslel spôsob tak, aby sa mačka viac pritúlila k Harrymu, že do kvetov vložil sardinku. Počas nakrúcania Wellesa chytila chrípka. Chcel po Reedovi, aby pri filmovaní v kanáloch použil dubléra, lenže čochvíľa Wellesov elán opadol. Začali sa pripomienky a vyžiadali si jeden opakovaný záber za druhým.
Celé sa to vraj nakrúcalo v dobrej atmosfére a v miernom alkoholickom opojení. Joseph Cotten bral radu Alexandra Kordu vážne, čo sa týka citrónov. Poznal okruh ľudí, ktorí sa podobali Harrymu Limeovi a z jeho izby sa stalo spoločenské stredisko, čiže oáza nedostatkových potravín a pitia. Najväčšie problémy pôsobili filmárom ruské orgány, zvlášť pri nakrúcaní hliadok štyroch veľmocí, ktoré sa objavujú na začiatku filmu; štáb musel nakoniec obliecť hercov do ruských uniforiem. Museli nakrúcať stanicu, ktorá patrila do ruskej zóny. Všetko sa to odohrávalo podľa režisérových predstáv s jednou výnimkou, že Rusi prišli štábu na stopu a vtrhli na scénu, keď ešte zábery neboli kompletné. Preto na plátne vidíte zmes skutočného ruského sektoru a štúdiových dekorácií. Väčšina z nich nevyzerala zle, napodobenina rakúskeho vlaku však pôsobila tak pateticky, že Reed použil len jeho siluetu, z ktorej cez oblak dymu svietia okná. Pôsobivý výsledok tejto z núdze cnosti si získal u kritikov obdiv a uznanie. Ďalšie problémy nastali v poslednom zábere filmu. Cotten nemal poňatie, čo sa vlastne deje. Len režisér vedel, že k preklenutiu pauzy medzi zábermi použije hudbu Antona Karasa. Cotten najprv čaká, že sa Valliová zastaví a prehovorí na neho, zapaľuje si preto cigaretu očakávajúc Reedovho signálu „strih“, ktoré však neprichádzalo.
VŠIMNITE SI:
- Hlasu režiséra. To on číta úvod.
- Režisérovho pomocníka. Zaskočil za Harryho laba zvierajúca mriežu kanálu. Viete aké sú viedenské kanály, je vám jasné, že na plátne defilujú štúdiové dekorácie. Skutočne viedenské kanály nemajú schody vedúce k mrežiam.
- Meniaceho sa vojaka. Presun nakrúcania z Viedne do štúdia spôsobil počas pasáže, kedy sa Anna dostáva do väzenia, že pôvodného Geoffreyho Keena v úlohe najzhovorčivejšieho vojaka strieda od záberu k záberu iný herec.
- Prácu rekvizitárov. Vo Viedni toľko nepršalo, takže stratili veľa času a peňazí za postrek dláždených ulíc, aby dosiahli mokrého vzhľadu. Naviac rekvizitári pri záverečnom zábere z rebríkov rozhadzovali zvädnuté mokré lístie.
