Cesta do Maroka (Road to Morocco, 1942)

28.5.2013|-jr-|
Cesta do Maroka (Road to Morocco, 1942)

1942 Jedna marocká princezná, dvaja kamaráti komici a kopec srandy.

VZNIK:

Hollywoodske legendy rodia hollywoodske mýty a preto je príbehov o zrode tohto klasického filmu nepreberné množstvo. Hope a Crosby sa od začiatku 30-tych rokov čas od času objavovali spoločne na javisku. Ich partnerstvo pokračovalo vo veľmi úspešných rozhlasových show a preto obaja mali zmluvu s Paramountom, a ich účasť na sérii Ciest bola len otázkou času.

Dorothy Lamourová, tretia členka tímu, kedysi zvíťazila v súťaži kráľovnej krásy v New Orleanse, neskôr si zvolila kariéru speváčky a ešte neskôr podpísala hereckú zmluvu s Paramountom, kde ju kvôli jej tmavšiemu vzhľadu dievčiny žijúcej v džungli, zaškatuľkovali ako orientálnu ženu odetú do habitu.

U publika sa Cesta do Singapúru stala najväčším hitom roka štúdia Paramount a až do nástupu žánrového kanónu seriálov s Jamesom Bondom predstavovali jeho Cesty najúspešnejší filmový seriál. Cesta do Maroka zarobila asi okolo 4 500 000 dolárov a Cesty ako celok asi 50 000 000 dolárov a stali sa základom dvoch najväčších osobných majetkov v Hollywoode pánov Hopeovi a Crosbymu! A darilo sa im. Peniaze z rozhlasu boli slušné a okrem toho Bob aj Bing boli hviezdami dosť osobitého štýlu. Crosby už spieval na plátne desať rokov a za jeden film zinkasoval až 175 000 dolárov. Hope bol dosiaľ relatívnym nováčikom a prvýkrát sa objavil vo filme Veľké vysielanie v roku 1938 (The Big Broadcast of 1938, 1937) s piesňou „Thanks For the Memory“, ktorá sa tak stala jeho hudobnou vstupenkou. V čase uvedenia Cesty do Maroka, ktorá sa považuje za najlepšiu zo všetkých Ciest, Paramount považoval Dorothy Lamourovú za jednu zo svojich najväčších atrakcií a cenil si ju na 5000 dolárov týždenne. Počas nakrúcania Cesty do Maroka, tak boli s financiami veľmi opatrní, tak, aby zostalo na ďalšiu sériu Ciest – Cesta do Ria (Road to Rio, 1947).V tomto obchode nezostalo miesto pre Lamourovú, ktorá nakoniec prišla o miesto v Paramounte práve v čase, keď sa pánom podarilo uzavrieť výnosný kšeft (samozrejme, že hrala vo všetkých Cestách). Podarilo sa jej prejsť so svojím orientálnym habitom, z ktorého sa neskôr stal zdroj posmechu až do sedemdesiatych rokov.

ZO ZÁKULISIA:

Ťavie pľuvance smrdia, zistil to Hope, lenže pľuvajúca ťava vyzerá smiešne, preto nakoniec scénu vo filme nechali. Medzi tými, kto sa veľmi nebavili boli to scenáristi Frank Butler (bývalý anglický herec a absolvent Oxfordu) a Don Hartman (ďalší bývalý herec, neskôr producent a režisér). Mali trochu ponurý zmysel pre humor. Bing a Bob sa z ponurého scenára pokúšali pregagovať, že pri sledovaní ich filmov sa dobre bavíte s vedomím, že ani jeden z nich dosť dobre nevedel, s čím kolega príde v ďalšom momente. Dorothy Lamourová už pri nakrúcaní Cesty do Singapúru poznala, že nemá cenu učiť sa scenár, pretože ten slúži len ako voditko. Jedine, čo mohla Dorothy urobiť, bolo tváriť sa pôvabne a tu a tam sa pokúsiť dostať sa k slovu...

Pomsta scenáristov mohla stáť za vznikom starostlivo pripravených dekoračných vizuálnych gagov, ktoré sa prvýkrát objavujú v Ceste do Maroka. Bobovi sa napríklad začne rozväzovať jeho arabská obuv alebo sa objaví sála plná kývajúcich hláv. Panovala dobrá zábava aj mimo kameru? Samozrejme, že títo tvrdili, že áno. Lenže nedávno vyšli najavo iné verzie...

Svet vtedy prežíval najhoršie obdobie vojny, ale zdá sa, že napriek tomu práve dosiahli všetky tri hviezdy výkonnostného vrcholu! Fotografie Lamourovej u vojakov súperili s obľubou s fotkami Betty Grableovej, ktorá dokázala predať milión vojnových pôžičiek vďaka jedinému zavlneniu jej bokov. Podobne ako Hope sa zúčastnila estrád na amerických základniach. Bob v tom pokračoval ešte ďalších 40 rokov, zabával totiž Američanov v Kórei, Vietname aj Libanone. Všetci traja mali aj bez Ciest bohatú filmovú kariéru. Predovšetkým Bing dokončil film Sviatočná hostina s Fredom Astairom spieval v ňom svetový hit „Snívam o Vianociach bielych“ („White Christmas“) a zažil megaúspech Vznešená spoločnosť (High Society, 1956) s Grace Kellyovou.

Čo ich osobné životy? Dorothy Lamourová práve ukončila jeden románik a čoskoro sa mala stretnúť so svojím budúcim druhým manželom milionárom Williamom Rosse Howardom III, s ktorým žila až do jeho smrti v 70-tich rokoch. Bob Hope práve prežíval desiaty rok jedno z najdlhších a najvernejších hollywoodskych manželstiev s Dolores Hope a darilo sa im šťastne plniť požiadavky adoptovaných detí. Bing Crosby zosobňoval pokojný úspech, po jeho smrti sa o slávnom spevákovi hovorilo inak. Ideálny manžel a otec štyroch synov bol nemilosrdne rozsekaný na kúsky Donaldom Shepherdom a Robertom Slatzerom v knihe Bing Crosby: „Prázdny človek. Najobľúbenejší človek sveta je tu vykreslený ako chladný, náladový, uzavretý človek, prísny pedant, ktorý mal málo priateľov a manželku alkoholičku. Jeho postoj k Bobovi Hopeovi bol jednoznačný, mimo kameru svojho kolegu častoval ironickými, nepríjemnými až nepriateľskými poznámkami“. Jedno je isté, že spolu uzavreli niekoľko obchodov a mali spoločné záujmy, hlavne golf, každý žil inak! Bob Hope žil vysokým životným štýlom a ponocovaniu v nočných kluboch a naopak Crosby bol už o desiatej večer v posteli, vstával o šiestej ráno a o deviatej hodine prichádzal do štúdia. Pokiaľ ide o Boba Hopeho, panuje medzi nimi zhoda, že jeho genialita sa prejavila až v neskorších televíznych vystúpeniach ako v úlohách darebáckeho zbabelca v Cestách. Zvláštne svetlo na vzťah Crosbyho k starému priateľovi vrhla posledná vôľa, ktorá bola spečatená po Bingovej smrti roku 1977. Ustanovila, že Bob Hope sa má zúčastniť na pohrebe Binga Crosbyho!

Cesta do Maroka (1942)

VŠIMNITE SI:

· Nástupkyni Lamourovej, Yvonne de Carlová, ktorá mala vtedy 20 rokov. Vystupuje ako slúžka. Najvýraznejšie sa vryla do pamäti v úlohe monštruóznej matky v televíznom seriáli Munsters.

· Kto zbožňuje svoje kostýmy. Podľa kostymérky Edtih Headovej miloval Bob Hope všetky svoje kostýmy a mal podľa jeho slov „dokonalú priemernú postavu“. A predsa vyzerá v Ceste do Maroka tučnejší než v predchádzajúcich filmoch. Za to môže výživná palácová strava. Pokiaľ ide o Crosbyho, ten bol farboslepý a Hope si z neho často uťahoval pri výbere šiat. Preto Bing opatrne sondoval, či to jeho postave správne sedí.

· Prstienku na Hopeovom ľavom malíčku. Darček od veľmi tolerantnej manželky Dolores v ich svadobný deň.

TVORCOVIA:

Bing Crosby (38) ako Jeff Peters; superhviezda americkej populárnej hudby. Čakal ho Oscar za úlohu vo filme Farár u sv. Dominika (Going My Way, 1944).

Bob Hope (39) ako Turkey Jackson; rozhlasový komik, ktorý sa stal šedou eminenciou amerického zábavného priemyslu.

Dorothy Lamourová (27) ako princezná Shalmar Hanounová; svit jej hviezdy pohasol koncom 40-tych rokov.

Dona Drakeová (22) ako Mihirma; mexická speváčka, ktorá mala povesť ťažko zvládnuteľnej osoby a vo filmoch sa objavovala ešte ďalších desať rokov.

Anthony Quinn (27) ako Mullay Kasim; bol dosiaľ bezvýznamnou ťažkou váhou a predsa mohol právoplatne osloviť „svokra“ C.B.DeMilla. Za desať nasledujúcich rokov získal dvoch Oscarov.

Paul Jones (41) producent; špecialista komédií pre Paramount.

David Butler (47) režisér; bývalý herec a potom už nenakrútil nič, čo by si zaslúžilo väčšiu pozornosť.

  Foto © archív

Súvisiace články