Rozchod Nadera a Simin (Jodaeiye Nader az Simin)

7.9.2012|Tomáš Zausin|
Rozchod Nadera a Simin (Jodaeiye Nader az Simin) Hneď na úvod trocha zákerná otázka: Čo viete o iránskej kinematografii? Mnohí by isto odpovedali, že nič. Možno by sa našli pár ľudí, ktorí by vyslovili aspoň meno najznámejšieho režiséra narodeného a tvoriaceho v Iráne – Abbása Kiarostámiho. No tým by sa ich znalosti iránskej kinematografie pravdepodobne končili. Je pravdou, že kinematografia tejto krajiny nie je v našich zemepisných šírkach veľmi známa a poznajú ju takmer výlučne pravidelní návštevníci filmových klubov, filmových festivalov resp. milovníci iránskej kultúry. Iránska kinematografia je však veľmi zaujímavá a jej história spadá už do 60.rokov, do obdobia pred islamskou revolúciou, kedy pár filmov nakrútila aj slávna perzská poetka Forough Farrokhzad a nie je ani nepočetná, čo sa týka tvorcov alebo nakrútených filmov. Okrem Abbása Kiarostámiho v Iráne pôsobia režiséri ako Majid Majidi, ktorý slávil úspechy na filmových festivaloch so svojimi filmami Božské deti (Bachehaye aseman), alebo Farba raja (Range khoda), Samira Makhmalbaf – film Tabuľa (Takhte siah), alebo v neposlednom rade Asghar Farhadi. Práve vďaka Farhadimu sa majú možnosť aj diváci v našich zemepisných šírkach zoznámiť s perzsky hovorenou kinematografiou. Aj tento rok ASFK organizuje prehliadku Projekt 100, v rámci ktorej uvedie a predstaví slovenským divákom okrem iných filmov, aj dielo práve spomínaného Ashghara Farhadiho s názvom Rozchod Nadera a Simin. Film, ktorý už stihol pozbierať množstvo pozitívnych kritík a filmových cien, medzi ktorými prvé miesto istotne patrí cene americkej Akadémie. Pozrime sa teda bližšie na tento prvý iránsky film ocenený Oscarom. Rozchod Nadera a Simin Základom príbehu sú nezhody medzi manželmi Naderom a Simin. Simin dostala po dlhom a náročnom vybavovaní konečne možnosť s dcérou aj manželom vycestovať z Iránu. Nader však vycestovať odmieta, nakoľko má chorého otca a považuje za svoju povinnosť postarať sa o neho. Simin sama s dcérou vycestovať nemôže, Nader sa chce postarať o svojho otca, a tak medzi manželmi narastá napätie, ktoré musí kdesi raz vyvrcholiť... Irán je veľmi zaujímavá, krásna a zároveň svojim spôsobom zvláštna krajina. Vládne tu teokratický režim, ktorý je založený na platnosti islamského práva šaría na čele s najvyšším ajatolláhom Alím Chameinim. V Iráne sú úplne bežné verejné popravy homosexuálov, vrahov, existuje tu mravnostná polícia, a pritom je bežné, že mladé ženy chodia oblečené podľa najnovšej západnej módy (v rámci možnosti samozrejme, t.j žiadne odhalené plecia, či nohy), namiesto čádoru nosia len hidžáb (šatka, ktorá zakrýva len vlasy a plecia). Rozchod Nadera a Simin je filmom, ktorý sa po formálnej a naratívnej stránke podobá viac na európske kinematografie, resp. na produkciu Woodyho Allena. Hneď na začiatku sa dostávame in medias res, nie je tu žiaden prológ, alebo úvod. A predsa sa divák rýchlo zorientuje v situácii. Samotný príbeh totiž nie je zložitý, zložitá je situácia, ktorú musia vo filme hlavní hrdinovia Nader, Simin a ich dcéra riešiť. Rozchod Nadera a Simin Film je viac než na akejsi akcii založený konverzačne, hlavní hrdinovia filmu musia riešiť každodenné rodinné problémy, ktoré sa v istých situáciách môžu zdať dokonca neriešiteľné. Sú to veľakrát malichernosti, ktoré dostávajú ľudí do zložitých situácii. Napr. scéna, kedy Naderom najatá opatrovateľka pre jeho otca volá imámovi s ktorým rieši, či môže ona ako vydatá žena uvidieť počas opatrovania nahé telo starého muža, ktorého potrebuje umyť. Takáto situácia sa v našich podmienkach môže stať banálnou. Veď jestvuje mnoho žien, opatrovateliek či zdravotných sestier, ktoré sa každý deň starajú o imobilných, či nevládnych. No v krajine, v ktorej už tridsať rokov platí islamské právo, sú podobné situácie častokrát ťažko riešiteľné. Samozrejme všetky nezhody medzi manželmi a taktiež problémy so starým otcom nepriaznivo vplývajú aj na ich dospievajúcu dcéru (tú sizahrala režisérova dcéra), ktorá má rada oboch rodičov. Film sa nikam neponáhľa, nálada vo filme hustne pomaly a je založená na vynikajúcich dialógoch. Toto dielo mi tak svojím spôsobom pripomína napr. vynikajúci film Woodyho Allena Hana a jej sestry, ktorý síce vychádza z úplne inej situácie, no celý film stojí najmä na vynikajúcich výkonoch a skvele napísaných dialógoch tak ako v prípade Farhadiho filmu. Divák nikdy počas filmu netuší ako sa napokon situácia vyvinie. Každá z postáv má svoje dôvody prečo sa správa, tak ako sa správa, a tak v žiadnom prípade nemožno hovoriť o rozdelení na kladné a záporné postavy. O Naderovi ani o Simin nemožno povedať, že práve jeden z nich má výlučne pravdu. Práve naopak, pravda sa skrýva kdesi medzitým. Všetci herci, Leila Hatami (Simin), Peyman Moaadi (Nader), Sareh Bayat (opatrovateľka Razieh), či Sarina Farhadi (dcéra Termeh) odviedli skvelé výkony. U všetkých bolo cítiť a vidieť, že sa do svojich postáv vžili. Rozchod Nadera a Simin Na záver môžem povedať len toľko, že Ashghar Farhadi nakrútil skvelý súčasný film, ktorý ukazuje, že aj v krajine ako je Irán (t.j. v krajine kde platí islamské právo) majú ľudia rovnaké problémy ako my v Európe, že aj napriek tomu aký režim tam vládne, to nie je krajina ako si ju mnohí predstavujú a ako ju prezentujú médiá. Ukazuje však aj to, že perzština je nádherný jazyk a perzské ženy patria medzi najkrajšie na svete. Zjednodušene, je to film, kde treba zabudnúť na predsudky a treba ho vidieť aj kvôli záveru, ktorý vás stopercentne dostane a budete nad ním ešte dlho premýšľať.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © ASFK

Odporúčané články

Diabol v tele (Devil Inside, The)

Diabol v tele (Devil Inside, The)

Pred viac než tromi dekádami stál taliansky horor Cannibal Holocaust na počiatku žánru zvaného “found footage”, v ktorom je podstatná...