Denník festivalového diváka – 2. časť

6.11.2011|Marek Gurský|
Denník festivalového diváka – 2. časť Milý denník, tak mám za sebou už aj druhý festivalový deň. Najväčší rozdiel oproti piatku bol v počte divákov na jednotlivých projekciách. Víkend určite robí svoje a niektoré predstavenia boli dokonca vypredané (no našli sa diváci, ktorí na film neprišli a v kinosále tak boli aj voľné miesta...). Sobotu som začal dánskym dokumentom Skvelý život o matke a dcére žijúcimi na portugalskom pobreží, ktoré však pred mnohými rokmi prišli o rozprávkové bohatstvo a teraz žijú len z jednej biednej penzie a aj keď počítajú každé jedno euro, nedokážu splácať svoje dlhy. Matka je s osudom už viac-menej zmierená, no jej 55-ročná dcéra stále nostalgicky spomína na dávny život v Paríži a žije zo spomienok. Matke dáva vinu za to, že jej nezabezpečila pohodlný život a nenaučila ju predierať sa životom. Vždy mala všetko, na čo si len spomenula a stále má utkvelú predstavu, že im krivdí celý svet. Čo iné by sa vlastne dalo čakať od ženy, ktorá si na prahu dôchodku hľadá svoju prvú prácu a pracujúcich ľudí považuje za nižšiu triedu... Na českého Aloisa Nebela som sa celkom tešil. Podobne asi aj desiatky ďalších ľudí, vrátane tých, čo sa k lístkom už nedostali... Vizuálne zaujímavý počin ma sklamal dejovo. Samotársky výpravca v Jeseníkoch máva občas akési zahmlenia, v ktorých sa vracia k 50 rokov starým spomienkam. Nízky počet postáv výrazne obmedzuje rozuzlenie príbehu, takže žiadne veľké prekvapenie sa očakávať nedá. Naviac rozprávanie často postráda tempo, takže sa občas zdá, že film ide pomalšie ako vlak v Jeseníkoch. Sklamaním dňa bol jednoznačne ruský Faust - mimochodom, celý v nemčine. Režisér Sokurov musel byť podľa môjho skromného názoru na nejakých silných práškoch, keď toto natáčal. Alebo, naopak, nejaké prášky práve vtedy vysadil. Totálna divočina, ktorá nemala hlavu, ani pätu. Milý denník, pokiaľ toto vyhralo Zlatého leva v Benátkach, nechcel by som vidieť tie ostatné filmy. No možno som len ešte nedorástol do veku, aby som film pochopil. Som si však istý, že ma nikto nedonúti si ho pozrieť ani po dvadsiatich rokoch, aby som v ňom hľadal nejaký zmysel. Lebo Faust zmysel nemal. Po Faustovi som mal silné nutkanie ísť domov s tým, že si svoj posledný film Toto je to miesto radšej už ani nepozriem. Nakoniec som vytrval a spravil som veľmi dobre, lebo som si aspoň napravil chuť. Príbeh je o vyhasnutom rockerovi Cheyenneovi (Sean Penn) žijúcom z niekdajšej slávy, ktorý sa po tridsiatich rokoch vydáva za otcom. Prichádza však neskoro, no zisťuje, že hlavnou hnacou silou v živote jeho otca bolo hľadanie nacistického pohlavára z Osvienčimu ukrývajúceho sa kdesi v USA. Cheyenne pokračuje v hľadaní, hoci nemá najmenšie tušenie, či to je cesta za otcovou pomstou alebo vlastným vykúpením. Gotický Penn síce výzorovo vyzerá ako zaseknutý v dobách dávno minulých, no svojím osobitým humorom, trefnými poznámkami či minimalistickým smiechom si diváka bezmedzne získa. Často vyzerá, že má IQ porovnateľné s Forrestom Gumpom a možno práve preto si bez problémov získava sympatie (vlastne rovnako ako Forrest). Výborná hudba, famózny Sean Penn a úžasný filmový zážitok na záver dňa. Krátke zhodnotenie na záver, milý denník: Skvelý život -3,5 / 5 Alois Nebel - 2,5 / 5 Faust - 0,5 / 5 Toto je to miesto - 4,5 / 5 Šesť filmov som videl, ešte desať mi zostáva. Drž mi palce, denník, nech to zvládnem :-) Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Archív

Súvisiace články