Z hrdze a kostí (De rouille et d´os)

27.2.2013|Tatiana Pauccini|
Z hrdze a kostí (De rouille et d´os) Na európskych filmových tvorcoch ma vždy najviac fascinovalo, že dokážu príbehy vyobraziť svojim spôsobom prosto, ale zároveň pôsobia neobyčajne a pútavo. Ešte donedávna sa často skloňovali Nedotknuteľní a teraz postavy s naoko podobnými osudmi zaujímajú pozornosť vo filme Z hrdze a kostí režiséra Jacquesa Audiarda. Inšpiráciou sa stali zápletky dvoch príbehov (Rust and Bone, Rocket Ride) zo zbierky poviedok kanadského autora Craiga Davidsona – Rust and Bone. Bidegain vo svojom scenári však uplatnil niekoľko výrazných zmien. Keď sa k tomu pridá Marion Cottillard, 120-minútová dráma mi vôbec nepripadá pridlhá. Z hrdze a kostí Ali (Matthias Schoenaerts) je ukážkový príklad “nabúchaného bula”. Jednoduchý, testosteronom prekypujúci chlap s výraznou dávkou agresivity. Do starostlivosti mu bol zverený päťročný syn, o ktorého sa nedokáže postarať. Dostať sa z ulice obom pomôže Aliho staršia sestra s manželom, ktorí im poskytnú útočisko. Ako vyhadzovač v klube sa stretne so Stéphanie (Marion Cotillard). Časom sa ich cesty opäť stretnú, a to po tom, ako Stéphanie po pracovnom úraze v zábavnom morskom parku príde o dolné končatiny. Intenzita nešťastnej udalosti je vyobrazená len nepatrne. Ďalší priebeh je plynulý. Bez dlhých-tichých či prepiatych scén. Aliho vzťah k Stéphanie pôsobí o niečo ohľaduplnejšie a miernejšie ako k ostatným. Nemyslím však, že by to bolo iba jej handicapom. Spočiatku nebadať z jeho strany žiadnu náklonnosť. Stéphanie je kamarátka; žena, ktorej je k dispozícii, keď potrebuje. A to akýmkoľvek spôsobom. Za “normálnych“ okolností by bolo menej pravdepodobné, že by tvorili pár. V danom príbehu však ich zblíženie vyznieva prirodzene. Ali jednoducho berie veci tak ako sú. Na nič sa nehrá, nemá zábrany. Stéphanie akoby čerpá z jeho fyzickej sily a nebojácnosti. I keď sa o nič výrazne nesnaží, nevnucuje svoju pomoc, v podstate necháva všetko na Stéphanie, dodáva jej chuť opäť žiť. Ešte ako neznámeho, ho uprednostnila pred pomocou svojich priateľov. Nič jej nepripomína, cíti sa s ním v bezpečí a prirodzenejšie. Ťažko povedať, či sa z toho stala skutočná, čistá láska. Každopádne vzniklo medzi nimi puto, akési zohranie. Badať to predovšetkým na zápasoch, kde Stéphanie Aliho sprevádza. Stéphanie sa nečakane ocitá v prostredí zápasníkov a stávkarov, no pomerne rýchlo sa adaptuje. A pôsobí naozaj originálne. Všetky tieto faktory pridávajú na pozoruhodnosti oboch postáv. Z hrdze a kostí Pre mňa jednoznačne najvýraznejšia a vskutku pobaveniahodná scéna, kedy si Stéphanie na terase pripomína gestá príkazov, ktoré využívala počas predstavení s kosatkami. Tento nostalgický moment nesprevádza žiadna dojímavá hudba, ale hit Katy Perry – Firework. (Bol to predsa podmaz vystúpení, takže do spomienok logicky zapadá.) I keď má v niektorých scénach Marion Cotillard vyzerať spustnuto, je to stále Marion Cottillard. Má v sebe prirodzenú krásu, ktorú si neustále drží či chce alebo nie. To, čo v sebe nosí, baví pozorovať. Nech je to v akejkoľvek podobe. Matthias Schoenaerts je mi osobne veľmi nesympatický, a práve preto si dovolím tvrdiť, že sa do úlohy Aliho dokonale hodí.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Itafilm

Odporúčané články

Temperamentná kráska Raquel Welch

Temperamentná kráska Raquel Welch

Narodila sa 5. septembra 1940 v Chicagu ako Jo Maria Raquel Tejada a bola najstaršia z troch detí v rodine chudobného bolívijského...
Filmové novinky na január 2020

Filmové novinky na január 2020

Milí filmoví nadšenci šťastný nový rok 2020, majte ho ešte lepší ako rok 2019. Rovnaké si prajeme aj vo filmovom svete, hoci starý rok...