30 minút po polnoci (Zero Dark Thirty)
Tohtoročné oscary sa nesú v duchu politicky angažovaných filmov. Pravdou je, že každý rok sa nájde jeden alebo dva filmy, ktoré prezentujú Ameriku, americkú históriu, alebo boj jej obyvateľov s vysokopostavenými vládcami podsvetia, alebo sveta korupcie. Ale tento rok sa ako keby s nimi pretrhlo vrece. Jednak je to Lincoln, potom Affleckove Argo a v neposlednom rade nový film Kathryn Bigelow Zero Dark Thirty - naším distribútorom nazvaný ako 30 minút po polnoci.
Kathryn Bigelow na seba výraznejšie upozornila filmom Smrť čaká všade, oceneného v roku 2008 Oscarom za najlepší celovečerný film aj réžiu. O 4 roky neskôr sa opäť vydáva na blízky východ riešiť otázku americkej angažovanosti a teroristických útokov z 11. septembra 2001, takže samozrejme nikoho neprekvapí, že sa bude jednať o hon na najväčšiu hlavu teroristickej organizácie Al Káida - Usámu bin Ládina. Osobne nie som veľkým fanúšikom podobne ladených filmov. Lincoln aj Argo ma nechali dosť chladnými, aj keď remeselne sa im nedá vytknúť skoro nič. Rovnaké je to aj v prípade 30 minút po polnoci.
Hlavným problémom je, samozrejme, fakt, že film si užijú len tí, pre ktorých je sledovanie aktuálnych udalostí na dennom poriadku, alebo tých čo sa na veci vo svete pozerajú ako na vytváranie novodobej histórie. Film poukazuje na niekoľko faktov prezentovaných ako skutočnosť a tieto fakty - súvisiace s neustálym hľadaním človeka, ktorý pozná presnú adresu, na ktorej sa Bin Ládin zdržiava, odkrývajú jednu z najväčších akcií v histórií USA. Film sa tak dostáva do roviny špionážneho thrilleru, kde sú neprimerané praktiky na dennom poriadku - scéna s mučením je naozaj delikatesná. Film ale neobsahuje tú eleganciu minuloročného Jeden musí s kola von. Predsa len je 30 minút po polnoci viac angažovaný do otázky boja proti terorizmu, skrze politický a právny systém, ktorý príslušní činitelia vedia veľmi ľahko obísť.
V centre príbehu stojí ženská hrdinka v podaní stále populárnejšej Jessicy Chastain. Tá ako predobraz reálnej agentky Mayi - predstavuje osobu stojacu za zabitím najväčšieho nepriateľa spojených štátov - Bin Ládina. Príbeh ju sleduje od jej začiatkov. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí na ňu vplývali a formovali ju ako agentku, aj ako osobnosť, čím sa v jej hlave vytvoril jasný cieľ. Ten sledovala dlhé roky bez podpory vedenia a na základe svojich poznatkov dokázala v rozhodujúci moment zasiahnuť a dokázať tak všetkým, že mala celý čas pravdu. Viacej ako o súboji jednej ženy, je to hlavne film o celkovej situácií. O idealizme, ktorý sa stráca uprostred fanatizmu. O viere čeliacej bezvercom a v neposlednom rade o tom, ak si to pripustíme postrehnúť, že niekedy je jednoduchšie ísť k vytúženému cieľu cez mŕtvoly. Na základe toho zostáva otázka, kto je vlastne lepší?
Oproti predchádzajúcemu režisérskemu počinu Kathryn Bigelow je 30 minút po polnoci komplexnejším filmom. Jednak je to kvôli množstvu epizódnych postáv, informácií a dejových zvratov. Miera autenticity zvládnutá na výbornú. Ale ako som písal už vyššie, nie je to ani moja téma a ani niečo z čoho by som ako filmový divák slintal od vytrženia. Chastain má podľa môjho názoru omnoho výraznejšie a silnejšie postavy ako Meggie zo Zeme bez zákona, alebo dobrosrdečná ale prostá panička Celia z predminuloročného hitu o rasovej segregácii Farba citov. 30 minút po polnoci je nenudiaci, dva a pol hodiny dlhý thriller, hrajúci sa na pravdivý príbeh o tom "ako to skutočne bolo", ale každý jeden milovník dobrých konšpiračných teórií sa nad filmom len usmeje a mávne rukou, pretože takéto filmy názory nemenia. Pre tých, čo si ale v podobnom žánri lahodia, pridajte si jednu hviezdu. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Bontonfilm
