Z hrdze a kostí (De rouille et d´os)
Na európskych filmových tvorcoch ma vždy najviac fascinovalo, že dokážu príbehy vyobraziť svojim spôsobom prosto, ale zároveň pôsobia neobyčajne a pútavo. Ešte donedávna sa často skloňovali Nedotknuteľní a teraz postavy s naoko podobnými osudmi zaujímajú pozornosť vo filme Z hrdze a kostí režiséra Jacquesa Audiarda.
Inšpiráciou sa stali zápletky dvoch príbehov (Rust and Bone, Rocket Ride) zo zbierky poviedok kanadského autora Craiga Davidsona – Rust and Bone. Bidegain vo svojom scenári však uplatnil niekoľko výrazných zmien. Keď sa k tomu pridá Marion Cottillard, 120-minútová dráma mi vôbec nepripadá pridlhá.
Ali (Matthias Schoenaerts) je ukážkový príklad “nabúchaného bula”. Jednoduchý, testosteronom prekypujúci chlap s výraznou dávkou agresivity. Do starostlivosti mu bol zverený päťročný syn, o ktorého sa nedokáže postarať. Dostať sa z ulice obom pomôže Aliho staršia sestra s manželom, ktorí im poskytnú útočisko. Ako vyhadzovač v klube sa stretne so Stéphanie (Marion Cotillard). Časom sa ich cesty opäť stretnú, a to po tom, ako Stéphanie po pracovnom úraze v zábavnom morskom parku príde o dolné končatiny.
Intenzita nešťastnej udalosti je vyobrazená len nepatrne. Ďalší priebeh je plynulý. Bez dlhých-tichých či prepiatych scén. Aliho vzťah k Stéphanie pôsobí o niečo ohľaduplnejšie a miernejšie ako k ostatným. Nemyslím však, že by to bolo iba jej handicapom. Spočiatku nebadať z jeho strany žiadnu náklonnosť. Stéphanie je kamarátka; žena, ktorej je k dispozícii, keď potrebuje. A to akýmkoľvek spôsobom. Za “normálnych“ okolností by bolo menej pravdepodobné, že by tvorili pár. V danom príbehu však ich zblíženie vyznieva prirodzene. Ali jednoducho berie veci tak ako sú. Na nič sa nehrá, nemá zábrany. Stéphanie akoby čerpá z jeho fyzickej sily a nebojácnosti. I keď sa o nič výrazne nesnaží, nevnucuje svoju pomoc, v podstate necháva všetko na Stéphanie, dodáva jej chuť opäť žiť. Ešte ako neznámeho, ho uprednostnila pred pomocou svojich priateľov. Nič jej nepripomína, cíti sa s ním v bezpečí a prirodzenejšie. Ťažko povedať, či sa z toho stala skutočná, čistá láska. Každopádne vzniklo medzi nimi puto, akési zohranie. Badať to predovšetkým na zápasoch, kde Stéphanie Aliho sprevádza. Stéphanie sa nečakane ocitá v prostredí zápasníkov a stávkarov, no pomerne rýchlo sa adaptuje. A pôsobí naozaj originálne. Všetky tieto faktory pridávajú na pozoruhodnosti oboch postáv.
Pre mňa jednoznačne najvýraznejšia a vskutku pobaveniahodná scéna, kedy si Stéphanie na terase pripomína gestá príkazov, ktoré využívala počas predstavení s kosatkami. Tento nostalgický moment nesprevádza žiadna dojímavá hudba, ale hit Katy Perry – Firework. (Bol to predsa podmaz vystúpení, takže do spomienok logicky zapadá.)
I keď má v niektorých scénach Marion Cotillard vyzerať spustnuto, je to stále Marion Cottillard. Má v sebe prirodzenú krásu, ktorú si neustále drží či chce alebo nie. To, čo v sebe nosí, baví pozorovať. Nech je to v akejkoľvek podobe. Matthias Schoenaerts je mi osobne veľmi nesympatický, a práve preto si dovolím tvrdiť, že sa do úlohy Aliho dokonale hodí. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Itafilm
