Abraham Lincoln: Lovec upírov (Abraham Lincoln: Vampire Hunter)
Jedného krásneho dňa sa filmový Hollywood rozhodol zneuctiť pamiatku najvýznamnejšieho muža Ameriky. Myšlienka, že tak významný človek akým bol Abraham Lincoln, by mohol byť lovcom upírov, vyžadovala zrejme veľké množstvo predstavivosti a ešte viac odvahy. Povestná americká sloboda si teda ironicky spravila „dobrý deň“ z osoby, ktorá sa o ňu v najväčšej miere postarala. Komu však zveriť do rúk tak odvážny nápad?! Donedávna to bol ťažký oriešok. Avšak potom ako sa na opačnom konci sveta objavil nejaký Timur Bekmambetov s pozoruhodným Nočnojom Dozorom a potvrdil vstupenkou do Hollywoodu uleteným Wanted, bola voľba jasná. Kto iný ako on by predsa mohol poňať najväčšieho prezidenta amerických dejín najnestrannejšie a najviac odviazane? Navyše, jedným z producentov je aj Tim Burton, čím sa veľa vecí vysvetľuje.
Ale poďme k samotnému filmu. K deju nie je veľa čo prezrádzať. Názov hovorí sám za seba. V každom prípade sa musíte pripraviť na samotný fakt lovca upírov a je nutné si uvedomiť, že vás čaká celý Lincolnov životopis v chudobných 105 minútach, kopec digitálnej akcie a dejovo veľmi, ale skutočne veľmi skratkovitý dej. Človek si na začiatku povie, že sa aspoň neunudí k smrti. Akonáhle však zistíte, že to s tým životným prierezom zobrali tvorcovia akosi zhurta, už to tak fajn nepripadá. Totižto po zhruba piatich minútach mladý Abe (ako mu z radosťou hovoria všetci zúčastnení) vie, že na svete nežijú len obyčajní ľudia, ale aj upíri, ktorí majú na svedomí aj život jeho matky. Ako inak, pomsta zatieni mladému chlapcovi rozum a my máme celý hlavný motív na svete (nie tak úplne, ale o tom až neskôr). Následne sa všetko valí ako lavína. Abe po tak trochu nevydarenej pomste stretáva svojrázneho lovca upírov Henryho, s ktorým to od začiatku nevyzerá najčistejšie. Ten ho však naučí loveckému remeslu a zásadám, ktoré napokon ako to už býva nie vždy dodrží. Pán scenárista Seth Grahame-Smith, mimochodom, zodpovedný za Burtonové Temné tiene, sa navyše rozhodol využiť medzery a tajomnosť Lincolnovho života na to, aby celý dokonale zapadal do upírskej synopsy. Tak sa pripravte na zaujímavé dôvody vypuknutia občianskej vojny, aj na samotný atentát v divadle, ktorý našťastie zostáva nedopovedaný.
Timur Bekmambetov je rodený talent, má svoj originálny štýl a nápady, no práca so scenárom mu asi veľa nehovorí. Je pravda, že samotný scenár je napísaný hrozne mätúco a skratkovite a udržať ho pohromade muselo byť skutočné umenie. Snaží sa podať čo najviac akcie na pozadí reálneho Lincolnovho života. Je teda zrejmé, že v tak šibeničnom čase sa aj tie najvýznamnejšie míľniky riešia veľmi rýchlo a spontánne. Každý ihneď vie ako zareagovať a nikto dlho nerieši prekvapivé zistenia, či zvraty. Skáče sa z miesta na miesto, desiatky rokov dopredu bez nejakého výraznejšieho pozastavenia sa. Celkovo film pôsobí veľmi nekonzistentne, čo je spôsobené tým ako je postavený samotný príbeh. Scenárista si nemohol, a pravdepodobne ani nechcel vymýšľať nové dejiny. Snaží sa držať väčšiny faktov, do ktorých len vkladá šikovné zmeny pre potrebné vyznenie. Týmto si ale na seba uplietol poriadne veľký bič. Štýlovú loveckú polhodinku, kedy sme svedkami vydarenej choreografie s drevorubačskou sekerou vzápätí vystrieda veľká láska a odloženie náradia do skrine. Na frak dostáva aj Lincolnova politická kariéra. Po jednom horlivom verejnom vystúpení sme totiž odrazu svedkami prezidentského sľubu a udeľovania slobody otrokom. Od toho je už iba krôčik k občianskej vojne, ktorá napokon poslúžila ako šikovná zápletka. Prerod od počiatočnej pomsty k vyššiemu dobru musí byť teda umelo transformovaný, aby to dávalo vôbec nejaký zmysel. Režisér má čo robiť, aby tento chaos udržal v nejakom zmysluplnom celku. Celú situáciu čiastočne zachraňuje rozprávač Abe, píšuc denník Henrymu. Tým sa dej mierne pozliepa. Niekedy sa snaží pozliepať film emóciami - či už na bojovom poli alebo vo vzťahu medzi Lincolnom a jeho manželkou. Na plátne sa ale to deje toľko, že z emócií napokon zostávajú len záberové fragmenty.
Na druhej strane veľa situácií je vydarených. Už len samotný bojový štýl so sekerou je viac než originálny. Prirátajte štýlový cylinder a ste kúsok od toho, aby ste toto divadlo zožrali aj s navijakom. Takisto je príjemné vidieť Lincolna ako človeka, ktorý sa rýchlo ocitol vo svete upírov, a nie ako nesmrteľného superhrdinu alebo politika. Je to stále človek, ktorý miluje, ktorý má ambície a chce niečo zmeniť. Veľakrát aj napriek vychytanému bojovému štýlu dostane do nosa a pôsobí nemotorne. Inokedy zasa nestíhate chápať čo sa to vlastne pred vašimi očami odohráva. Dve najväčšie akčné sekvencie sú opulentné a patrične bekmambetovsky prehnané. Vieme, že tomuto ruskému megalomanovi nie sú cudzie nezameniteľné zoom spomaľovačky a ignorovanie fyziky. Pripravte sa na súboj uprostred digitálneho stáda koní a zimomriavkovú záverečnú konfrontáciu. Podobné situácie sa v kine nevidia často. Ani nie tak pre ich veľkoleposť, ako najmä pre ich zvláštnosť. Tvorcovia tiež stavili na neznáme tváre a učinili dobre. Väčšina je vám síce odniekiaľ povedomá, ale to je si tak všetko. Takmer neznámy zjav Benjamin Walker bola tá najlepšia voľba. V tom šialenom tempe síce nemožno hovoriť o hereckom výkone, ale pre potreby filmu a fyzickú zhodu s predlhou viac než postačujúce. Ostatní zúčastnení sú len tradične zabudnuteľné tváre, ktoré si už po hodine nebudete môcť vybaviť.
Abraham Lincoln: Lovec upírov vás neutrápi ani rozťahanou dĺžkou, a už vôbec nie nudou, ale poriadne tempo a značná nesúrodosť príbehu hraničiaca s chaosom môže niektorých logikou a následnosťou zaťažených ľudí mierne vytočiť. To najlepšie pre letný blockbuster? Pravdepodobne nie, ale proti ostatným batmanovským a spidermanovským superhrdinom možno prežijete príjemné letné osvieženie. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Tatrafilm
