Temné tiene (Dark Shadows)

21.5.2012|Zuzana Kožaková|
Temné tiene (Dark Shadows) „It is said that the blood is thicker than water. It is what finds us. Binds us. Curses us.“ (B. Collins) Namiesto úvodu: „Spomeniete si ešte na prvú myšlienku, ktorá Vám vzišla na um, keď ste videli Predvianočnú nočnú moru, alebo Beetlejuicea, Nožnicovorukého Edwarda, či Mŕtvu nevestu Tima Burtona? Prvý film z produkcie Tima Burtona, s ktorým som sa zoznámila, bol Vincent. Mala som sedem rokov. Kubalovské „dvojčatá“ Pufa a Mufa začali opäť vysielať, Jurošík bol taktiež opäť na vzostupe. Preto akákoľvek diferentná skúsenosť s animovanými postavičkami bola viac ako vítaná. Po tom, ako som si Vincenta pozrela, priznám sa, bola som nielen vystrašená, ale aj uchvátená. Ako detský fanúšik som kvality tohto kúsku dokázala oceniť nanajvýš slovkom „jeej“, avšak v priebehu niekoľkých rokov ma čoraz viac dostával Burtonov opulentný prístup k príbehu a kreácie, ktoré v atmosfére každého Timovho filmu dokážu vytvoriť bod, do ktorého všetci, pri sledovaní akéhokoľvek filmu, musíme dospieť. Bod, ktorý nás uvrhne do krajností a s pochybami budeme uvažovať, ktorý svet je akceptovateľnejší. Náš alebo ten filmový? V každom prípade som odhodlaná si protirečiť...“ Temné tiene 27.júna 1966 mala premiéru prvá časť gotickej soap opery, Dark shadows, Američana Dana Curtisa. Príbeh o záhadnej rodine Collinsovcov sa dočkal, v konečnom súčte, 1225 epizód po 30 minút. Spočiatku čiernobiely (1966 – 1967), neskôr farebný (1967 – 1971) televízny seriál sa v roku 1991, vďaka neodmysliteľnému potenciálu a pretrvávajúcemu záujmu divákov, dočkal remakeu pod rovnomenným názvom, Dark Shadows. Rozsiahlej produkcie sa však diváci nedočkali. V roku 1991 sa nakrútila „len“ dvanásťdielna séria, pričom každý diel mal priemernú dĺžku 60 minút. Po roku 1991 sa rodinné tajomstvá Collinsovcov „zavreli“ do televíznej krypty. V roku 2005 sa ich rozhodol „prebudiť“ z niekoľkoročného spánku režisér P. J. Hoffman. Išlo o pilotný film nikdy nezrealizovaného seriálu a bol uvedený len na festivale Dark Shadows v roku 2005. Prešlo sedem rokov a ocitáme sa v magickom roku 2012. V roku, kedy sa Collinsovci opäť preberajú k životu. Vzkriesil ich šialene geniálny režisér Tim Burton so svojim tradičným filmárskym „ansámblom“. Temné tiene 1752. Collinsovci opúšťajú rodný Liverpool a odchádzajú so synom Barnabášom do Ameriky, kde rozširujú rybársky priemysel, zakladajú prístavné mestečko Collinsport a stávajú sa majiteľmi rozsiahleho panstva, Collinwood. Rok 1772. Už dvadsaťročný Barnabáš (Johnny Depp) si podmanil nielen celé mestečko, ale aj srdce krásnej Angelique Bouchard (Eva Green). Tá mu na oplátku za zlomené srdce vezme jeho jedinú lásku, Josette (Bella Heathcote) a daruje mu nesmrteľné srdce upíra. Po dvesto rokoch v hrobke, kam ho čarodejnica Angelique uvrhla, sa Barnabáš prebúdza. Prebúdza sa do roku 1972, kde nachádza nielen zúbožené panstvo, rodinný podnik na pokraji krachu, ale aj rodinu, ktorá pravý význam tohto slova ani nepozná. Príbeh o Collinsovcoch bol prepieraný z každej strany. Ale čo ho robí natoľko podnetným v dnešnej dobe, keď je filmový svet upírmi, vďaka jednej nevydarenej knižnej a filmovej sérii, úplne presýtený? Je to klasický príklad otázky, ktorý budete očakávať pri tomto type filmu, a na ktorú budete, predovšetkým, čakať odpoveď. Tá je však kdesi v diaľave. Burton si vybral základnú líniu pôvodného príbehu. Nový život Collinsovcov v Amerike, zlomené srdce čarodejnice, prekliatie, a uväznenie v hrobke po dve storočia. Burtonovský efekt, ktorý pôsobí priam účelne, prebúdza Barnabáša do 70.rokov. Do doby hippies, zvonových nohavíc a rečiach o mieri. Kvocient zvláštnosti je však na nízkej úrovni, obzvlášť keď sme u Burtona zvyknutý na iný štýl podivností. Nie je to svet, ktorý by sa vymykal štandardom, pretože táto doba jednoznačne patrí do dejín ľudstva a podlieha jej zákonitostiam. Do tohto sveta ukotvil postavu Barnabáša Collinsa, upíra, ktorý sa vracia do sveta živých. „Výraz „zdráhavý upír“ ho popisuje presne. Je to vzdelaná a elegantná bytosť z 18.storočia....,“ odpovedal Johhny Depp v jednom rozhovore, keď mal popísať svoju postavu. Vzdelanosť, elegantnosť, 18.storočie predsa zažil nejeden člen z rodiny Cullenovcov z Twilightu. Žiadna výrazná diferentná podivnosť sa v postave Barnabáša Collinsa neodráža. Ak to však má byť skutočnosť, že je upír, v súčasnosti sa tento fakt nepokladá za kurióznu postavu, ale za predpokladaný filmový charakter. Ostatné postavy si už primeranú pozornosť nevyžadujú a herecké „entrée“ Evy Green ,s príchuťou filmu Smrť jej pristane, už vonkoncom nie. Temné tiene Na druhej strane, aj keď ma Burtonove primitívne jednoduché uchopenie príbehu, ničím nevýrazné hlavné a vedľajšie postavy, a dokonca, nevýrazné Elfmanove hudobné variácie, vzďaľujú na kilometre od pocitu, ktorý som mala pri predchádzajúcich filmoch od Burtona (okrem Alici v krajine zázrakov, pretože tá je na samotnom dne nevydarených filmov), dokázala som niektorým nuansám prísť na chuť, ale aj na väčšiu nechuť. Klasická herecká virtuozita Johnnyho Deppa je predpokladateľná. Grandiózny herecký výkon Jackie Earle Haleyho v neuveriteľnom kontraste s nevýraznou Helenou Bonham Carter. Vtipné dialógy, na ktorých som sa nielen pousmiala, ale zabavila, avšak ich dávkovanie v neustálom slede bez prestávok, začalo byť ku koncu viac ako únavné. Make-up, ktorý je pre Burtona tradičným prvkom, ma doháňal k smiechu, aj keď túto funkciu iste spĺňať nemal. Bolo povedaného príliš veľa, a zároveň príliš málo. Tim Burton začína akosi vysychať. Z jeho filmov sme si predsa odnášali ďaleko viac ako len spomienky na vydarené úvodné titulky a burtonovský strom na okraji útesu. Komentár jedného z divákov hovorí za všetko: „Na konci jsem se skutečně cítil tak, jakoby mi někdo ukradl Vánoce...“ Namiesto záveru: „Od premiéry uplynulo zopár dní (presne 11 dní), a aj napriek tomu nemôžem svoje myšlienky považovať za úplne „kóšer“. Vraví sa, že prvá vec, ktorú napíšete, zachytáva vaše myšlienky v najpravdepodobnejšom a najpresnejšom význame. Po týchto uplynulých jedenásť dní som tento text prepísala snáď stokrát. Avšak moja vnútorná nerozhodnosť a nejasnosť myšlienok sa v ňom len ťažko odrážajú. V akejkoľvek podobe sa Temné tiene „votrú“ do mysli diváka, v tej mojej ostatnú ako neriešiteľný hlavolam. Cítim sa okradnutá...“
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Contiental Film

Odporúčané články

Filmové novinky na január 2020

Filmové novinky na január 2020

Milí filmoví nadšenci šťastný nový rok 2020, majte ho ešte lepší ako rok 2019. Rovnaké si prajeme aj vo filmovom svete, hoci starý rok...