Francúzsky symbol Catherine Deneuve

16.4.2006|Jozef Rigo|
Francúzsky symbol Catherine Deneuve

/22.10.1943, Paríž, Francúzsko/

Model francúzskej elegancie, kultivovanej zmyselnosti a jedna z najrešpektovanejších herečiek francúzskeho filmu, Catherine Deneuveová vytvorila tento typ na základe hrania série úloh krásnych a chladných dievčat pre režisérov ako je Roman Polański či Luis Buñuel.

Catherine Deneuveová sa narodila ako tretia zo štyroch dcér francúzskeho divadelného a filmového herca Mauricea Dorléaca. Matka zomrela, tiež herečka, keď Catherine mala osem rokov, a na rozdiel do svojej sestry Francoise Dorléacovej sa herečkou stať nechcela!
Pred kameru sa dostala náhodou ako 13 ročná, v roku 1958 si ju s ďalšími spolužiačkami vybrali filmári do komparzu filmu Gymnazistky /Les collegiennes, 1956/ režiséra A.Hunebella.
Chcela sa venovať módnemu návrhárstvu, v sedemnástich rokoch sa však zoznámila s Rogerom Vadimom, ktorý z nej chcel urobiť hviezdu ako predtým z Brigitte Bardotovej a ten ju priviedol do ateliérov. Nakrúcali spolu, ale iba jediný film Neresť a ctnosť /Le Vice et la Vertu,1963/, v ktorom ako uvedomelá účastníčka protifašistického odboja stelesňovala druhú z týchto vlastností. Aj keď sa Vadimova snaha minula účinkom, zostala okrem tejto snímky ešte jedna trvalá spomienka na ich krátky vzťah, syn Christian a zostala slobodnou matkou.
O štyri roky neskôr narodila sa jej dcérka Chiara-Charlotte zo vzťahu s Marcellom Mastroiannim a ešte stále bola slobodná matka, potom bola v rokoch 1965-70 manželkou známeho fotografa Davida Baileyho, no ani to netrvalo dlho...

Zásadným zvratom pre Catherine Deneuveovú bolo stretnutie s režisérom Jacquesom Demym, ktorý pomohol svojím citlivým prístupom odhaliť jej herecké schopnosti. Pod jeho vedením vytvorila dve kľúčové úlohy, s ktorými na seba upozornila i za hranicami svojej vlasti: predavačka dáždníkov Geneviéve v muzikáli Dáždniky zo Cherbourgu /Les Parapluiers de Cherbourg,1964/ a blonďatá učiteľka tanca Delphine v muzikáli Slečinky z Rochefortu /Demoiselles de Rochefort,1967/, kde vystupovala spoločne so svojou skutočnou sestrou - dvojčaťom Francoise Dorléacovou.
Ich cesty sa potom rozišli. Francoise Dorléacová hrala napríklad vo filmoch Hebká koža /La Peau douce, 1964/, Poľovačka na manžela /La chasse l´homme, 1964/, Arséne Lupin kontra Arséne Lupin /1962/, s O.Sharifom Čingischán /Genghis Khan, 1965/ a jej posledný film – thriller Mozog za miliardu dolárov /Billion Dollar Brain, 1967/. Vyjadrovala ostro komický typ ako vysoká tmavovláska v komédii Muž z Ria /L´homme de Rio, 1964/ po boku J.P.Belmonda. Jej mladý život /ako 25 ročná/ sa skončil tragicky: zahynula v horiacom aute. Catherine Deneuveovou táto udalosť silne otriasla a načas ju úplne vyradila z aktívnej práce. Keď sa potom opäť vrátila k filmu, priniesla si v očiach smútok a tieseň, čosi tragické v podtóne celého jej zjavu: aj postavy, pre ktoré sa rozhodne, sú z iného rodu než tie, keď hrávala mladé, krásne a bezstarostné dievčatá.
Tento začiatok k tomu, aby sa stala hviezdou naviac doprevádzali už zmieňované série archetypálnych úloh chladných žien v domácnosti, ktoré podnikajú nerozvážne milostné dobrodružstvá. Prvý bol film režiséra Romana Polańskeho Hnus /Repulsion, 1965/, kde si zahrala postavu duševne vyšinutej belgickej manikérky Carol, ktorá podľahne chorobným vražedným predstavám a po ňom Kráska dňa /Belle de Jour, 1967/ pod vedením jedného z najväčších režisérov minulého storočia Luisa Buñuela. Tu vytvorila postavu zmyselnej, životom unudenej mladej manželky, ktorá sa z dlhej chvíle ponúka. Kritika prijala tento film ako renesanciu slávneho Buñuelovho filmárskeho a režisérskeho umenia a v roku 1967 bol označený za jeden z najlepších desiatich filmov roka. Po pozoruhodnom úspechu si Catherine Deneuveová mala možnosť ešte si zahrať pod vedením tohto génia vo filme Tristana /1970/je to príbeh dievčaťa – siroty a starnúceho maliara.
Nasledujúce filmy pomohli dotvoriť jej povesť neprekonateľnej a pozoruhodnej herečky svojej generácie.


Catherine Deneuve vo filme Hnus (Repulsion, 1965), ktorý režíroval Roman Polanski.

Catherine Deneuveová pokračovala v práci nezmeneným tempom tiež behom 70.rokov. V roku 1971 hrala vo filme To sa stáva len druhým /Ca n´arrive qu´aux autres, 1971/ s Marcellom Mastroiannim.
Humorná melodráma Keby sa dalo znovu začať /Si c´était á refaire, 1976/, ktorý nakrútila s Claudom Lelouchom, kde hrala ženu po 15 rokoch prepustenú z väzenia a stretne sa so svojím už dospelým synom a nachádza si priateľku – kleptomanku (Anouk Aiméeová) v jednom rozhovore počas nakrúcania povedala novinárom: “Pracovať s Lelouchom – to znamená odhodiť všetky predchádzajúce skúsenosti a začínať znovu. To sa mi na tejto práci najviac páči.”
Po filmovom úspechu Život na zámku /La vie de Chatêau,1965/ sa vyjadrila Catherine Deneuveová o zaujímavom svetle umelkyňe, pre ktorú je tvorivá práca zmyslom života a spomína na radu von Sternberga, Marléne Dietrichovej, “aby si vždy nechala čosi zo seba aj pre ďalší film.”
Amerika už poznala Catherine Deneuveovú z filmu Hnus. No Buñuelovo dielo jej získalo nezvyčajnú slávu a obdiv. V New York Times ju označili ako novú Gretu Garbo, obrázkové časopisy s najväčším nákladom ju uverejňovali na obálkach.
Bohužiaľ alebo našťastie sa Catherine Deneuveová vyhýbala práci v Hollywoode a napriek tomu sa presadila. Výsledkom jej amerického úspechu bola hlavná postava vo filme Aprílové žarty /The April Fools, 1969/ po boku Jacka Lemmona a Podivná spravodlivosť /Hustle, 1975/.
Jej filmy z tejto éry však bývajú zaraďované do série komerčných počinov vzťahujúcich sa k jej reprezentácii parfumov Chanel, ostatné v ďalšom desaťročí bola vytvorená špeciálna kreácia parfumu s názvom Catherine Deneuve. Založila svoju produkčnú spoločnosť Films de la Citrouille. Už od konca 60.rokov, kedy ju americký časopis Look povýšil za najkrásnejšiu ženu sveta, je považovaná za prvú dámu francúzskeho filmu. V roku 1985 bola vybraná občanmi, aby prepožičala ako druhá herečka po Brigitte Bardotovej svoju jemne profilovanú tvár národnému symbolu Francúzskej republiky – Marianne, jej busta je vystavená na každej radnici v tejto krajine.
Catherine Deneuveová patrí k najobsadzovanejším francúzskym herečkám, jej herecký výraz má mimoriadne široké rozpätie – od žien introvertných, zožierajúcich sa vnútorným bôľom, až po postavy excentrické a komediálne rozihrané. Takou bola napríklad vo filme Divoch /Le sauvage,1975/, kde hrala po boku Yvesa Montanda alebo ako speváčka bugi-wugi vo filme Zig-Zig /1974/ režiséra László Szabóa.

V priebehu 80.rokov sa objavila v melodráme Francoisa Truffauta z okupovaného Paríža Posledné metro /Le Dernier Métro, 1980/, ktorá získala cenu francúzskej akadémie Cézara roku 1980 a Donatellovho Dávida. Je to príbeh o obetavej a statočnej Marion Steinerovej, herečky a riaditeľky divadla, jej muž – divadelný riaditeľ (Heinz Bennent) sa skrýva pre svoj židovský pôvod v podzemí divadla.
Kontroverzný film Tonyho Scotta Hlad /The Hunger, 1983/, Catherine Deneuveová hrala bisexuálneho vampa vedľa speváka Davida Bowieho a Susan Sarandonovej. Táto úloha jej v Amerike priniesla nezmazateľný status popularity medzi lesbičkami a umelecky založenými teenagermi...


Catherine Deneuve a režisér André Téchiné na festivale Berlinale 2005.

V 90.rokoch vytvorila výnimočnú až pozoruhodnú postavu zdržanlivej Elaine, majiteľky plantáže, ktorá sa zamiluje do mladého muža-námorného dôstojníka (Vincent Perez) ako aj jej adoptívna dcéra ázijského pôvodu, v milostnej dráme v dobe koloniálnej nadvlády Indočína /Indochine, 1992/, za ktorú získala cenu Francúzskej akadémie Cézara a nomináciu na Oscara za najlepšiu herečku.
Volpiho pohárom na MFF v Benátkach roku 1998 bol ocenený jej výkon v úlohe Marianne Malvertiovej, ktorá sa postupne premení z neurotickej, alkoholom zdevastovanej a rezignovanej trosky na činorodú bytosť v thrilleri zo zákulisia trhu s drahokamami Place Vendôme - Svet diamantov /Place Vendôme, 1998/. V dvoch filmoch režírovaných Andrém Téchiném Moje obľúbené obdobie /Ma Saison Préférée, 1993/ a Zlodeji /Les Voleurs, 1996/ hrala sestru Daniela Auteuila. Rok 2000 priniesol oveľa kritickejšiu pozornosť okolo Caterine Deneuveovej, keď hrala vedľa islandskej speváčky Björk v melancholickom muzikáli Tanečnica v tme /Dancer in the Dark, 2000/. Cez kritiku, ktorá zahŕňala obe krajnosti získala práve za tento film Palmu z MFF v Cannes.

Jej ďalšie úspešné filmy: Pán zo spoločnosti /Un monsieur de compagnie, 1964/, Oslia koža /Peau d´âne, 1970/ s J.Rochefortom, Benjamín /Benjamin ou les mémories d´un puceau,1968/, Siréna od Mississippi /La sirne du Mississippi, 1969/ po boku J.P.Belmonda, Líza /La cagna, 1972/, Afričan /L´Africain, 1982/ s P.Noiretom, Pevnosť Sagane /Fort Saganne, 1984/, V žiari reflektorov /Paroles et musique, 1984/, Len aby to bolo dievčatko /Speriamo che sia femmina, 1985/, Východ – Západ /Est-Ouest, 1999/, Osem žien /8 femmes, 2001/ a ďalšie.

Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...
Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...