Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc (Hansel and Gretel: Witch Hunters)
Príbeh o perníkovej chalúpke je jednou z rozprávok, ktoré sa spájajú s detstvom každého z nás. Avšak akokoľvek sa snažím rozpamätať sa na konkrétnu spomienku na tento príbeh, vybaví sa mi len to, že som o perníkovej chalúpke počula prvýkrát vo večerníčku. Bola to krásna bábková animácia. Zdá sa, že v mojom podvedomí nezarezonovala tak ako by sa očakávalo. Zaujali ma totiž iné rozprávky a iné príbehy. A teraz, po dvadsiatich rokoch, prichádza reminiscencia. Uškriekanejšia. Papilatejšia. Krvavejšia. A jej dych je cítiť po "Guilty Pleasure" filmoch.
V tejto chvíli by bolo prinajmenšom prezieravé vyhnúť sa akémukoľvek rozpletávaniu histórie, ktorá je opradená okolo tohto príbehu a upriamiť pozornosť na nové „poznatky“, ktoré nám týmto masmediálnym kanálom „splachuje“ režisér Tommy Wirkola. Samozrejme, že prezieraví NEBUDEME a vrhneme sa na to pekne po poriadku, cukrík po cukríku. Základnou líniou ostáva deprimujúca skúsenosť z detstva dvoch súrodencov, Janka a Marienky (Jeremy Renner a Gemma Arterton). Keď ich otec opustil v lese, vedení pudom sebazáchovy a čuchovým aparátom, vojdú priamo do jamy levovej. Pardon, do jamy sladkostí. Pri ich smole, aj v rozprávkach platí nepísané pravidlo, že každý „dobrý“ skutok bude po zásluhe potrestaný. V rohu onej „jamy“ sa krčí vyhladovaná ježibaba, ktorá sa odhodlá z detí pripraviť trojchodové menu. Po Marienkinej intervencii sa všetko obracia „na dobré“ a ježibaba skončí ako riadne prepečený steak. A v túto chvíľu vstupuje do príbehu Tommy Wirkola...
Nazývajme veci pravými menami! Tommy Wirkola nám ponúka vcelku zaujímavú teóriu o konci. O nič viac a o nič menej tu predsa nejde. V tomto prípade je možných hneď niekoľko scenárov, ale optimistov určite sklamem, že nemysliteľným „pokračovaním“ tohto príbehu by bol bezpečný návrat súrodencov domov k rodičom, bohatších o životné ponaučenie, že na každé dvere sa klopať nemá. Na rozdiel od tejto špekulácie Wirkolova teória má predsa len pravdepodobnejšie vyústenie. Jankovi a Marienke skrátka zachutila viac krv čarodejníc než ich sladkosti.
Wirkola na to ide prefíkane. Po stručnom úvode „do problematiky“ perníkovej chalúpky (pre osvieženie pamäti) sa vďaka úvodným titulkom, ktoré sú skvelou ukážkou plôškovej animácie, pokúša uzurpovať si vašu pozornosť hneď od začiatku. Prostredníctvom nich sa totiž predierame cez sled „inkvizícií“, vďaka ktorým sa Janko a Marienka dostávajú do povedomia ako obávaní lovci čarodejníc (syndróm celebrity predsa nemôže chýbať!). Tento útok na zmysly diváka 21. storočia sa mu vydaril perfektne! Čo na tom, že logika vo filme je deravá ako sito na špagety a jediné, čo ju drží pokope sú šikovne poskladané náhody. Nezáleží ani na tom, že postupujúcou minutážou tempo začína chradnúť čoraz viac a odkrýva tak zápletku, ktorá je len samá „kosť a koža“. Všetko ostatné ide bokom, keď sa pred vami začne odohrávať ďalšie sekanie, trieštenie, strieľanie či opekanie jednej z mnohých čarodejníc. Pre nás/vás je však podstatné len to, že súrodenci „hláškujú“ o sto šesť, z Marienky vyrástla slečna s bujným poprsím/nadaním, z Janka sa stal ťažký cukrovkár, že čarodejnice vyzerajú opäť ako čarodejnice, a že najlepší priateľ človeka je trol.
Klasické rozprávky zažívajú prevrat. Keď sa zo Snehulienky môže vykľuť buď to drevorubačova dcéra (obočím určite!) alebo Kristen Stewart (brrr!), prečo by sa z Janka a Marienky nemohli stať lovci čarodejníc?! Mimochodom, príde mi nesmierne ironické, že sa pri písaní tohto článku „ládujem“ čokoládovými donutmi a zapíjam ich mliekom. Ale niečo Vám poviem. Aspoň to nie sú perníčky...
Odporúčanie na záver:
Choďte sa pozrieť na výnimočnú udalosť. Ako z Janka a Marienky mávnutím prútika Tommyho Wirkolu vyrástli Jano a Mara, lovci čarodejníc. A logiku a predsudky nechajte doma!
Poučenie na záver:
Ak sa stratíte v lese, sledujte stopu oznamov o stratenom dieťati na fľaškách s mliekom...ale predovšetkým, nejedzte tie sk****né sladkosti... !!! VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © archív
