Víla (Fée, La)
Dom pracuje ako vrátnik v malom hoteli vo francúzskom prístavnom meste Le Havre. V jeden večer sa v hoteli zjaví žena, ktorá o sebe tvrdí, že sa volá Fiona, že je víla a chce splniť Domovi tri želania. Dom si teda dvakrát praje, no po druhom želaní sa Fiona kdesi stratí a Dom o nej nemá žiadne informácie. Zostáva však ešte nesplnené posledné, tretie želanie.
Dominique Abel a Fiona Gordon, herci, ktorí stvárnili dve hlavné postavy, sú viac než z filmu známi z divadelných dosiek. Obaja si renomé spravili vďaka svojej malej divadelnej spoločnosti, v ktorej stvárňujú rôzne bizarne – komické postavy a situácie. Bohužiaľ som o nich až do zhliadnutia tohto filmu ani len netušil, tobôž nie aby som navštívil nejaké ich predstavenie, a tak nie som schopný porovnať ich predstavenia s filmom Víla. No istý obraz o týchto predstavení sa dá zaiste spraviť aj z tohto filmu, kde je realita bola vytlačená bizarnosťou a fantáziou.
Jednou z prvých vecí, nad ktorou sa divák určite pozastaví je nevšedný výzor oboch hlavných predstaviteľov. Obaja predstavujú skôr karikatúry skutočných ľudí, než reálne postavy. Zanedbaný vzhľad, žiadne trendy oblečenie a naschvál zvýraznené už aj tak výrazne prvky na tvári oboch hlavných predstaviteľov, pôsobia naozaj svojim spôsobom miestami až bizarne.
Mnohokrát sme sa v rôznych filmoch stretli s tým, ako sa snažili dať a niekedy sa dokonca dali dokopy ľudia z úplne rôznymi povahami. No, ak nejde o film podľa predlohy Rosamunde Pilcherovej alebo Danielle Steelovej, tak to tým dvom napokon nikdy nevydrží a rozídu sa. V tomto filme sa podľa hesla – "realita musí ustúpiť fantázii" - nič podobné neudialo. Ba práve naopak. Dom ako zakríknutý a snáď aj prostoduchý muž nemal problém fungovať vedľa energickej povahy Fiony, ktorá ho veľmi rýchlo stiahla na svoju stranu.
Ako som už spomínal, v tomto filme bola realita vytlačená na okraj a miesto dostala fantázia a bizarnosť. Film je plný humorných, bizarnosťou a tiež absurditou podfarbených scén. Spomeňme napríklad scénu, kde sa Fionine tehotenstvo vyrieši tak, že v jednom okamihu sa jej z čista jasne nafúkne brucho, scénu s príchodom anglického pána, ktorý nevedel takmer nič po francúzsky, či scénu v nemocnici, kde si slečna na recepcii vôbec nevšimne, že s tým kabátom nie je predsa čosi v poriadku. Sú to scény, ktoré by sa v reálnom živote nemohli stať, alebo ak by sa aj stali, neriešili by sa podobným spôsobom ako v tomto filme.
O tom, že všetko je len fikcia a fantázia svedčí aj umiestnenie Fiony na psychiatrickú kliniku, z čoho je úplne jasné, že ani Fiona nie je tým za koho sa vydáva. Ale veď napokon, nikto ani netvrdí, že jej slová a činy majú v sebe aspoň kúsok pravdy. Film Víla je dielkom, ktoré nie je primárne určené väčšinovému publiku, no ten kto sa prispôsobí hre a pravidlám, ktoré na diváka tvorcovia vytasili bude podľa mňa spokojný. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Film Europe
