Siedma rota Pierrea Mondyho

18.7.2013|-jr-|
Siedma rota Pierrea Mondyho

(10.2.1925 Neuilly-sur-Seine, Seine, Francúzsko - 15.9.2012 Paríž, Île-de-France, Francúzsko)

Významný francúzsky herec a režisér Pierre Mondy má na svojom konte viac ako 150 filmov. Narodil sa v Neuilly-sur-Seine ako Pierre Cuq, po druhej svetovej vojne navštevoval slávnu hereckú školu Reného Simona a prvé skúsenosti získaval po roku 1948 v divadle Théâtre de la Huchette. Vzápätí prišli aj prvé ponuky k filmovaniu a debutom Pierra Mondyho bola bezmenná epizóda v melodramatickom príbehu Stretnutie v júli (Rendez-vous de juillet, 1949). Z epizódnych úloh prešiel začiatkom päťdesiatych rokov k postavám s menom, objavil sa napríklad v hodnotnom filme Adresát neznámy (Sans laisser ďaddresse, 1951).

Do roku 1951 spadá tiež prvá Mondyho svadba (ženatý bol celkom štyrikrát); jeho prvou manželkou sa stala neskôr populárna herečka Claude Gensacová (*1927), rozviedli sa po štyroch rokoch. V päťdesiatych rokoch hral Pierre Mondy v niekoľkých parížskych divadlách, pripomeňme, že v roku 1958 hral v divadle Théâtre de ľAthénée hlavnú úlohu v hre Oskar, ktorá však narazila na nezáujem divákov, neskôr sa stala mimoriadne úspešná vďaka L. de Funèsovi. Z vedľajších úloh často dnes už zabudnutých filmoch vykročil Pierre Mondy k hlavným postavám až v druhej polovici päťdesiatych rokov, po boku Jeana Gabina to bolo v dráme Bezvýznamní ľudia (Des gens sans importance, 1956). Potom začal sa objavovať aj v úlohách strážcov zákona, ako v historických filmoch, tak aj v kriminálkach zo súčasnosti. Prelomom v Mondyho filmovej kariére bol výpravný film režiséra Abela Ganca Austerlitz (1960, u nás pod názvom Napoleon), kde Mondy stvárnil hlavnú postavu cisára Napoleona. Film mal obrovský ohlas nielen vo Francúzsku, ale vďaka medzinárodne zrozumiteľnému historickému námetu samozrejme aj v zahraničí. Medzitým sa v roku 1957 po druhýkrát oženil s herečkou Pascale Robertsovou (*1933), s ktorou tiež hral v niekoľkých filmoch. Ani toto manželstvo nevydržalo a v roku 1967 sa Mondy oženil po tretíkrát s herečkou Annie Fournierovou. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti, syn Laurent Mondy sa presadil ako televízny scenárista.

Pierre Mondy

V roku 1964 sa Pierre Mondy mal stať vrchným strážmajstrom Gerberom v prvej komédii zo žandárskej série. Nebol však presvedčený o umeleckých kvalitách tohto filmu (ani netušil budúci úspech celého projektu) a na poslednú chvíľu skomplikoval začiatok nakrúcania, keď svoju účasť odvolal (postavu potom hralMichel Galabru). Mondy sa pritom vyhovoril na vyťaženie v divadle aj na nakrúcanie vojnového filmu Víkend na Zuydcoote (Week-end a Zuydcoote, 1964). V 60. a 70. rokoch sa Pierre Mondy venoval tiež divadelnej réžii, spadá sem aj jeho jediný pokus o filmovú réžiu a nakrútil komédiu Volajte ma Matilda (Appelez-moi Mathilde, 1969), ktorá však nemala úspech, odborníci poukazovali práve na Mondyho malé skúsenosti.

Z výrazných filmov 70. rokov je potrebné spomenúť predovšetkým tri vojnové komédie o siedmej rote, ktoré sa vo francúzskych kinách tešili aj značnému záujmu divákov; Pierre Mondy tu hral jednu z hlavných postáv. Kam sa podela siedma rota? (Mais oů est donc passée la septième compagnie?, 1973), Návrat siedmej roty (On a retrouvé la 7e compagnie, 1975) a Siedma rota za úplnku (La Septième compagnie au clair de lune, 1977). Komediálnu polohu si potom zopakoval po boku Claudie Cardinaleovej vo filme Darček (Le cadeau, 1982). Čo sa týka divadla, zostával verný predovšetkým scéne Théâtre du Palais-Royal, kde hral napríklad v dielach amerických moderných autorov (A. Miller, N. Simon), ale znovu sa vracal aj k osvedčenej komediálnej klasike.

Pierre Mondy

V 90. rokoch obmedzil Pierre Mondy svoje aktivity vo filme, často hral v televízii, kde ho preslávila hlavná úloha komisára Cordiera v kriminálnom seriáli Cordierovci, sudca a policajt (Les Cordier, juge et flic), ktorý sa nakrúcal trinásť rokov (1992-2005). Pred filmom stál zatiaľ naposledy v očakávanom, ale nepríliš úspešnom návrate J. P. Belmonda Muž a jeho pes (Un homme et son chien, 2008). Naši diváci sa s Mondym mohli stretnúť v dvojdielnom historickom televíznom filme Pani z Monsoreau (La dame de Monsoreau, 2008), kde hral baróna de Méridor, otca hlavnej hrdinky. Na záver pripomeňme ešte meno jeho poslednej, štvrtej manželky. Tou je od roku 1991 divadelná a televízna herečka Catherine Allaryová (*1945). Dôvodom jeho smrti bola rakovina lymfatických uzlín. Hospitalizovali ho už koncom augusta, kedy aj zomrel.

Filmografia Pierrea Mondyho:

Stratené spomienky (Souvenirs perdus, 1950), Kapitán Pandoufle (Captain Pandoufle, 1953), Folies-Bergére (1956),Nevídané, neslýchané (Ni vu, ni connu, 1958), Francúzska a láska (La Francaise et l´amour, 1960), Boulevard (1960), Gróf Monte Christo (Le Comte de Monte Cristo, 1961), Tajnosti Paríža (Les Mystéres de Paris, 1962), Zločin sa nevypláca (Le Crime ne paie pas, 1962), Zločin v exprese (Compartiment tueurs, 1965),Noc generálov (The Night of the Generals, 1967), Život plný malérov (Les Malheurs d´Alfred, 1972), Bojovník (Le Battant, 1983), Najmilší syn (Le Fils préféré, 1994), Miláčik Rita (Lovely Rita, sainte patronne des cas désespérés, 2003).

  Foto © archív

Súvisiace články