Ružový panter (The Pink Panther, 1964)

10.5.2006|Jozef Rigo|
Ružový panter (The Pink Panther, 1964)

1964 Rezký lupič-gentleman sa pri hľadaní vzácneho diamantu spojí s manželkou domýšľavého francúzskeho detektíva, ktorý je mu v pätách.

Tvorcovia :

David Niven /53/ ako sir Charles; okúzlujúci herec s bohatou vojenskou minulosťou.
Peter Sellers
/37/ ako inšpektor Clouseau; bol v 70.rokoch veľkou hviezdou väčšinou ako Clouseau – až do svojej smrti roku 1980.
Robert Wagner
/33/ ako George; miláčik dospievajúceho publika v 50.rokoch, neskôr televízna hviezda.
Capucine
/30/ ako Simone Clouseauová; bývalá francúzska modelka, jej komické schopnosti zapôsobili na skôr skeptických kritikov. Skoro z Hollywoodu odišla a hrala v európskych filmoch.
Claudia Cardinaleová
/22/ ako princezná; neskoršia „Lorenová“ v mnohých veľmi významných filmoch.
Blake Edwards
/40/ režisér; mnohostranný talent, ktorý sa od konca 60.rokov zameral na premenu imidžu svojej manželky Julie Andrewsovej a na ďalšie dobrodružstvá Clouseaua.

Vznik :

Všetko by asi vyzeralo inak, keby Peter Ustinov v poslednej chvíli neodmietol rolu Clouseaua. Najskôr takto zareagoval na odchod Avy Gardnerovej, ktorá mala pôvodne hrať jeho manželku.

Peter Sellers bol práve zrelý preniknúť medzi svetových filmových prominentov, v 50.rokoch sa v rozhlasovom vysielaní BBC tešil kultovej popularite, účinkoval v britskom veselohernom seriáli The Goon Show, desať rokov pôsobil v britských komédiach a pred rokom dosiahol medzinárodného ohlasu v Kubrickovej Lolite. Hoci nebol ešte hviezdou, ponúkli mu podľa jeho vlastného mienenia astronomickú sumu, celých 90 000 libier za päť rokov práce. A naviac v Ríme!

Sellers vystúpil z lietadla, prvýkrát sa stretol s Edwardsom a zistil, že našiel spriaznenú dušu. Obom sa páčili filmy Harolda Lloyda, Bustera Keatona a Laurela a Hardyho, v ktorých vystupovali hlavné postavy, ktoré sa pokúšali pokračovať v  činnosti, aj keď sa všetko okolo nich zrútilo. Rýchlo spolu vymysleli groteskného Clouseaua, ktorého šaškovanie odsunulo nabok pôvodnú hlavnú postavu sira Charlesa.

Koncom roku 1963 dostal Blake Edwards ponuku, aby sa ujal nakrúcania snímky Komisár Clouseau na stope /A Shot in the Dark/, ktorý vychádzal z jednej francúzskej divadelnej hry. Súhlasil za predpokladu, že hru bude môcť upraviť so Sellersom, a ten bude opäť hrať postavu Clouseaua. Film dokončil začiatkom roku 1964 pred uvedením Ružového pantera, ktorý zarobil 5 875 000 dolárov. Komisár Clouseau na stope zarobil dokonca viac než jeho predchodca. Medové týždne však skončili: Sellers a Edwards sa rozkmotrili a zišli sa znovu až vo filme Návrat Ružového pantera /The Return of teh pink Panther, 1975/.

Hlavným objavom filmu nebol iba Peter Sellers. Kritikom aj divákom sa veľmi páčila úvodná titulková pasáž s Ružovým panterom, výtvorom Fritza Frelenga – dlhoročného animátora Warnera Brothersa. Postava Ružového pantera si vytvorila vlastnú veľmi zdravú kariéru v televíznych a filmových kreslených filmoch, naviac sa ho podarilo výhodne speňažiť na rôznych výrobkoch. Existuje tiež kreslený Clouseau.

Zo zákulisia :

Pre Petra Sellersa bol film hotovou terapeutickou básňou, jedným z najšťastnejších a najľahších filmov, aké kedy nakrúcal. Samozrejme, že išlo tiež o peniaze a veľkú rolu v medzinárodnom hereckom obsadení. Sellers však najviac privítal, že mu film ponúkol únik z nepodareného rodinného života, ktorý svojím spôsobom odzrkadloval smutnú absurditu Clouseauových trampôt.

Peter Sellers sa teraz naplno vrhol do prebádania nového teritória vizuálneho humoru. K postave inšpektora Clouseaua ho inšpirovala krabička zápaliek. Na obchodnej značke výrobcu sa skvela podobizeň kapitána Matthewa Webba, ktorý v roku 1875 ako prvý preplával La Manche. Jeho pyšný postoj a hrdinské fúzy vyvolali v Sellersovi predstavu na oko zdôrazňovanej mužnosti, v ktorej rozoznal vplyv správania francúzskych mužov. Sellers ako vynikajúci rozhlasový umelec vytvoril aj Clouseauov vyumelkovaný prízvuk. Blake Edwards zase vymyslel vizuálne gagy a dopodrobna rozpracoval Clouseauovu fyzickú neobratnosť.

Bolo to však prchké partnerstvo. Spoločný zmysel pre humor je jedna vec, na druhej strane sa však Blake Edwards a Peter Sellers jeden druhému vyrovnali mierou arogancie.

Naviac sa líšili v prístupe k práci – Sellers bol perfekcionista, zatiaľčo Edwards mal rád improvizáciu. Výsledok na plátne je kompromis, ktorý síce vyhovoval Sellersovmu prianiu opakovať zábery, ponechal však miesto neočakávaným prvkom.

Poznámka „Hotové peklo“ je bohužiaľ celkom na mieste, keď sú Robert Wagner a Capucine spolu vo vani. Wagner tvrdil, že ho rekvizitári uistili, že tá pena je z neškodného detského šampónu, ale v skutočnosti obsahovala agresívnu penotvornú chemikáliu. Capucine sa popálila, zrejme preto nosí v rozpore s povahou svojej postavy nočnú košeľu bez výstrihu!

Wagner sa ponoril do kúpeľa celý a dočasne oslepol. Lekár mu predpísal 4 týždenný pobyt v temnej miestnosti, čo podľa producenta znamenalo, že sa budú musieť obísť bez jeho služieb. Lenže Sellers, Edwards a David Niven chceli svojmu priateľovi pomôcť a naliehali, aby sa nakrúcalo, až sa Wagner uzdraví.

Robert Wagner totiž prežíval neisté časy. Po Ružovom panterovi nasledovali dva roky bez práce, pokiaľ sa mačací lupič neobjavil v televíznom filme Na to je potreba zlodeja  /It Takes a Thief/. Wagnerovi sa potom v bedni vcelku darilo, len občas si odskočil na plátno.

Hoci bol Wagner vo filme už 13 rokov, na strednej škole si ho totiž kedysi všimol jeden lovec talentov, potreboval vraj v Ružovom panterovi ešte veľa otcovských rád. Všimli ste si ako často si zakrýva oči? Peter Sellers mu poradil, ako sa tohto neurotického zlozvyku zbavil. David Niven mu zase radil v otázke štýlu a fungoval ako jeho sprievodca rímskym nočným životom. Doživotne sa skamarátili.

David Niven...pamätáte si na neho? Z báječného filmového predstaviteľa uhľadených pánov trčí istá ublíženosť, keď čoby sir Charles ospravedlňuje z princezninej „dinner party“. Potreboval pohnúť svojou kariérou, bohužiaľ sa to nepodarilo, pretože to bol Peter Sellers, kto odkráčal z filmu s úspechom, ktorý mal pôvodne patriť Nivenovi.

Nedostatočnou kompenzáciou bola prítomnosť Michaela Trubshawea, Nivenovho starého kamaráta z armády, ktorý hral spisovateľa. Dny vojenského priateľstva však boli dávno preč; neboli si blízki už niekoľko rokov.

Niven rád vypočítaval svoje úspechy, ale na Ružového pantera nespomínal v dobrom. O niekoľko rokov neskôr, keď sa pripravoval predstúpiť k prevzatiu Oscara, začul Henryho Manciniho ako si skúša pre jeho entreé hudobnú tému z Ružového pantera, zastavil sa a jemne mu doporučil, aby miesto toho zahral motív z filmu Cesta okolo sveta za 80 dní.

Film pre Sellersa vyústil do samých dobrých správ, profesionálnych aj romantických. Skoro spoznal 21 ročnú švédsku herečku, ktorá si hovorila Britt Eklandová a po niekoľkých týždňoch sa s ňou oženil. Ich prvá schôdzka sa uskutočnila na londýnskej predpremiére Ružového pantera.

0hlasy:

  • „Ružový panter je komédia s výstižným prívlastkom: pôvabná. Jej pôvab je síce absurdný, stále je to však pôvab.“ Dilys Powell, Sunday Times, 12.1.1964.
  • „Vidíte pred sebou géniusa v jeho najhumornejšom prevleku.“ Alexander Walker, Evening Standard, 9.1.1964.
  • „Všetko to pôsobí veľmi bohatým a nablýskaným dojmom, domnievam sa však, že až sa raz Peter Sellers bude na staré kolená obzerať za filmovými vrcholmi svojich najlepších rokov, najskôr sa pokúsi na tento film zabudnúť.“ Cecil Wilson, Daily Mail, 8.1.1964.
  • „Tak trochu sranda.“ Peter Sellers.

Všimnite si :

  • Miznúce princezniné cigarety. Keď sa David Niven pokúša zviesť Claudiu Cardinaleovú na predložke z tygrej kože, objaví sa u nej cigareta zničohonič v druhej ruke, a keď sa začnú bozkávať, zmizne úplne. Veľmi šťastné vyústenie, pretože podľa zákonitostí predchádzajúcich záberov by mali pocítiť oheň na svojej hrudi. Najskôr niekto dosť vypil šampanského.
  • Vplyvu Freda Astaira. Choreograf čísla „Meglio Stasera“ v podaní Fran Jeffrisovej bol starý Fredov kamoš Hermes Pan. Sellers mal iného slávneho učiteľa.
  • Štíhleho Petera Sellersa. Rok predtým sa napchával pilulkami na schudnutie a dosiahol tak mladšieho, štíhlejšieho vzhľadu, ktorý mu už zostal do konca života.
  • Náhleho vzplanutia. Keď Clouseaua vypočúva advokát obhajoby, v ktorom hrá John Le Mesurier, obľúbený herec z Otcovej armády /Dad´s Army/, došlo k neobvyklej chybe technikov – odrazové svetlo na šošovke objektívu vytvára pri zábere na Clouseaua dúhový efekt.
  • Jednotného európskeho trhu v oblasti stíhania zločincov. Francúzsky detektív Clouseau má podľa všetkého bielu kartu na vyšetrovanie v Taliansku , na párty Angely Dunningovej v Ríme velí veľkému policajnému zboru.
Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články