Muž z ocele (Man of Steel)

2.7.2013|Pavel Chodúr|
Muž z ocele (Man of Steel) Pamätám si ako som sedel v kine na Kill Bill 2 a počúval som Davida Carradinea ako rozpráva o svojej fascinácií superhrdinami. Samozrejme, že celý jeho monológ sa týkal Supermana a jeho alter ega Clarka Kenta. Vtedy sa stal Superman mojou najobľúbenejšou postavičkou celého zoskúpenia Justice League. Zack Snyder je pre mňa vizuálne pútavým režisérom s citom pre postavy. Jeho Watchmenov radím k tomu najlepšiemu, čo vo filmovom svete vzniklo a pri jeho 300 krochkám blahom. Na Man of Steel som sa tešil, a odchádzal som z kina sklamaný. Dôvodov je hneď niekoľko. Prvý z nich je fakt, že reštart série má na svedomí najväčší fušer Hollywoodskej scény - človek stojaci za Bladeom a za novým Batmanom - David S. Goyer. Scenárista, ktorý sa stráca vo svojich megalomanských predstavách, spôsobí, že mnohé veci v príbehu postrádajú logiku. To je prípad prvého Batmana, všetkých Bladeov a všetkých jeho filmov, ktoré aj sám režíroval. Muž z ocele To, čo dokázal v prípade jeho iných filmov zachrániť Guillermo Del Toro, alebo Christopher Nolan, tu neplatí. Dôvod je prostý. Del Toro je rozprávkový režisér s citom pre hororovú atmosféru - z Bladea vytiahol aj to, čo sa vytiahnuť nedalo. A Nolan je rojko zakotvený v realite - snaha o čo najvernejšie zobrazenie bizarných situácií z neho robí neprekonateľného súčasného tvorcu. Snyder je len pútavý. A film na to dopláca. Nechápte ma zle. Vizuálne je film na nepredstaviteľne vysokej úrovni. Každý Supermanov súboj je prevedený úplne inak ako sme v celej sérií zvyknutý. Film posúva hranice deštrukcie aj epickosti - aj keď verím, že zásluhy za to patria hlavne Hansovi Zimmerovi. Hlavným problémom filmu je hrdina - teda Clark Kent/Kal -El. Dôvod prečo bol Superman vždy populárnym hrdinom bol ten, že aj napriek svojmu vysokému morálnemu kódexu sa snažil hrať úlohu prostého človiečika – bojka, s ktorým sa bolo vždy veľmi ľahké stotožniť. Jeho alter ego tým dopomáhalo každému čitateľovi jeho príbehov stotožniť sa s hrdinom aj napriek mimozemskému pôvodu a uveriť, že Supermanov morálny kódex je aj v nás. Muž z ocele Tento Superman je ale strašne nad vecou. Jeho hľadanie, jeho skutky a jeho rozhodnutia sú rozhodnutia človeka, ktorý vie čo chce. Tým sa jeho pohnútky stávajú sebeckými a o tom Superman nikdy nebol. Vždy mu išlo predovšetkým o ľudí, ktorých staval nad seba. Tento jeho vnútorný boj, ale nečelí veľkému rozhodnutiu, aj keď sa nám to film snaží nahovoriť. Siaha do obdobia, kedy bol Krypton zničený a minulosť si ho skrátka našla, aby spolu niečo doriešili. Tým pádom všetky postavičky DC univerza sú na druhej koľaji, pričom hlavný hrdina rieši spory dávno minulé skrze hologramy svojho otca - čo z neho robí akéhosi drsnejšieho Ježiša Krista. Alegória s touto postavou je tu až neuveriteľne do očí bijúca a príde mi vtipné, že Cavill druhý krát vstúpil do tej istej rieky, akú poukazoval vo svojom Immortals. Film tak nefunguje v citových scénach. Tých pár, ktoré fungujú sú flashbacky z minulosti (a s Kevinom Costnerom). Poukazujú na skutočný Clarkov problém, ale sú bohužiaľ útržkovité ako keby si tvorcovia nechceli špiniť ruky tými istými motívmi. Pričom pre mňa sú práve tieto motívy tým, čo robí Supermana hrdinom. Jeho pôvod a jeho vysporiadanie sa so situáciou. A keď už aj príde akcia a Snyder dupne na plyn, tak hlavný zloduch neprestáva kecať a vyhrážať sa. Film sa okamžite stáva neznesiteľne urozprávaným. Muž z ocele No a poslednou čerešničkou na torte je tá veľahlasná snaha o autenticitu. To čo u Batmana fungovalo tu fungovať nemôže už len preto, lebo Superman lieta. A tým posúva film automaticky do inej fantastickej roviny, ktorej sa Batman svojimi pomôckami dokonale vyhýbal. Man of Steel nie je zlý film. Myslím si, že mnohí s ním budú veľmi spokojní. Pre mňa ako pre fanúšika postavy vytvára viacero otázok ako odpovedí a jeho odpojenia sa od hlavnej dejovej línie spôsobuje zmenu charakteristických „supermanských“ čŕt. „S“ na hrudi totiž Supermana ešte nerobí. A čím viacej sa na film budete pozerať, tým viac sa budú objavovať scenáristické bezradnosti udupávajúce príbeh do priamočiarej bezduchej zábavy bez snahy o presah. Ak Superman doletí presne tam, kde je Perry White s kolegami pri ničení Metropolisu, je to tak cítiť scenáristickým konštruktom až to nie je pekné. Tým tam chýba prirodzenosť, prirodzenejšie prepojenie motívov a uveriteľnosť. Obrovský, hlučný, epický guláš, ktorý inteligentného diváka a fanúšika nebude môcť uspokojiť.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Continental Film

Odporúčané články

Vojdi do prázdna (Enter the Void)

Vojdi do prázdna (Enter the Void)

Dobre. Vo všeobecnosti začína platiť nepísané pravidlo, že čím hlúpejší sa nám mainstream a továreň na sny budú zdať, tým viac...