The Amazing Spider-Man
V roku 2010 štúdiá Columbia Pictures a Marvel Studios oznámili, že menia svoje plány s (vtedy) uznávanou sériou filmov o Spider-Manovi, ktorú na filmové plátna uviedol uznávaný režisér Sam Raimi. Jeho trilógia o superhrdinovi, ktorý získal nadľudské schopnosti po tom, čo ho uhryzol experimentálny pavúk, zaznamenala po celom svete tržby vyše dva a pol miliardy amerických dolárov a dodnes patrí medzi jedny z najlepšie zarábajúcich filmových sérií. Raimi mal pôvodne v pláne pokračovať vo svojich príbehoch aj ďalej, ale spomínaná dvojica štúdií sa rozhodla, že príbeh o Spider-Manovi uvedie do kín opäť, tentokrát v novej trilógii s príbehom rozvinutým úplne od začiatku. Dôvody k tomuto kroku si môžeme iba domýšľať, všetky tri Raimiho snímky sa tešili veľkej popularite a zároveň boli aj kasovými trhákmi, Columbii s Marvelom sa možno zapáčila vidina prakticky zaručeného zárobku a Spider-Man sa tak po desiatich rokoch opäť vracia na strieborné plátna.
Úplne novú verziu Spider-Mana mal tentokrát na starosti menej známy režisér Marc Webb, ktorý sa až donedávna preslávil iba niekoľkými videoklipmi a nepatrne sa dotkol aj televízneho sveta cez seriál Battleground. Skúseností s letnými trhákmi teda veľa nemá a filmová podoba komiksového Spidermana k nim určite patrí. Od štúdií dostal Webb obrovskú sumu 230 miliónov dolárov, ktorú mal plne k dispozícii. Priznajme si, akrobatické kúsky Spidermana v uliciach mesta zvládol Raimi bravúrne už v prvej časti trilógie, Webb k tomu ale pridal značnú dávku odvahy a experimentu a v neposlednom rade aj tretí rozmer už počas natáčania filmu. Aj vďaka tomu a možno aj kvôli faktu, že príbeh bol dobre známy už z Raimiho filmov, sa fanúšikovia v podstate nemali čoho obávať a The Amazing Spider-Man bol priam predurčený na úspech.
V prvom rade je na mieste upozornenie – ak ste videli Raimiho originál, nová verzia vás vlastne ani nemá čím prekvapiť. Dejová línia sa odlišuje od tej Raimiho iba mierne, v inom smere totiž kopíruje komiksovú predlohu, dôjde k očakávanému zisku superschopností, experimentáciu s nimi, stret s prvou láskou Gwen (pozor, Mary Jane sa v komikse objavila až neskôr) a v neposlednom rade aj s úhlavným nepriateľom, ktorým je tentokrát Lizard. Mierny náznak schizofrénie v oboch prípadoch, trochu akcie a romantiky a Webbov Spiderman nemôže sklamať.
Veľkou devízou je Andrew Garfield (Social Network) v hlavnej úlohe, ktorý je podľa môjho názoru sympatickejší ako jeho predchodca Tobey Maguire. Rhys Ifans v podobe Dr. Curta Connorsa (alebo inak Lizarda) je taktiež skvelý, svoju postavu poňal ako konflikt Dr. Jekylla a pána Hydea. Naopak, menej výrazná je Emma Stone v úlohe Gwen a v neposlednom rade aj Martin Sheen, ktorý si zahral Bena. Cliff Robertson z Raimiho filmu si v mojich očiach získal viac sympatií. Za spomenutie stojí ešte Sally Field v role May a zvyšok postáv si skoro ani nevšimnete.
Technická stránka filmu je skoro bezchybná, to sa však dalo za tie peniaze očakávať. Aj keď mali fanúšikovia výhrady voči podobe Lizarda (a ja som patril k nim), technicky bol spracovaný výborne. Zvukovo je na tom snímka taktiež veľmi dobre, pochvala putuje aj priehľadným akčným scénam, v ktorých sa divák nestratí.
Špeciálnu pozornosť venujem aj filmovej hudbe. Na rozdiel od Raimiho filmu totiž Webbova snímka vyšla spoločne iba so svojím score (teda klasickou hudbou k filmu), ktorej autorom je známy James Horner. Problém u mňa osobne nastal, keď odštartovala titulková sekvencia Spidermana, ktorá je veľmi podobná tej Raimiho, ale márne som čakal na ponuré, dynamické intro od Dannyho Elfmana, nastúpil Horner s jeho mäkším, romantickejším podmazom, ktorý mi k filmu vôbec nesedel (napríklad druhá polovica skladby The Equation sa silne podobala na score z Avatara, The Ganali Device má nástup podobný titulnej skladbe filmu Čistá duša). Tým nechcem nijako znevažovať Hornerove kvality, patrí medzi mojich najobľúbenejších skladateľov filmovej hudby, ale v tomto prípade by som do pozície skladateľa na Webbovom mieste pasoval niekoho iného - keďže Elfman bol pravdepodobne neprípustný, tak napríklad Graeme Revella, ktorý v minulosti odviedol perfektnú robotu s Vranou.
The Amazing Spiderman sa dá ohodnotiť na základe dvoch rôznych princípov. Prvý sa týka divákov, ktorí pôvodnú trilógiu od Sama Raimiho nikdy v živote nevideli a teda väčšina vecí bude pre nich v tomto prípade novinkou. V tomto prípade je návšteva kina priam povinná, pretože ide predsa len o inú, modernejšiu a vizuálne atraktívnejšiu verziu klasického príbehu jedného z najslávnejších superhrdinov histórie. Druhý princíp sa týka skupiny, ktorá pozná Raimiho trilógiu a tým pádom aj osudy začínajúceho Spidermana. V tomto prípade je veľmi ťažko posúdiť, či si má divák vychutnať pre neho známy príbeh v novom, no nie výnimočnom šate, alebo si radšej počká na disk Blu-ray a pozrie si to na kvalitnom domácom kine, dokonca v dnešnej dobe aj s možnosťou 3D. Ak niekto v kine relaxuje a nevadí mu fakt, že môže predvídať drvivú väčšinu deja, určite si novú verziu Spidermana taktiež užije. V opačnom prípade to o niekoľko mesiacov neskôr vyrieši spomínaný Blu-ray. Marc Webb nemal čo pokaziť a našťastie sa nepokúšal o žiadne veľké experimenty, tretí rozmer je v prípade snímky The Amazing Spiderman bonusom a dokonalejšie efekty taktiež zvýšia jeho atraktivitu. Zostáva už len čakať na to, ako dopadne už teraz isté pokračovanie novej trilógie. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Itafilm
