Nákaza (Contagion)
Stačí jedna sekunda – niekto sa dotkne misky orieškov v letiskovej hale, ktosi zakašle alebo kýchne, niekto sa chytí tyče v mestskej hromadnej doprave, stlačí kľučku na dverách, ktorú pred ním držali desiatky iných ľudí či niečo podobné. Vírus sa okamžite presunie z jedného človeka na druhého. A nákaza sa nezadržateľne šíri ďalej...
Na takejto pomerne jednoduchej premise sa dá postaviť celý film. Je to však len akási kostra, na ktorú sa dá napojiť viacero separátnych osudov. Pokiaľ sa v podobných filmoch tvorcovia snažia priblížiť divákovi tým, že ukážu situáciu z pohľadu bežných ľudí, v prípade Nákazy ide o presne opačný prístup – veľká časť deja sa sústreďuje na výskumníkov z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, ktorí hľadajú vakcínu pre rýchlo sa šíriaci vírus a ich pohľad je tým pádom výrazne odlišný ako pohľad verejnosti (medzi ktorú spadá aj drvivá väčšina divákov).
Režisér Steven Soderbergh formou Nákazy odkazuje na svoj Oscarový film Traffic: Nadvláda gangov. Aj v ňom mal k dispozícii množstvo hviezd, ktorých jednotlivé príbehy sa prelínali a čin jednej postavy automaticky spôsobil následok pre inú postavu. Síce sa jednalo o mix niekoľkých menších príbehov, tie však boli veľmi úzko späté. V Nákaze sa niektoré súčasti horko-ťažko dotknú, nie to ešte aby sa preplietali či nebodaj vzájomne ovplyvňovali. Síce sa, samozrejme, týkajú ústrednej témy nákazy, no ak by sme niektorý fragment z filmu vypustili, filmu by to výraznejšie neuškodilo. Šestica veľkých hviezd (Matt Damon, Jude Law, Kate Winslet, Marion Cotillard, Laurence Fishburne, Gwyneth Paltrow) je síce marketingovo-zaujímavá, avšak každá z hviezd má relatívne malý priestor a divák tak nedostáva príležitosť na väčšie spoznanie ich postáv. Keď k tomu pripočítame komorný prístup bez akýchkoľvek veľkých kulís či vizuálnych efektov, dostávame naoko malú drámu, v ktorej ak by známe mená boli nahradené neznámymi, dalo by sa takmer hovoriť o dokumentaristickom štýle. Ten podporuje aj otitulkovanie viacerých záberov, čím divák dostáva dodatočné informácie potrebné na to, aby si vytvoril presnejší obraz o situácii.
Soderbergh síce v prvom rade sleduje rýchle a globálne šírenie nákazy s úmrtnosťou na úrovni 30%, no poukazuje aj na iné nebezpečenstvá. Možno ešte nebezpečnejším ako samotná nákaza sú ľudia, ktorí v krízových situáciách reagujú panicky, čoho výsledkom sú rabovanie, nepokoje a agresivita (zhodou okolností to je paralela so súčasnou situáciou v Európe). Veľmi nebezpečnou je aj sloboda slova, ktorá je síce jedným z princípov demokracie, no v rukách šikovných manipulátorov dokáže mať vo svete dezinformácií obrovskú silu.
Hrozba nákazy dokáže znepokojiť celé ľudstvo (spomeňme si na H5N1 alebo SARS). Najhoršie sú bezmocnosť, neistota a nepokoj, ktoré vo filme umocňuje aj hudba Cliffa Martineza. Je zaujímavé sledovať, ako niečo voľným okom neviditeľné dokáže tak viditeľne ovplyvniť správanie ľudí. Soderberghovi sa na tento dôležitý aspekt podarilo nazrieť nie ako na mainstreamovú záležitosť, ale takmer ako dokumentárny kúsok. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Continental Film
