Ian McKellen - Elegantný bojovník za dobro

30.11.2012|-jr-|
Ian McKellen - Elegantný bojovník za dobro (25. máj 1939, Burnley, Lancashire, Anglicko) Vlastným menom Ian Murray McKellen sa narodil v Burnley, ale väčšinu detstva prežil vo Wigane. Jeho otec Murray McKellen bol stavebný inžinier. Mal o 5 rokov staršiu sestru Jean. Boli silne kresťanská, ale nie ortodoxná rodina. Keď mal 12 rokov, umrela mu matka Margery Lois. Otca stratil keď mal 24 rokov. Chodil do chlapčenskej časti školy Bolton School a jeho herecká kariéra začala v Bolton Little Theatre. Dostal štipendium na St Catharine's College v Cambridge. Ian sa venoval herectvu v divadle aj vo filme. Vystupoval vo viacerých anglických divadlách vrátane Royal Shakespeare Company a Laurence Olivier's National Theatre Company. Hral postavy ako bol Macbeth, Jago, kráľ Lear. Za svoju divadelnú hereckú činnosť získal mnoho ocenení. Vo svete ho však viac preslávil film. Svoju prvú filmovú úlohu získal vo filme The Promise (1968) a potom postavou Georga Matthewsa v Dotyku lásky (A Touch of Love, 1969). Predtým sa objavil len v niekoľkých malých televíznych úlohách. Prvú výraznejšiu úlohu získava až v thrilleri Veterné mlyny bohov (Windmills of the Gods, 1988) a v dráme Škandál (Scandal, 1989). V rozhovore pre rádio BBC v roku 1988 verejne priznal svoju homosexuálnu orientáciu. S rastúcim ohlasom Ian McKellen získal možnosť podporiť hereckou účasťou snímky blízke jeho srdcu. V 90-rokoch sa tak niekoľkokrát svojimi úlohami vracal k homosexuálnej tematike. Patrila k nim jedna z vedľajších úloh v dráme z koncentračného tábora Bent (1997), v ktorom divadelnú verziu slávil McKellen úspechy v rokoch 1977 až 1979 ako uväznený mladík Max, ktorý v snahe zatajiť svoju orientáciu radšej predstiera židovský pôvod (vo filme ho vynikajúco stelesnil Clive Owen). Okrem toho sa McKellen predstavil tiež v hlavných úlohách vo dvojici životopisne ladených titulov venovaných homosexuálom. V roku 1993 začína byť Ian rozpoznateľný pre americké publikum a to vďaka úlohe homosexuálneho aktivistu Billyho Krausa postihnutého AIDS v televíznom filme A kapela hrala ďalej (And the Band Played On, 1993), za čo získal CableACE Award za vedľajšiu úlohu vo filme a nomináciu na Emmy v kategórii významná vedľajšia úloha. Ďalšieho medzinárodného úspechu sa mu dostalo vo filme Bohovia a monštrá (Gods and Monsters, 1998). Za úlohu režiséra z obdobia zlatého veku Hollywoodu „La belle epoque“ Jamesa Whaleho získal Ian nomináciu na Oscara a Zlatý glóbus v kategórii najlepší herec. Až v roku 1990 sa stal uznávaným vďaka niekoľkým filmovým hitom. V roku 1993 hral vo filme Šesť stupňov odlúčenia (Degrees of Separation, 1993) spolu s Donaldom Sutherlandom. V tom istom roku sa objavil v menších rolách v televíznych seriáloch a tiež vo filme Posledný akčný hrdina (Last Action Hero, 1993), kde si zahral Smrť. V roku 1995 v modernom filme Richard III (1995) si Ian nielen zahral hlavnú postavu, ale aj napísal pre film scenár a stal sa hlavným producentom. Najväčší úspech mu priniesla úloha cára Mikuláša druhého v historickej televíznej dráme Rasputin (1996), za ktorú získal nomináciu na Zlatý glóbus za vedľajšiu úlohu. Vo filme Nadaný žiak (Apt Pupil, 1998), nakrútenom podľa knihy Stephena Kinga si zahral nacistického dôstojníka z koncentračného tábora Bergen-Belsen, žijúceho pod falošným menom v USA. V roku 1999 sa objavil po boku vtedy ešte neznámeho Daniela Radcliffa v televíznom filme David Copperfield (1999). V roku 2000 sa Ian objavil v jednej z hlavných úloh veľkorozpočtového akčného sci-fi X-Men (2000), v ktorom si zahral Magneta - šéfa zákerných mutantov. Medzi prvým a druhým dielom X-mena už natáčal čarodejníka Gandalfa v sérii Pán prsteňov. Získal ocenenie Actors Guild za najlepšiu vedľajšiu úlohu vo filme o bol tiež nominovaný na cenu Academy Awards v rovnakej kategórii. Ian ako čarodejník Gandalf sa stal miláčikom filmového publika, ktorý vedie sily dobra proti armádam temného pána Saurona v trilógii podľa J. R. R. Tolkiena Pán prsteňov (2001-2003). A jeho výber sa ukázal ako absolútne šťastný. Len máloktorý herec mohol prežiť všetky Gandalfove polohy – od múdreho starca srdečne sa usmievajúceho nad pokleskami drobných hobitov až po majestátneho bojovníka, ktorý vládne silou smrteľníkovi nepochopiteľnou – s takou presvedčivosťou ako práve Ian McKellen. Celá trilógia sa nakrúcala na Novom Zélande 18 mesiacov. Prvý diel Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring, 2001) bol uvedený v kinách v roku 2001. Film sa ihneď stal absolútnou jedničkou, ktorá borila štatistiku nielen v návštevnosti, ale aj v tržbách. Spolu s Elijahom Woodom (Frodo), Viggom Mortensenom (Aragorn), Liv Tyler ovou (Arwen - elfka) a Orlandom Bloomom (Legolas Greenleaf) sa stali stredom záujmov všetkých svetových médií. Za svoju skvele stvárnenú vedľajšiu úlohu bol Ian nominovaný na Oscara. Druhý diel Pán prsteňov: Dve veže (The Lord of the Rings: The Two Towers, 2002) bol uvedený v kinách o rok neskôr a kopíroval úspechy prvého diela. Tretie pokračovanie Pána prsteňov: Návrat kráľa (The Lord of the Rings: The Return of the King, 2003) bolo uvedené v kinách v USA v roku 2003 (u nás v roku 2004). Ian sa v roku 2006 objavil v treťom pokračovaní komiksovej série X-Men s názvom X-Men: Posledný vzdor (X-Men: The Last Stand, 2006). Ian sa veľmi angažuje v kauzách týkajúcich sa diskriminácie homosexuálnej menšiny a často za práva tejto menšiny bojuje. Pri nakrúcaní Pána prsteňov si na Novom Zélande našiel nového priateľa. Ako vieme, Ian sa priznal k svojej sexuálnej orientácii v začiatkoch svojej kariéry, čo podľa mienky jednotlivcov mohlo mať negatívny vplyv na rast jeho kariéry. Aktívne sa účastní kampane za práva lesbičiek, homosexuálov a bisexuálov v Stonewall. V roku 1979 sa stal veliteľom the Order of the British Empire (Rad britského impéria) a v roku 1991 sa stal rytierom tohto rádu za svoju prácu a prínos pre divadlo. Keď mal osemnásť rokov, zaľúbil sa do Dereka Jacobiho. Bola to ale láska neopätovaná. Jeho prvým dlhoročným partnerom sa stal učiteľ dejepisu z Boltonu, Brian Taylor. Ich vzťah začal v roku 1964 a trval osem rokov. Žili v Londýne, kde sa Ian venoval svojej hereckej kariére. V roku 1978 na festivale v Edinburghu stretol svojho druhého partnera Seana Mathiasa. V roku 2006 si zahral v Da Vinciho kóde (The Da Vinci Code, 2006), postavu sira Leigha Teabinga - uznávaného historika posadnutého myšlienkou existencie Svätého grálu a snahou túto relikviu získať. Ukázal sa v sebaparodujúcej postave v Simpsonovcoch. V roku 2009 sa objavil ako väzeň číslo dva v remaku filmu Väzeň (The Prisoner, 2009). Dňa 10. januára 2011 bolo oficiálne potvrdené jeho účinkovanie v postave Gandalfa vo filmovej adaptácii Hobita. Filmografia Iana McKellena: Alfréd Veľký (Alfred the Great, 1969), Hamlet (1972), Macbeth (1979), Veľkňaz z lásky (Priest of Love, 1981), Znamenie kvetiny (The Scarlet Pimpernel, 1982), Pevnosť (The Keep, 1983), Viac než dosť (Plenty, 1985), Othello (1990), Malá pištoľníčka Jo (The Ballad of Little Jo, 1993), Urobím hocičo (I´ll Do Anything, 1994), Muž tieňa (The Shadow, 1994), Čas zmyselnosti (Restoration, 1995), Jack a Sarah (Jack and Sarah, 1995), Zrodenie z mora (Swept from the Sea, 1997), Emile (2003), Ústav (Asylum, 2005), Spláchnutý (Flushed Away, animovaný, 2006), Displaced (2006), Zlatý kompas (The Golden Compass, animovaný, 2007), Hviezdny prach (Stardust, 2007), Kráľ Lear (2008).  

Súvisiace články