Faust

7.3.2012|Slavo Sochor|
Faust pridaj vyrážky čo máš na riti / pridaj trochu lží, sú fajn / pridaj štyri páry ceckov / pridaj 5-6 prilieb / pridaj 2-3 spálne / pridaj budík / pridaj televízor, 2 kreslá / pridaj noc / a pridaj ruky / pridaj nohy / pridaj oči a rozprávanie / hádku, bozky / ale každopádne hluk / ako siene pekla / pridaj seba a mňa (*) Minuloročné spomienky by už mali byť matné, no v tomto prípade sú poľahky hmatateľné. Pamätám si ako sme s napätím čakali jeden z everestov jesenného filmového festivalu. Nakoniec sme zistili, že sme len stáli v mraze na nástupišti a čakali na vlak, ktorý nechodí. Prišiel len slizký had na škrípajúcej hliníkovej trojkolke. Na počiatku bol Goethe. Ten je Faustovým stvoriteľom. Niekedy si vravím, že by mali filmári natáčať filmy inšpirované literatúrou len s povolením autora, pretože ako náhle som zočil celého Fausta, bolo mi nevoľno. Všade. Začiatok, ktorý ma sprvu okúzlil peknými titulkami, zobrazuje ako dobový liečiteľ Faust so svojim sekundantom pitvú človeka. Celkom realistická mŕtvola, pomyslel som si a začal som uvažovať nad tým, že prečo by tvorca nemohol divákovi ukázať aj niečo neestetické, nechutné, priam nabádajúce dáviť, keď to vykresľuje reálnu dobovú situáciu. Moja prísediaca (vykonštruovaný termín sútrpiteľka je exaktnejší) na mňa vtedy pozrela prvý raz. Faust Fausta som nečítal, a tak nedokážem porovnávať predlohu a Sokurovovo zobrazenie. To sa odohráva v mestečku, ktoré vo mne evokovalo spomienky na exteriéry rozprávky Kráľa Drozdia Brada. Žijú v ňom len mračiaci sa ľudia. Medzi nich patrí aj lekár Faust a aj akýsi kupliar vyobrazujúci diabla, resp. jeho posla. Goetheho predloha jasne vykresľuje ako sa človek zapredá diablovi, no to čo do deja vniesol Sokurov, sa opisuje len veľmi ťažko. Hlavné postavy dopĺňa dievča Barbora, ktorá by mala vytvárať záujmový predmet obchodu medzi človekom a diablom a jej striktná matka. Diabol vodí človeka - Fausta po miestach, ktoré zrejme slúžia na opísanie pekla, vedie s ním zdĺhavé debaty, no Sokurovovo nechutné pero sa číta naozaj ťažko, a tak ospravedlňte moju neschopnosť priblížiť vám dej. Po hereckej stránke nie je Faust zlý, Sokurov hlavné úlohy obsadil pomerne neznámymi hercami, no ich výkony by sme mohli označiť za celkom prívetivé. Johannesa Zeilera – filmového Fausta si pamätám z Komisára Rexa a Anton Adasinsky (Sokurovovov krajan), ktorý stvárňuje kupca, je zakladateľom putovného divadelného spoločenstva Derevo. Myslím, že práve z tohto súboru pochádza Adasinskeho zvláštna schopnosť telesného vyjadrovania. Derevo sa totiž zaoberá vyjadrením myšlienky práve cez ľudské telo. Malú roličku si strihla bývalá blond-ikona nemeckého filmu Hana Schygulla v úlohe „čertovej nevesty“. Škoda, že to netočil Zdeněk Troška, všetko by to bolo znesiteľnejšie. Faust Nie je dobré klásť umeniu medze, a to ani vo forme, v akej je natočený Faust. Nech už sú však akokoľvek bridiace sa, mali by si zachovať logický sled a diváka by nemali nútiť nechápajúc sa obzerať po ostatných v kinosále, čo som ja, mimoriadne nápadne a výrazne frekventovane, činil. Ak by som mal vybrať film, ktorý vo mne z minulého roka zanechal najnepríjemnejšiu stopu, bude to Faust. Treba si ho však pozrieť, preto tá jedna hviezdička. Svet je proste zlý. (* - skrátený úryvok z publikácie Billy Childish: Druhovia v mŕtvom člne, vyd.: Knižná dielňa Timotej, 1994, prel.: Marián Andričík, Ľubica Vargovčíková)
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Film Europe

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...