Jack, zabijak obrov (Jack the Giant Slayer)

24.3.2013|Ľubomír Martiniak|
Jack, zabijak obrov (Jack the Giant Slayer) Prvý závan letnej meganádielky máme za sebou. Využiť chudobný prvý kvartál roka je záchranou pre neisté projekty a producenti to dobre vedia. Kiná sa síce neprehýbajú vo švíkoch, ale niekedy je proste menším zlom uhnúť väčším žralokom. Podobne bol na tom aj tento aktuálny Singerov počin. Neistotu bolo cítiť hneď po tom, ako bol film presunutý z nabitého konca roka 2012 na pohodovejšiu jar. Okrem toho sa pracovalo aj s niekoľkými verziami názvov - najskôr Jack the Giant Killer znel na PG-13-ku akosi hrozivo, a tak sa mierne upravovalo na Jack the Giant Slayer. Navyše od prvých trailerov sa ukazovalo, čo sa na nás chystá. Pre tých čo sa orientujú v zámorskej televíznej tvorbe, muselo byť už po prvej ochutnávke jasné, že nás čaká „len“ o niečo drahšia odpoveď na úspešné seriálové stálice typu Once Upon a Time či Grimms. Legenda o Jackovi, ktorý vďaka svojej statočnosti skolí pár obrov vychádza z tradičných anglických legiend a rozprávok z obdobia kráľa Artuša, ktorá však dostala o trochu štedrejší rozpočet ako jej televízni súrodenci. Jack, zabijak obrov Keď sme už pri peniazoch, skutočne by ma zaujímalo čo museli ponúknuť režisérovi Bryanovi Singerovi za to, aby preklusal z pomerne vážnych mutantských a supermanských vôd do priamočiarej dobrodružnej rozprávky. Na druhej strane po kasovo veľmi vlažnom prijatí vojnovej Valkýry si asi príliš vyberať nemohol a vzhľadom k jeho zjavnej zábavke v trikových orgiách a k jeho momentálnej situácii sa za poslednú dobu nič lepšie neurodilo. V každom prípade najmä vďaka jeho zmyslu pre dobrodružstvo vznikla nenáročná zmeska klasických rozprávok, tradičného stredoveku a pomerne pokročilých vojenských taktík za veľmi slušné peniaze. Je nad slnko jasnejšie, že boli utratené najmä za triky. Tie sú naozaj opulentné, až ma zaráža, že niekto investoval toľko finančnej námahy len preto, aby napokon riskoval návratnosť v neistom marcovom horizonte. Najchytľavejší sú napokon samotní obri a obrovská fazuľová nádielka, ktorú si vychutnáme hneď v niekoľkých pôsobivých scénach. To, že sa skutočne podarili, si pravdepodobne uvedomili aj samotní tvorcovia, nakoľko sa nebáli ponúknuť diváckemu oku množstvo veľmi podarených záberov práve s nimi. Nápad s dvojhlavým vodcom skupiny obrov bola úsmevným osviežením. Záverečná niekoľko minútová konfrontácia je rovnako pôsobivá, a pri všetkej príčetnosti na istý moment pripomína zopár pamätných scén z Pána prsteňov. Najmä, keď vidíme všade navôkol lietať horiace stromy a nedobytnú pevnosť v plameňoch, človek dúfa, že niekde za dverami čaká ešte niečo viac. K tomu všetkému v treťom rozmere so skvelým dunivým zvukovým podmazom od Johna Ottmana a rozlietanou kamerou, proste adrenalín ako sa patrí. Bohužiaľ, pri vizuáli, technickej divízii a záverečnom očakávaní akosi končia slová chvály. Totiž, to čo zožrali trikoví mágovia, pravdepodobne chýbalo pánom za písacím stolom. V istom momente som si myslel, že najskôr sa pracovalo trikovo a až následne sa tieto vizuálne zložky napasovali do nejakého príbehu. Scenár je skutočný „flák“ a pôsobí skôr ako dielo akéhosi zvláštneho hollywoodskeho PC algoritmu na tvorbu scenárov, než troch príčetných ľudí. Ak sa cez oboje zavreté oči prenesiete cez túto slabinu a svoje vnemové a náladové stavy nasmerujete správne na oddychový mód, ktorý zahŕňa najmä neriešiť logiku, možno sa príjemne (spolu so svojim popcornom) zabavíte. To, kde odrazu zmizol Jackov strýko, a do akých výšok môžu rasť fazule zasadené v oblačnej krajine tu preto radšej rozmazávať nebudem. O podobných kľučkách a dejových ignoranciách si napokon urobíte obraz sami - ak teda navštívite aspoň jedno predstavenie. Rovnako, ak ste sa náhodou tešili aspoň na kopec humoru, prichystajte sa na omnoho triezvejšie stavy. Všetky zábavné momenty sme v skratke videli už v upútavkách a nič viac sa akosi nedostaví. Príbeh je spracovaný dosť vážne a aj záverečná konfrontácia pôsobí miestami dokonca pochmúrne. Keď kráľ pošle princeznú Isabelle do hradnej veže zapáliť maják aby varoval ostatné kráľovstvá, nejeden divák by ešte mohol očakávať nejakú bitku „piatich armád“. Je však jasné, že na podobnú rozmáchlosť by nevystačil rozpočet ani čas. Po vzore letných blockbusterov a napokon aj nefalšovaných rozprávok nesmie chýbať osudová láska chudobného chlapca ku skromnej princeznej Isabelle (nevýrazná Eleanor Tomlinson) na pozadí nechceného sobáša so zákerným a kráľovstva chtivým Roderickom. Viac vám prezrádzať nebudem, pretože by ste sa už skutočne nemali na čo tešiť, hoci tí z vás, čo odrástli na západnej produkcii, už teraz iste tušia ako to všetko dopadne. Jack, zabijak obrov Jeden by si myslel, že túto patovú situáciu vyriešia aspoň zvučné mená. Pravdepodobne sa na to spoliehali aj samotní tvorcova na čele s režisérom Bryanom Singerom. Aj tu sa páni kravaťáci akosi prerátali. Problém však nie je v hercoch, ako skôr v tom, že jednoducho nemajú čo hrať. Všetci na čele s Nicholasom „Jack“ Houltom sa tvária ako na dovolenke s vedomím typu: “Veď točíme len nejakú dobrodružnú oddychovku, užívajme si to.“ Ewan McGregor, akokoľvek sympatický veliteľ kráľovského vojska, prenesie akurát pár vtipných replík (grimás) a predpísané vojenské hlášky presne podľa očakávaní, a tým to končí. Ak čakáte aspoň zákerného Stanleyho Tucciho, nutno povedať, že celá jeho zákernosť spočíva maximálne v prvoplánových replikách v štýle: “Už aby bolo po sobáši a kráľovstvo bude moje.“ Jedinou záchranou sa preto javí už iba Ian McShane, ktorý svojou ostrou charizmou dodáva kráľovi Brahmwellovi ten správny prísno-úsmevný šmrnc... Správne tušíte, jeho priestor na plátne je žalostne krátky. Čo teda s narušeným prehnaným očakávaním? Odpoveď je jednoduchšia ako by sa mohlo zdať. Ak náhodou máte (a my veríme, že máte) po ruke svoju polovičku a v týchto zdanlivo nekonečných zimných dňoch máte chuť na chvíľu poriadne vypnúť, je Jack a jeho obri pre vás jasnou voľbou. Pre ostatných platí to isté, akurát nesmú závistlivo pokukovať po spolu sediacich a zmieriť sa s tým, že zámorská mainstreamová tvorba zameraná viac-menej na naše peňaženky je už raz taká a v najbližšej dobe sa to, bohužiaľ, vôbec nechystá zmeniť.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Continental Film

Súvisiace články