Happy Feet 2
Tancujúce tučniaky svojho času očarili celý svet, za čo si odniesli zlatú sošku Oscara. Dalo sa čakať, že príde pokračovanie, Hollywood musí predsa z niečoho žiť, že?. Pár rokov to trvalo, až napokon svetlo sveta uzrela „dvojka“. Nastoľuje sa nám tradičná otázka – stojí pokračovanie „za to“? Odpoveď je schizofrenická – Happy Feet 2 je film dvojaký.
Film sa začína doslova dychberúco. Z plátna akoby sálal chlad ľadu a vesmíru zároveň, podkreslený jemnými tónmi hudby, čo nám tajomne ukazuje zmysel života ako takého. A zrazu sme medzi hromadou tancujúcich tučniakov – obrat o 180 stupňov v sprievode zimomriavok. Následne sa odvíja klbko príbehu.
Na dejový prvok filmu som bol mimoriadne zvedavý, pretože som si snímku dopredu zaradil do kategórie „príbeh bez cieľa“. Aby som vysvetlil svoje slová, do tejto kategórie by som zaradil napríklad animák Hore alebo Kráľovu reč. Sú to tie filmy, pri ktorých dopredu neviete, kam chcú dôjsť. Chlapík letí na dome s balónmi, a čo ďalej? Kráľ je koktavý, a čo? Aby som to aplikoval na Happy Feet 2 – máme spievajúcich tancujúcich tučniakov, a čo teraz? Pri týchto filmoch až samotné pozretie ukáže geniálnosť ich scenára. Ale môže to skončiť veľkým fiaskom. V prípade Happy Feet 2 sa toto fiasko nekoná, ale o geniálnosti by som tiež nehovoril (na rozdiel od dvoch ďalších spomenutých filmov, ktoré geniálne rozhodne sú – ale to sem nepatrí). Ako som už načrtol, Happy Feet 2 je dvojaký. Rozpráva príbeh komplikovaný a prostý ako sám život. Občas nevieme, čo s čím bude súvisieť, skáčeme do rôznych scén, chýba akási väčšia jednota. Na druhú stranu, mnohé časti príbehu sú jednoduché a ľahko predpovedateľné (nájde sa pár nečakaných zvratov, ale aj tak predpovieme koniec). Takže tu máme taký pekný guľáš pre každého a zároveň nikoho.
Vynára sa ďalšia otázka – komu je teda film určený? Deti určite poteší zmes akčných scén, spevu, tanca a jednoduchý dej. Avšak miestami spomínané skákanie a nejednotnosť sú podľa mňa dosť rušivé. Deťom bude navyše chýbať viac smiešnych momentov či komických postáv, ktoré by boli v rámci ich chápania. Pekné na snímke ale je, že nesie doslova tony životných právd z väčšej či menšej časti deťmi pochopiteľných. Dospelým zas dvojica krillov predvedie filozoficko-ironické debaty, ktoré pobavia a prinútia zamyslieť sa. Zhrnul by som to tak, že obe strany budú musieť spraviť kompromisy – miestami sa možno budete nudiť.
Za veľkú devízu filmu považujem hudobné momenty. Niekedy sa mi v týchto muzikálových filmoch stáva, že ma spev miestami vyslovene otravuje – keď pretrhne dialóg, vždy si zanadávam. Pri Happy Feet tomu tak nebolo – všetky tanečno-spevavé čísla sú nenútené a ako puzzle zapadajú do línie snímky. Slovenský dabingoví umelci si právom titul umelcov zaslúžia, so skladbami sa pohrali, zrýmovali ich, a tak ulahodia uchu i duši. Aj tak by ma ale zaujímala pôvodná anglická verzia, veď sú v nej také mená ako Brad Pitt, Matt Damon, Pink, Hugo Weaving, Elijah Wood či Robin Williams. Animácia je prepracovaná, grafický zážitok nikoho neminie. 3D je stále spornou otázkou, pri animákoch sa určite oplatí viac než pri ostatných filmoch, no aj tak je „skutočne 3D“ scén málo.
Ak by som mal zhrnúť film Happy Feet 2, tak použijem slovo dvojaký. Film má dve tváre – mieša sa v ňom detská jednoduchosť s iróniou a zmyslom bytia. Je vážny, no životné pravdy (ktorých je veľa) podsúva ľahko a nebadane. Všetci sa občas budú nudiť, každý si nájde niečo pre seba. A všetko je to zabalené do zmesi krásnej hudby, tanca a pestrého obrazu. Určite je to zaujímavá skúsenosť, veď stačí odhodlanie a ľady sa pohnú. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Continental Film
