Bourneov odkaz (Bourne Legacy, The)

22.8.2012|Ľubo Martiniak|
Bourneov odkaz (Bourne Legacy, The) Pôvodná trilógia s Mattom Damonom v hlavnej úlohe si vypracovala vlastný špionážny vesmír založený hlavne na strate pamäti nezvestného agenta CIA. Prvý diel mal pod palcom Doug Liman. Ten filmu vtisol drsný realistický „look“ nasrdeného ušpineného agenta, ktorý to má od Jamesa Bonda poriadne ďaleko. Limana vo zvyšných dvoch pokračovaniach vystriedal o level vypracovanejší Paul Greengrass. Ten dokonalým spôsobom upgradoval možnosti dokumentaristickej kamery a žánru špionážneho trileru. Kam týmto smerujem? Odpoveď je jednoduchá. Tam kde Greengrass skončil a nechcel ďalej pokračovať, nemal jednoducho nikto nadväzovať. Napokon to vytušil aj samotný Matt Damon a po režisérovi odriekol účasť zo štvrtého pokračovania aj on. V Hollywoode platí jedno nešťastné pravidlo - producenti nikdy nezatvárajú zlaté doly. Po úspechu (najmä tom kasovom) Bournovho ultimáta by bol hriech odložiť celý námet do šuplíka. Bourneov odkaz však dostal na starosť pomerne neskúsený Tony Gilroy, ktorý ma na svedomí síce kvalitného Michaela Claytona, ale to je asi tak všetko. Manažéri presvedčili kopec známych tvárí a pripravili slušný rozpočet, no na výdatný scenár sa akosi nedostalo. Totiž, naviazať niečím strhujúcim na vychytané zápletky predchádzajúcich dielov, muselo byť pekelne ťažké. Trojka ústi do prázdna a každému bolo jasné, že po Damonovom odmietnutí budú musieť scenáristi siahnuť po niečom inom. Napokon prišlo všetko, len nič podobne chytľavé. Scenár je trochu mimo pôvodného ducha. Tony Gilroy odkukal od svojho predchodcu správne filmárske techniky, vylepšil strih akčných sekvencií a necháva dlhšie zarezonovať nedopovedané situácie, aby nám to všetko šikovnejšie došlo. Bojuje na správnych frontoch, no s plastovou maketou v podobe slabých dialógov a vykonštruovanej nosnej zápletky, ktorú si paradoxne sám napísal. Bourneov odkaz Zo CIA je bezodná studňa na tajné programy a operácie, pričom každý potápa tie ostatné. Všetky sa zaoberajú tým istým a nikoho netrápi, že jeden po druhom zlyhávajú. Jediné, čo zainteresovaným skutočne „prekáža“, je, že dvaja vedúci istého tajného programu sa verejne stretli na akejsi bezvýznamnej oslave. Agent Byer (Edward Norton) má nápad ako skoncovať s rozsiahlou a neprehľadnou sieťou tajných programov CIA skôr, než sa absolútne vymknú kontrole. Pre tento chabý podnet je nutné skoncovať s projektom Outcom, ktorý musia na čas pochovať, kým sa situácia neupokojí. Odrazu sa všetci účastníci operácie ocitnú „pod drnom“. Nebude nič prekvapujúce, keď agent menom Aaron Cross (Jeremy Renner) vďaka svojej zvedavosti prežije a posnaží sa nájsť protilátku na nepríjemnú závislosť spôsobenú genetickou mutáciou, ktorá je podstatou všetkých týchto tajných výmyslov. Ako inak, bude mu v tom pomáhať sympatická Rachel Weisz v úlohe chemičky Marty Shearingovej, ktorá pracuje na tajnom výskume potrebných preparátov. Navyše, oboch sa bude snažiť zniesť zo sveta „vraždiaci stroj“ z konkurenčného programu LARX, ktorý sa zdá byť jedným z najvydarenejších. Typická sequelovská zápletka v znení hesla „všetkého viac“ sa teda snaží divákovi natĺcť do hlavy, že Jason Bourne bol len kúsok obrovského koláča. Film má ale aj iný problém v podobe nekonečného úvodu, ktorý vo svojej podstate ústi už do konečného vyvrcholenia. Takýto problém jeho predchodcovia rozhodne nemali. Veď Ultimátum bolo pravdepodobne vrchol svojho žánru. Sledovať Jeremyho Rennera ako hodinu oxiduje niekde na ďalekom severe a snaží sa dostať do civilizácie, nie je pre špionážny film práve najzaujímavejšie. Rovnako dostáva viac priestoru genetika, namiesto snahy prísť na to, kto za tým všetkým stojí. Napokon vidieť, že stratu pamäti vystriedal plnohodnotný pohľad človeka, ktorý presne vie, čo robí, čím sa automaticky vytratila najoriginálnejšia časť celého príbehu. Prvá hodinka je poskakovanie známych tvárí z jednej tajomnej situácie do druhej. Film sa snaží na diváka zahrať zdanlivo komplikovanú hru, ktorá ale varí z vody. Podobne ako nie najšťastnejšie pokukovanie po predchádzajúcej trilógii, kedy sa ešte rieši prítomnosť Jasona Bournea . Dokonca aj hudba Henryho Gregsona - Williamsa kopíruje pôvodný Powellov motív a snaží sa nás presvedčiť, že tento príbeh dokonale zapadá do Bourneovho vesmíru. Osobne za tým vidím skôr snahu premostiť dej na novú trilógiu bez zbytočných reštartov a „vysvetľovačiek“, ako nejakého plnohodnotného nástupcu. Bourneov odkaz V druhej hodinke sa však konečne dočkáme pravého akčného dusna a sme svedkami vydarených osobných súbojov, automobilových orgií a exotických lokácií, ktoré Gilroy dokázal nádherne využiť. Akcia napokon zachraňuje väčšinu filmu aj napriek tomu, že nemá hlbší zmysel, ako len dostať sa z miesta A do miesta B a ochrániť všetkých, na ktorých mi záleží, vrátane seba. Verte mi, že Rachel Weisz je v tomto prípade dostatočnou motiváciou na záchranu. Jej herecký výkon (a priznajme si to - aj jej šmrnc) neohrozene valcuje všetky ostatné. Najmä psychické zosypanie jej hrdinky si doslova vychutnala. Ostatní vrátane samotného Rennera sú akurát muži a ženy na správnom mieste, ktorí veľa príležitosti na veľkolepé herecké výstupy nedostanú. Nejaké to milostné iskrenie na podporu motivácie ale nesmie chýbať ani tu. Záver je teda už jasný a každý vytuší, ako Aaron Cross dopadne. Možno sa dočkáte zvláštneho deja vù a možno sa len pousmejete nad žalostným vyústením do ďalšieho pokračovania. Kto vie?! Nečakajte žiadny WOW efekt, ako naposledy. Ak sa niekto teší na ďalší letný megahit, možno bude mierne sklamaný, ako vo väčšine prípadov tohto roka. Nemusíte sa ale báť obetovať nejaké to euro. Teda pokiaľ vás radšej nezláka vulgárny Macík, či sci-fi „zvrátenosť“ Iron Sky. Za jednu vstupenku do kina to v každom prípade stojí, už len kvôli sympatickému Rennerovi a jeho podarenej bojovej choreografii.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Bontonfilm

Odporúčané články

Najlepšie filmy roku 2019

Najlepšie filmy roku 2019

Rok 2019 sa nezadržateľne blíži k svojmu koncu. A so všetkými rebríčkami a bilancovaním roka tu aj my máme...