Bezstarostná jazda

18.10.2012|-jr-|
Bezstarostná jazda

Bezstarostná jazda (Easy Rider, 1969)
1969 Dvaja hipisáci sa na ceste naprieč Amerikou stretávajú s dobrosrdečnosťou i nepriateľstvom.

VZNIK:
Celá záležitosť najprv vyzerala dosť neisto. Peter Fonda začal uvažovať nad zárodkom zápletky, aby si naočkoval protilátku proti nude reklamnej cesty do Toronta. Založil  svoj námet na niekoľkých skutočných incidentoch, ktoré vo filme zostali, napríklad keď hipisákom režú ich dlhé vlasy starými hrdzavými britvami a krutý koniec.
Parádne rozpracovaný projekt. Fonda zavolal Dennisovi Hopperovi, svojmu priateľovi a bývalému partnerovi z niekoľkých filmov o tretej hodine ráno a utešoval sa pred ním o svojom nápade. Nebolo to až také divoké. Fonda a Hopper boli dobre známi z filmu Výlet (The Trip, 1967) a ďalších neortodoxných záležitostí natoľko, aby ten film o hipisákoch na motorkách bol viac menej istým zdrojom zisku. Aby sa firma Raybert uistila, že peniaze nevyletia len tak hore komínom, tak poslal k Fondovi jedného scenáristu, ktorý sa pripravoval na prvú réžiu. Ten chlapík sa volal Jack Nicholson a mal na to srdce, že súhlasil zahrať si opitého právnika, keď nikto vhodný nebol poruke.
Všetko to mohlo dopadnúť aj inak, lenže film Bezstarostná jazda sa stal jedným z nečakaných hitov 60-tich rokov. Fonda a Hopper získali každý tretinu zo 40 000 000 dolárového zisku, ale Hopperovi to nestačilo a neskôr sa súdil o ďalšie 3 % za svoj podiel na scenári. Nicholson dostal malé percento pre zaistenie nejakej finančnej transakcie, ale jeho hlavnou odmenou bol osud, ktorý mu doprial brilantne sa predviesť ako herec a ukázať svoje kúzlo. Stal sa jedným z najväčších hviezd 70. a 80. rokov.

Bestarostná jazda (Easy Rider, 1969)

ZO ZÁKULISIA:
Začalo sa nakrúcať so 16mm kamerou, kopou marihuany a scenárom, ktorý nijak  nepresahovali sny ópiového fajčiara. Mali predstavu, že karneval Mardi Gras v New Orleanse by mohol do filmu zapadať, preto rozbehli film práve tam a zvyšok dokrútili rôzne. Takže táto atmosféra a sekvencia s LSD sú hlavnými rysmi výroby, výsledok neprofesionálnej práce nijako  nepoškodil, naopak získal na kvalite.
Čas a režisérsku kožu zachránili služby dvoch múzami bozkávaných technikov: strihača Dona Camberna a kameramana Laszlo Kovaksa. Bol to Cambern, ktorý sa pohral a rozpracoval Hopperove debutantské nápady. Cambern z nakrúcaného materiálu vystrihal tie najhoršie chyby. Ešteže mal k dispozícii niektoré nádherné zábery. Kovaks dodal panoramatické štúdie juhozápadnej Ameriky nasnímanej z chrbta kabrioletu chevrolet. Tieto zábery prilákali do kín väčšiu časť divákov než celé hipisácke motocyklové bratstvo a Kovaks dostal prácu v kasových trhákoch ako sú Papierový mesiac (Paper Moon, 1973), Blízke stretnutie tretieho druhu (Close Encounters of the Third Kind, 1977) a Krotitelia duchov (Ghostbusters, 1984).
Ďalším plusom bol Jack Nicholson. Dokázal skĺbiť osamelé monológy pri ohni na tému stavu Únie a UFO (tým bol Hopper v tej dobe posadnutý) improvizovanými až naturalistickými dialógmi. Tieto pasáže dodržovali scenár Dennisa Hoppera. Aj ten scenár tam je, skrytý pod Nicholsonovým kabátom. Ako presvedčivo stvárnili scény s používaním drog; to je hotová metodická herecká práca. Podľa dostupných svedectiev strávili nakrúcanie a niekoľko ďalších rokov pod oparom hašiša. Istý nemenovaný zdroj hovorí, že Nicholson počas scény pri ohni spotreboval až 155 marihuanových cigariet, on sám to však popiera. Pripúšťa, že pred každým záberom a scénou jednu marihuanovú cigu vyfajčí. Nicholsona varovali, aby neskúsil nič tvrdšieho ako je marihuana, pretože mal vtedy už veľmi zlú skúsenosť s LSD.
Pre Nicholsona znamenala postava George Hansona len rolou, zatiaľčo Hopper a Fonda mali so svojimi postavami veľa spoločného. Ich životy boli však konvenčné. Hopper práve prechádzal rozvodom a k  Fondovi sa podobná situácia len blížila, bol zatiaľ šťastne ženatý a mal dve deti. Cítil sa voľnejšie a veselšie než Kapitán America a hovoril si, že Hopper je pohotovejší než Billy. Cez kritický a divácky úspech výkonu Jacka Nicholsona sa Fonda domnieval, že Hopper hral lepšie, aj keď nie tak sympaticky. Okrem chýrneho Jacka Nicholsona a prírodnej scenérie priťahovala Bezstarostná jazda divákov sexom, drogami a rokenrolom.

Bestarostná jazda (Easy Rider, 1969)

TVORCOVIA:

  • Peter Fonda (30) ako Kapitán America; najmenej slávny príslušník z klanu Fondovcov.
  • Dennis Hopper (33) ako Billy; hollywoodsky kámoš a spolurebel Jamesa Deana. Znovu sa objavil ako charakterová hviezda v 80-tich rokoch.
  • Jack Nicholson (32) ako George Hanson; vynachádzajúca superhviezda.
  • Peter Fonda – producent; režíroval od tej doby pár filmov.
  • Dennis Hopper – režisér; jeho ďalšie dielko Posledné kino (The Last Movie, 1971) bolo označované za jeden z najhorších filmov všetkých dôb.

VŠIMNITE SI:

  • Najslabšie scény. Podľa Fondu je to rozlúčka s komúnou hippies.
  • Nevtieravé kamery. Hopper požiadal Kovaksa, aby pri scénach pri ohni použil teleskop, aby technika neovplyvnila jeho zmysluplné filozofovanie.
  • Čo vlastne znamená názov filmu. Peter Fonda tvrdí: „Bezstarostná jazda je južanský termín pre manžela starej kurvy. Nie pre pasáka, ale pre chlapa, ktorý s takou ženou žije. Pretože on si jazdí v pohode, bezstarostne. A práve toto sa, človeče, deje s Amerikou. Sloboda je tá kurva a my sa bezstarostne prechádzame.“

  Foto © archív

Súvisiace články