Hon (Jagten)

13.3.2013|Pavel Chodúr|

Hon

Hon (Jagten) Thomas Vinterberg patrí rozhodne k novej generácií režisérov, ktorá má na konte niekoľko významných diel a počas svojho umeleckého vývinu zavítala aj do Ameriky a spravila tam zárez v nie práve komerčne úspešných filmoch. Tie možno nezískali u divákov a kritiky taký ohlas ako by si zaslúžili, ale minimálne to pomohlo Vinterbergovi fungovať v prostredí inej umeleckej mentality. Hon ale nie je filmom, ktorý by sa chcel zapáčiť americkému divákovi. Je to film plný tichých emócií schovaných za zúfalou maskou človečenstva. Je to dospelý film, pre dospelé publikum. Tam, kde sú Taliani emotívni, ukričaní a dopomáhajúci si veľkými gestami, je Hon ako severský film pomalý, realistickejšie zobrazený a civilnejší. Hlavnú postavu tu stvárnil Mads Mikkelsen, ktorého môžeme označiť za jednu z najvýznamnejších hereckých osobností severskej kinematografie. Ten sa v úlohe vychovávateľa v škôlke stretne s nepodloženým obvinením z obťažovania dievčatka - dcéry jeho najlepšieho kamaráta. Keďže každý verí výmyslu malého dievčatka, na Lucasa - ako sa hlavný predstaviteľ volá, sa strhne lavína obvinení, nevraživosti a odcudzenia s tými, ktorí boli kedysi jeho najlepšími priateľmi. Keďže nám režisér už zo začiatku ukáže čo je pravda - spôsobuje v divákovi nepríjemné pocity, keď musí sledovať Lucasove utrpenie, hoci je nevinný. ​ Hon Tento spôsob zobrazenia spôsobuje, že film je uhrančivý v mnohých bodoch. Či už sa jedná o vykreslenie atmosféry, alebo charakterov. V neposlednom rade je to tiež o vyspelom uvažovaní v rámci celého príbehu. Režisér dokáže ťažké miesta odľahčiť trefným a jednoduchým humorom. Ten stojí v protipóle drsným a nepríjemným stretom Lucasa s obyvateľmi mestečka, čo spôsobuje protichodné pocity. Miera bolesti a utrpenia je vo filme veľká a odráža psychologický a sociálny aspekt malomeštiackej spoločnosti. Obviňovanie, zhadzovanie viny na druhého a neschopnosť uvažovať triezvo, keď sa vyskytne závažný problém, je zároveň prostriedok na zvýšenie napätia, ale tiež je to kritika spoločnosti, nezmyselných konvencií a tiež toho, že skutočná pravda je naozaj niekde hlboko pod povrchom. Láska Klárky k Lucasovi vyviera len z hádok rodičov, ktoré sú na dennom poriadku. On jediný totiž pre ňu predstavuje útechu a pocit bezpečia. Až po udalosti môžem ako diváci sledovať spojenie sa rodičov a príbuzných pri vyháňaní neexistujúceho zla. Veľmi krásne je tu zobrazený vnútorný boj najlepšieho Lucasovho kamaráta Thea o tom či veriť svojej dcérke, alebo najlepšiemu kamarátovi. Hon Podobných scén a pamätných vyústení je tu nespočetne veľa. Či už sa jedná o vyhrotenú scénu v kostole sprevádzanú pocitmi najväčšieho zúfalstva, alebo scénu v obchode, kedy je surovosť obyčajných ľudí natoľko výrazná, že sa transformujú do podoby zla, čo je výborný paradox, ktorý sa filmu podarilo zobraziť. Dobrý je považovaný za monštrum a všetci "normálne" uvažujúci sa tak stávajú monštrami. Hon je rozhodne jeden z najsilnejších filmov minulého roka. Výborne stupňuje atmosféru, naváža sa do základných ľudských hodnôt a tiež rozpráva o pochybnostiach a strachu žijúcom v každom z nás. Strachu, ktorý čaká len na to aby ho niečo uvoľnilo. Pre mňa sa jedná o silný filmový zážitok, akých je poslednú dobu naozaj málo. Výborná dramaturgická výstavba, uhrančivé herecké výkony v réžii jedného z najtalentovanejších režisérov súčasnosti, ktorý možno nie je každému známy, no tento film to určite zmení.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © ASFK

Odporúčané články

Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...
Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...