Štěstí
Šedivé priemyselné predmestie zastavané rozpadajúcimi sa panelákmi, špinavé ulice. Zachmurení ľudia tápajúci v sociálnych neistotách, plahočiaci sa za každodenným chlebom (pivom), akoby už dávno rezignovali na svoje sny a ponechali všetko v rukách svojich viac či menej vydarených potomkov.
Pre ústrednú trojicu príbehu je naozaj ťažké vyhovieť okoliu. Neskončiť ako
ich rodičia – „niečo dokázať“ , alebo naopak dať sa na „správnu“ cestu a vyrásť
v ich obraz.
Monika (Tatiana Vilhelmová), Toník (Pavel Liška) a Dáša (Anna Geislerová)
vyrástli v jednom z obytných blokov na rozličných poschodiach a niekde medzi
nimi sa z nich stali priatelia. Dnes, kúsok za prahom dospelosti dostáva ich
spolupatričnosť zvláštne rozmery. Toník žijúci s tetou (Zuzana Krónerová) na
rozpadnutom statku, odmietajúc pracovať vo fabrike = byť zodpovedným = zavďačiť
sa otcovi, miluje Moniku. Tá má ale namierené za veľkú mláku, pripojiť sa k
svojmu priateľovi a žiť svoj sen. Dáša je slobodná matka dvoch detí, nie
dostatočne sponzorovaná ich otcom, a tak Monikina dobrosrdečnosť a ochota
pomáhať jej dáva priestor venovať sa spánku, alkoholu, depresiám z nenaplnenej
lásky a podobným sebadeštruktívnym pokusom o lepší život. Tie sa neustále
stupňujú až vyvrcholia Dášinou hospitalizáciou na psychiatrii. Opustené deti
primejú Moniku zrušiť cestu do Ameriky, stratiť podporu svojej rodiny, vytvoriť
novú spolu s oddaným Toníkom v jeho rozpadajúcom sa kráľovstve, aby nakoniec…
Bohdan Sláma (Divoké včely - 2001) rozohral citlivú hru v neutešenom prostredí továrenskej štvrte, medzi postavami odsúdenými k spoločenskému zavrhnutiu so sklonom rezignovať nad svojou situáciou. Takémuto rozloženiu dal výstižné meno, nie však z pohnútok provokatérskych, či ironických. Šťastie má pre každého z nás inú podobu. Rovnako sú na tom i hrdinovia filmu. Dáša zúfalo potrebuje lásku a to za každú cenu, Toník je šťastný v Monikinej blízkosti. Monika k tomu, aby si uvedomila, čo, kto a kde je jej šťastie potrebuje prejsť dlhú cestu a my jej pri tom sekundujeme s pop-cornom v ruke.
Herecké obsadenie je skvelé. Liška si znovu hovie v úlohe dobrosrdečného
prosťáka. Vilhelmovej Monika je až neuveritelne obetavá a pozorná k svojmu
okoliu a to i vtedy, keď ostatní radšej odvrátia tvár. Prispieva k tomu i jej
prirodzene krásny zovňajšok, ktorý akoby odrážal smútok prameniaci z nešťastia
postáv uveznených vo svojich každodenných trápeniach a stavia ju do polohy
anjela – spasitela, či sídliskovej matky Terezy, ak chcete.
Zďaleka najzaújimavejšiu a zároveň najnesimpatickejšiu úlohu dostala Geislerová.
Jej Dáša je v rovnakej miere mrchou a nezodpovednou matkou, ale tiež i obeťou
naivity, neopätovanej lásky, čo vyústi v nutnosť jej liečby. Zázračná premena je
však skôr námetom pre americké slaďáky, a tak jediným Dášiným prerodom bude jej
zmena v ešte väčšiu bezcitnú a nevďačnú … Okrem mladej generácie uvidíte Bolka
Polívku a Simonu Štásovú ako Monikiných rodičov, skvelého Martina Hubu ako
Toníkovho otca a už spomínanú tetu – Zuzanu Krónerovú.
Napriek dojímavosti a miestami až agresívne kričiacej reálnosti sa nemôžem
ubrániť dojmu, že všetko toto už bolo povedané. Film je predvídateľný. Treba
však povedať, že očakávané situácie vás nenechajú vlažnými, pretože dospejú do
jediného prijateľného tvaru okoreného skvelými výkonmi zúčasnených. A tak 7
Levov pre Štěstí, nebolo určite náhodou. A ani náhodou sa nebráňte užiť si
trochu toho šťastia v kine, keď ho uvidíte na plagáte. Možno vám pomôže uvedomiť
si, že byť šťastným je vlastne veľmi jednoduché...
